17.11 bola jedna cenzúra nahradená inou cenzúrou, ktorú však nazvali „slobodou a demokraciou“!

17.11 bola jedna cenzúra nahradená inou cenzúrou, ktorú však nazvali „slobodou a demokraciou“!

Stagnácia, úpadok demokracie, úpadok ekonomiky, popieranie slobody slova

17.11 bola jedna cenzúra nahradená inou cenzúrou, ktorú však nazvali „slobodou a demokraciou“! A zase sa budú, teda už sa aj, kadejakou progresivistickou propagandou vytvára obraz o 17.11.1989, že to bola revolúcia! Ba dokonca nežná revolúcia, lebo študenti, lebo disent, lebo ľud československý socialistický…!

Nuž tak teda všetci vy, čo tvrdíte tento nezmysel, ba hlavne tí, čo ste vtedy ešte ani neboli na svete, v pláne…si uvedomte, že po 36. rokoch, už sa nemusíme klamať. Nalejme si však čistej pramenistej vody!

  • Dnes už len neznalec bude hovoriť o tom, že to bola revolúcia!
  • Lebo revolúcia je poväčšinou krvavý prevrat, prerod spoločnosti.
  • Lebo moc sa pevne drží svojho postavenia!
  • Lebo tá moc má v rukách všetky silové zložky!

A bolo tomu tak aj na konci roku 1989, keď komunistická moc mala pevne v rukách Armádu, neporovnateľné väčšiu, silnejšiu, akú ju máme dnes. Mali tiež Verejnú bezpečnosť, Ľudové milície…a hlavne sme tu mali takmer 74 000 vojakov sovietskej armády v plnej pripravenosti a v plnej výzbroji!

A nič! Súdruhovia z toho nič nepoužili!

Len sa vraj „neveriacky, nemohúcky“  prizerali, čo sa to tu robí a ako sa im berie absolútna moc z rúk! Takto, to máme vnímať? Nuž veru, ja odmietam takéto rozprávky.

Pripomeniem niektoré slová posledného prednovembrového GT ÚV KSČ Miloša Jakeša, ktoré predniesol v predvečer „nežnej“, 4 mesiace pred 17.11. dňa 17.7.1989 na Červenom Hrádku pri Plzni.

Tu Jakeš hovoril k zhromaždeným komunistom bez papiera a bez väčšej prípravy odpovedal na ich veľmi priame a otvorene kritické otázky.

A okrem iných zaujímavých veci, z ktorých už bolo cítiť, že sa čosi udeje, čo sa týka neobmedzenej moci KSČ v ČSSR, uviedol aj tieto slová –

„Vždyť ti umělci, kteří to podepsali (Několik vět), žádnej z nás nebere takový platy prostě, jako berou oni. Jo, a dostávám jednou ročně výpis těch umělců, který dostávají nad těch 100 000 Kčs platu… No tak řekněme paní Zagorová, je to milá holka všechno, no ale ona už tři roky po sobě bere 600 000 každý rok. A další ne 600, milion, dva miliony berou Jandové a jiní každý rok…“

Z toho bolo jasne rozumieť, že už vtedy sa najviac búrili voči socialistickému zriadeniu hlavne umelci, ktorí zarábali nadmieru a nemali kde tie peniaze v socializme míňať. To bolo preto, lebo súkromné výrobné vlastníctvo nebolo možné!

A nakoniec povedal Miloš Jakeš tieto vety, ktoré sa v novembri 1989 ukázali ako najviac výstižné, prečo tá „revolúcia“ bola tak podozrivo  „samatová – nežná“. Práve preto vtedajšia komunistická moc ostala nečinná.

Jakeš povedal jasne toto – „…a proto je tak důležitý ta podpora zespodu, aby my jsme mohli říct: ne, my si to přejem, podívejte, lid to žádá taky, my s ním souhlasíme s tím lidem, my plníme jeho vůli. A ne prostě aby my jsme tam byli sami jak kůl v plotě, neměli jedinýho slova podpory pro to, co se děje…“

Takže vrcholoví komunisti, aby odišli so cťou, tak to narafičili tak, že koniec socializmu a koniec éry vlády jednej strany – KSČ, sa skončí a skončila. Preto – „…lid si to přeje, lid to žáda a my plníme jeho vůli….!

Už je to jasné, prečo sa konala „nežná“? A prečo, ako Budaj a Kňažko, dnes vyznievajú ako pajáci, čo po tieto dni stáli ako „hrdinovia“ na Námestí SNP v Bratislave?

Stáli tam preto, lebo ich tam vtedajšia moc nechala stáť a oni to vedeli. Navyše boli s ňou spriahnutí, boli ňou vybratí! (moje presvedčenie)

Avšak, čo je najdôležitejšie, vtedy slovenské a české „revolučné“ námestia patrili všetkým!

A to bola prosím pekne pri moci ešte Totalita“! Avšak nebuďme naivní!

Už vtedy na Námestí SNP hlavný „vytvorte koridor“ – Milan Kňažko a spolu s ním „kotolník“ Budaj, cenzurovali tých, ktorí na tribúne mohli vystúpiť. Rozhodovali aj o tom, ktorí nemohli!

A aj keď tí, čo vystúpiť mohli, ba priam na to boli vyzývaní, tak nehovorili bez papiera. V skutočnosti prečítali to, čo im bolo do rúk (a úst) vložené!

Platilo prísne toto – o zozname rečníkov a hlavných témach dňa, rozhodoval Koordinačný výbor VPN (ktorého boli Budaj aj Kňažko kľúčovými členmi spolu s Fedorom Gálom, Martinom Bútorom, Ladislavom Snopkom či Petrom Zajacom).

Organizátori na tribúnu nepustili každého, kto prišiel z ulice – rečníci (študenti, herci, robotníci, disidenti či zástupcovia cirkvi a armády) boli vopred dohodnutí alebo schválení organizačným štábom.

A toto je fakt!

Takže jedna cenzúra bola nahradená inou cenzúrou, ktorú však nazvali „slobodou a demokraciou“!

Lebo na tribúny sa vtedy nemohli, nesmeli dostať napr. – bývalí vysokí funkcionári Komunistickej strany Československa z obdobia Pražskej jari 1968, ako napríklad Hvezdoň Kočtúch, Ivan Laluha či Viktor Pavlenda. Mnohí z nich pôsobili v klube Obroda.

Na tribúne sa nesmeli objaviť umelci úzko spätí s najvyššou komunistickou mocou a držitelia štátnych titulov, ktorí predtým otvorene podporovali normalizačný režim. Tiež nemohli vystúpiť tí, čo podpisovali tzv. Antichartu.

Ale, čo sa stalo?

Napríklad toto – netýkalo sa to dnes tak veľmi hlučnej Magdy Vášáryovej, ktorej meno sa v januári 1977 objavilo v zozname signatárov Anticharty. Avšak v novembri 1989 to pre jej vystúpenie na tribúne nebolo prekážkou!

A vyzerá, že ani dnes nie, lebo oni to vedia tak „nežne“ obrátiť na to, že oni boli k tým podpisom pod Antichartu súdruhmi prinútení!

Totálny blud!

A takto by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho. Avšak dnes, dnes sme dospeli až do takého štádia „slobody a demokracie“, že dnes už námestia napr. 17.11., už nepatria všetkým!

Nie! Už patria len tým samo „vyvoleným“, tým, čo si uzurpujú právo mať moc jedine v ich rukách!

Dnes 17.11. opäť na tribúnach vystúpia všakovakí „budajovia, kňažkovci…“, ktorí 17. november nemohli zažiť, lebo ešte neboli.

Ale oni „presne vedia“ o čom bol, prečo bol, ako sa k nemu dospelo…17. november 1989. Tiež vedia, aký je jeho odkaz pre dnešné „slobodné a demokratické“ dni pod ich, nedajbože vedením!

Oni presne vedia, čo si z neho pre dnešnú dobu máme vybrať. Napriek tomu robia, chcú robiť to, ba ešte oveľa horšie, čo robili najvyšší súdruhovia pred 17. novembrom 1989!

Jednoducho si chcú uchmatnúť moc do svojich rúk a rozhodovať o našich životoch ešte oveľa horšie, tvrdšie, diktátorsky, despotický…, ako ich predchodcovia z pred 17. novembra 1989!

  • Že, čo si máme resp. môžeme myslieť!
  • Ako máme myslieť!
  • Koho milovať, koho nenávidieť!
  • Milovať Západ-Brusel-LGBTxyz ideológiu…
  • A nenávidieť Rusov, národnú hrdosť, vlastnú štátnosť…!

Takže, až tu sme sa dostali po 36. rokoch budovania „slobody, nezávislosti, zvrchovanosti a demokracie“…

Naozaj HNUS!!!


Objavte viac zo stránky Jednotné nezávislé Slovensko

Prihláste sa na odber najnovších článkov e-mailom.