PUTIN A SI ŤIN-PCHING VYBUDUJÚ NOVÝ PANAMSKÝ PREPLAV! LAVROV SA DOHOVORIL
RUSKO/ČÍNA: Hybridná vojna naberá na sile. Na nájazdy amerických emisárov s cieľom zastrašiť a poštvať proti Rusku bývalej moslimskej republiky ZSSR Moskva reagovala návštevou Sergeja Lavrova v krajinách Latinskej Ameriky. Ruský minister zahraničia bol privítaný ako najlepší priateľ, jednoducho skvele. Lavrov sa nikomu nevyhrážal, ale iste diskutoval také témy, z ktorých americkej elite, ktorá stále považuje Latinskú Ameriku za svoju doménu, budú vstávať vlasy na hlave. Čo to bolo a prečo sú návštevy ruského ministra také dôležité práve v Nikarague a na Kube?
Prísny „pedagóg“ Sergej Lavrov, ktorý zranil Američanov na ich „zadnom dvore“, ukončil na Kube svoje latinskoamerické turné. Od 17. do 21. apríla ruský minister zahraničia navštívil štyri krajiny (Brazíliu, Venezuelu, Nikaraguu a Kubu) a uskutočnil rozhovory s vedením… šiestich latinskoamerických krajín, ktoré vyvolali paniku vo Washingtone. V Caracase sa Lavrov stretol aj s bolívijským ministrom zahraničia Rogeliom Maitom a predsedom vlády Svätého Vincenta a Grenadíny Ralphom Gonsalvesom.
Lavrov v Nikarague
Vzťahy strategického partnerstva Ruska s Nikaraguou sú na vzostupe. Predstavitelia oboch krajín sa navzájom označujú za „súdruhov“ a drahých priateľov. Politický dialóg prebieha na najvyššej a vysokej úrovni. Vykonáva sa úzka spolupráca vo vojensko-technickej sfére, po línii parlamentov, miestnych orgánov, rezortov a ekonomických prevádzkovateľov, rozširuje sa zmluvný a právny rámec.
Koncom marca Moskvu navštívil nikaragujský minister zahraničia Denis Moncada. Ruské ministerstvo zahraničia podľa TASS v tejto súvislosti poznamenalo, že obe krajiny zaujímajú jednotné postoje v kľúčových otázkach, odmietajú diktát a nelegitímne sankcie západných krajín na čele s USA, presadzujú ďalšiu spoluprácu Ruska s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku a ich združeniami. A zdôraznili (pozor!): prioritné miesto v kontaktoch medzi Moskvou a Managuou zaujíma vojensko-technická spolupráca, tento smer má dobré možnosti pre ďalší rozvoj.
Okrem toho efektívne funguje medzivládna komisia pre obchodnú, ekonomickú a vedecko-technickú spoluprácu, sú realizované spoločné projekty v oblasti zdravotníctva a vesmíru, zvládanie následkov prírodných katastrof, školení a zvyšovania kvalifikácie. 29. marca 2023 bola v hlavnom meste Ruska podpísaná dohoda o spolupráci Moskvy a Managuy v oblasti využitia jadrovej energie na mierové účely.
Nikaragua prevádzkuje pozemnú stanicu GLONASS a prevádzkuje s Ruskom spoločný biotechnologický podnik Mechnikov, ktorý vyrába lieky a vakcíny. Také je pozadie Lavrovovej návštevy v Managui.
Na tlačovej konferencii k výsledkom návštevy Nikaraguy minister zahraničných vecí Ruska okrem iného uviedol:
Podrobne sme diskutovali o vývoji našich vzťahov v materiálnej sfére – v obchodnej a ekonomickej, investičnej, tu patrí kľúčová úloha medzivládnej komisii pre obchodnú a ekonomickú spoluprácu, a dohodli sme sa, že jej spolupredsedovia usporiadajú ďalšie stretnutie počas Petrohradského ekonomického fóra v júni tohto roku.
Zdôraznil, že Moskva a Managua majú veľmi dobrý základ pre kvalitatívne novú etapu rozvoja ekonomických, investičných vzťahov a „nášho bilaterálneho strategického partnerstva“. Lavrov tiež poznamenal, že počas rokovaní strany vyjadrili spokojnosť s dodávkami automobilovej techniky, hnojív, potravín z Ruska, spoluprácou v oblasti realizácie dopravných infraštruktúrnych projektov.
V čom je zápletka?
Lavrov neodhaľoval, o aké dopravné infraštruktúrne projekty sa jedná. A možno nie náhodou. Stačí aj náznak, ktorý vo Washingtone vyvolá hrôzu. Lebo Nikaragua má iba jeden veľký infraštruktúrny projekt – výstavbu za účasti Ruska dubléra Panamského prieplavu medzi tichomorským a atlantickým pobrežím krajiny, ktorý je pod americkou kontrolou.
Tento mega projekt schválený Nikaragujským parlamentom, ktorého hlavným iniciátorom je Čína, bol v posledných rokoch zmrazený. Z pochopiteľných dôvodov. Peking dal jasne najavo, že USA sú kategoricky proti, a aby Američanov príliš nedráždili, rozhodli sa Číňania svoju účasť pozastaviť. Moskva sa tiež rozhodla nedráždiť. Teraz sa však situácia zmenila.
Washington sa snaží všemožne sťažiť zapojenie Číny do globálneho obchodu a hrozí obsluhujúcim ju dopravným komunikáciám. Je nezmyselné, aby sa Čína a Rusko obzerali na USA za súčasných podmienok (pripomeňme vojnu na Ukrajine).
Výzvu hybridnej vojny – Ukrajina je len jednou z jej frontov – treba prijať. Či sa to týka práve Nikaraguy, sa čoskoro dozvieme. Ale nie nadarmo, pravdepodobne, ruský veľvyslanec Alexander Chocholikov nazval „legitímnu“ prítomnosť ruskej armády v tejto krajine – na výmenu skúseností, cvičení a spoločný boj proti zločinu. No a samozrejme s terorizmom, pretože Američania majú zlý zvyk vykonávať diverziu, vrátane objektov cudzej infraštruktúry, ktorá konkuruje americkej. Robili to v Latinskej Amerike, v Pobaltí aj inde. V súčasnosti je hrozba obzvlášť veľká.
A začali sa tiež objavovať správy o možnosti umiestnenia ruských raketových základní v Nikarague. Na jej letiskách pristávali ruské strategické bombardéry Tu-160 a do prístavov na oboch pobrežiach vplávali naše vojnové lode. Nikaragua vôbec nepočíta s tým, že by sa jedného dňa uzmierila s USA, sú to nepriatelia, ktorí otvorene hovoria o zámere „zmeniť režim“ v tejto krajine a pravidelne sa o také pokusy pokúšajú. Na konfrontáciu s Washingtonom potrebuje Managua silných spojencov, takže k odmietnutiu Ruska nedôjde. Číny tiež. S Taiwanom už Nikaragua ukončila vzťahy.
Americké úrady si tak teraz dokážu predstaviť taký apokalyptický obrázok: Čína začína financovať výstavbu nikaragujského kanála. Vykonávané práce za účasti Ruska strážia ruskí a čínski vojaci a bojové lode oboch krajín sú na stráži pri vstupe a výstupe budovaného kanála. A z oblohy práce prikrývajú lietadlá s najlepšími systémami protivzdušnej obrany na svete.
Je to nemožné? Je to možné. A ako ešte! Moskva sa netají tým, že má záujem o projekt, ktorý plánovali uskutočniť ešte španielski dobyvatelia a ktorý z Nikaraguy urobí prosperujúcu tranzitnú krajinu.
Pozeráme sa na tento projekt so záujmom,
hovoril Dmitrij Medvedev ešte keď bol prezidentom. Teraz nejde len o záujem, ale o pomstu, víťazstvo v hybridnej vojne nad USA, čo bude veľká radosť aj pre celú Latinskú Ameriku.
A je tu aj Kuba
Na Kube, ktorej predpoklad odstúpiť od ostrej a zastaranej konfrontácie s USA v posledných rokoch sa nenaplnil, Lavrova vítali kráľovsky. Rokoval s ním prezident Miguel Díaz-Canel, vodca Kubánskej revolúcie Raúl Castro, minister zahraničia Bruno Rodriguez. Na tlačovej konferencii k výsledkom návštevy Lavrov okrem iného uviedol:
Naša vojenská spolupráca s Kubou sa vyvíja úspešne, v súlade s dohodami oboch strán.
K tomuto aspektu sa vrátime o niečo neskôr a zatiaľ stručne načrtneme celú paletu diskutovaných tém.
Rusko a Kuba sa dohodli na špeciálnom úvere na dodatočnú dodávku ruskej pšenice. Moskva podľa Lavrova uspokojuje potreby latinskoamerických krajín v obilí a ďalších druhoch potravín.
Od nikoho som nepočul sťažnosti, zdôraznil ruský minister. Lavrov oznámil, že je takmer dokončená práca na podmienkach reštrukturalizácie kubánskeho dlhu. Rusko a Kuba vypracovali a realizujú rozhodnutie o spoľahlivej ochrane svojich obchodných a ekonomických a investičných väzieb pred nezákonnými západnými sankciami. Na rokovaní sa hovorilo o vypracovaní „ďalších oblastí, v ktorých môžeme rozvíjať a zvyšovať našu obchodnú a ekonomickú spoluprácu v predvečer ďalšieho zasadnutia medzivládnej komisie, ktoré sa bude konať za mesiac tu v Havane“. Kubánsky premiér Manuel Marrero sa v júni 2023 zúčastní Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (PMEF). Predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin za týždeň a pol navštívi Kubu.
V rozhovoroch so svojim kubánskym náprotivkom Rodriguezom Lavrov podľa TASS hovoril o spoločnej práci na medzinárodnej scéne s cieľom „mobilizovať krajiny, ktoré tiež odmietajú podobný diktát, k spoločnej práci pri vytváraní multipolárneho usporiadania sveta…“. Keď poznamenal, že rozdúchávanie Západom napätia na medzinárodnej scéne a pokusy „ignorovať legitímne pozície“ iných krajín, Lavrov tiež pripomenul, že USA stále udržujú nezákonnú obchodnú a ekonomickú blokádu Kuby zavedenú v roku 1962. Rusko, poznamenal, je tiež terčom amerických sankcií, “ takže máme úplne rovnaké hodnotenie”.
Lavrov vyhlásil, že Rusko oceňuje pri začatí SVO kubánskou stranou vyjadrené pochopenie dôvodov, prečo je Moskva nútená reagovať na „bezohľadné rozširovanie NATO priamo k našim hraniciam, úplné ignorovanie všetkých našich návrhov na dosiahnutie dohôd o vzájomnom zaistení bezpečnosti na princípoch nedeliteľnosti tejto bezpečnosti“. A tiež poukázal na „hrubé porušenie kyjevským režimom základných práv miliónov svojich občanov, ktorí boli v skutočnosti postavení na pokraj vyhladenia: nielen z hľadiska likvidácie ich jazyka, tradícií, kultúry, náboženstva, ale často aj z hľadiska fyzického prežitia.“
Naozaj Lourdes?
A teraz to najzaujímavejšie. Spomeňte si na Lavrovovu vetu: „Naša vojenská spolupráca s Kubou sa vyvíja úspešne, v súlade s dohodami oboch strán.“
Aké dohody mal na mysli? Nie tie, o ktorých realizácii sa diskutovalo počas nedávnej návštevy na Kube tajomníka Bezpečnostnej rady Ruska armádneho generála Nikolaja Patruševa? Lavrov pri tejto návšteve v Havane výslovne spomenul, že Patrušev bol prijatý prezidentom Kuby, armádnym generálom Raúlom Castrom, a konzultoval s ministrom vnútra.
O čom hovorili, je samozrejme záhada za siedmimi pečaťami. Ale o čom nemohli nehovoriť, je zjavné. Je to v rokoch 1967 až 2002 na predmestí Havany Lourdes fungujúce ruské centrum rádioelektronického prieskumu, ktoré bolo opakovane modernizované. Hralo kľúčovú úlohu pri získavaní spravodajských informácií o USA Moskvou a Havanou v čase studenej vojny, ktorú dnes oživuje Západ. Za jeho použitie Rusko platilo Kube dodávkami potravín, dreva, ropných produktov a vojenskej techniky.
Nebolo to lacné potešenie, ale centrum, v ktorom bolo až jeden a pol tisíc našich vojakov a špecialistov, sa vyplatilo. Pretože sa tam tiež zaoberali priemyselnou špionážou, sledovaním amerických aktivít vo vesmíre. To je aktuálne aj teraz, najmä s ohľadom na nadchádzajúcu reindustrializáciu Ruska.
Komplex v Lourdes v súčasnej dobe využíva kubánska Univerzita informačných technológií. Ale čo bráni Kubáncom, aby sa trochu stiesnali a oživili starú tradíciu? Washington sa neupokojí, kým na Kube nevymení režim za bábkový, ktorý rýchlo zničí všetky vymoženosti kubánskej revolúcie a premení krajinu na nové Haiti. Preto sa Havana nemá čoho báť. Zdá sa, že Moskva rýchlo ľutovala, že opustila Lourdes, tým skôr, že USA ani tento krok vôbec neocenili.
Už od roku 2004 sa začali objavovať správy, že ruské vedenie v súvislosti so zhoršením vzťahov s Washingtonom, ktoré sú teraz prakticky na nule, začalo uvažovať o návrate do Lourdes. V roku 2014, aj keď to Moskva oficiálne popiera, unikli do médií informácie, že počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina na Kube bola dosiahnutá zásadná dohoda o obnovení činnosti centra. Odvtedy sa vzťahy Ruska so Západom degradovali až po proxy vojnu na Ukrajine, zničenie Severných prúdov a situácia sa stále zhoršuje.
Čo z toho?
Nezdá sa vám v tejto súvislosti, že vyššie spomenuté Lavrovom opatrenia ekonomickej súčinnosti vo vzťahoch Ruska s Kubou sú akýmsi poplatkom, ako za sovietskych čias, za využitie centra v Lourdes? Ja osobne sa toho pocitu nemôžem zbaviť. Pokiaľ je správny, potom sa to iba centrom neobmedzí.
Mimochodom, námestník ruského ministerstva zahraničia Sergej Rjabkov, keď hovoril relatívne nedávno o možnosti umiestnenia našej vojenskej infraštruktúry na Kube a vo Venezuele, vyhlásil, že nechce nič potvrdzovať ani vylučovať. Nuž, ani my nebudeme. Najbližšia budúcnosť to ukáže. A napriek tomu je nepravdepodobné, že by Rusko, keď vidí, ako sa USA a spol snažia zapáliť Euráziu, čo sa im už podarilo na Ukrajine av Kazachstane skoro podarilo, sedelo so založenými rukami a nezjavilo sa v hybridnej vojne. Aj keď sa to nechce, bude sa musieť. Neexistuje žiadna iná alternatíva – iba porážka a kapitulácia, čo nemôže byť alternatívou!
AUTOR: Sergej Latyšev
ZDROJ
Preklad: PhDr. Vladimíra Grulichová/ Nová Republika
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
