Korčok politická bezvýznamná bábka sa už vidí vo vláde

Korčok politická bezvýznamná bábka sa už vidí vo vláde, po spojeniu PS-károv a Demokratov. lenže nič to nemení na tom že Korčok je len politická bezvýznamná bábka pohodená na slovenskej politickej scéne. Celá opozícia už pôsobí groteskne so svojimi výpadmi proti koalícii. Ivan Korčok, neúspešný diplomat, neúspešný kandidát na prezidenta spriahnutý s Progresívnou sektou, (PS) opäť bažiaci po moci.

Jeho túžba po ministerskom kresle je taká priehľadná, až je smiešna. Neustále kritizuje, obviňuje, no nikdy nepríde s konštruktívnym riešením. Jeho jediným programom je nenávisť voči všetkému, čo nie je „progresívne“ a slúži iba ako megafón pre extrémistické názory svojej strany.

Slovenskí občania už majú dosť týchto prázdnych fráz a falošných úsmevov. Chcú stabilitu, rozvoj a pokoj, nie neustále hádky a deštrukciu, ktorú so sebou prináša každý, kto je spojený s touto „progresívnou sektou“. Korčok a jemu podobní si už nikdy nezaslúžia dôveru národa.

Slovensko nechce hádky. Chce pokoj, stabilitu a rozvoj

Ľudia sú unavení z prázdnych fráz, falošných úsmevov a neustálych konfliktov. Národ už ukázal, komu dôveruje – a komu nie.

Slovenskí občania už toho majú dosť. Dosť naučených fráz o slušnosti, za ktorými nie je žiadna práca. Koniec falošných úsmevov do kamier, za ktorými sa skrýva arogancia a pohŕdanie obyčajným človekom. Dosť moralizovania od tých, ktorí pre Slovensko nikdy nič nevybudovali, len ho rozdeľovali.

Ľudia dnes nechcú veľké reči o pokroku. Chcú stabilitu, aby mali prácu, aby sa nemuseli báť o účty za energie, aby ich deti mali budúcnosť doma a nie v zahraničí. Chcú rozvoj regiónov, funkčné nemocnice, školy a cesty – nie ďalší experiment naživo.

A presne to je problém Ivana Korčoka a jemu podobných. Spojili sa s progresívnym táborom, ktorý nepriniesol nič iné ako neustále hádky, rozvrat a deštrukciu. Kdekoľvek sa objavia, zostáva po nich rozdelená spoločnosť, chaos a útok na všetko tradičné, národné a slovenské.

Národ si to pamätá. Pamätá si, kto stál pri rozklade vlády, kto podporoval cudzie záujmy namiesto slovenských, kto sa vysmieval z ľudí z vidieka a kto nikdy neprevzal zodpovednosť. Dôvera sa buduje rokmi práce, nie pár mesiacov kampane pred kamerami.

Korčok a jemu podobní si už dôveru národa nezaslúžia. Slovensko si vybralo jasne: pokoj namiesto konfliktu, práca namiesto fráz, suverenita namiesto servilnosti.

Stabilita, rozvoj a pokoj. To nie je heslo. To je požiadavka väčšiny, ktorú už nikto neoklame prázdnym úsmevom.