Orbán a EÚ – ťažký vzťah, ale iba preto, že Orbán má chrbtovú kosť
Viktor Orbán porovnáva projekt Európskej únie s Hitlerovými mocenskými plánmi. Ak by niekto chcel mávnuť rukou, „čo zas to píšu dezoláti a konšpirátori“, pokojne nech si otvorí mienkotvorný nemecký renomovaný magazín Der Spiegel.
Pravdu nemožno zamlčať a pravdou je, že maďarský premiér Viktor Orbán včera vypálil na Bruselské sídlo Európskej únie salvu doslova zdrvujúcu. Až tak účinnnú a presnú, že aj v Maďarsku jeho slová zdvihli vlnu opozičného a tak dnes módneho „eurohujerského“ „fúúúúúj“, či „ekelhaft“. Mnohí z vás asi vedia, že „eklovať“ znamená hnusiť sa, byť odporný, zdvíhať žalúdok. Predseda vlády Orbán sa totiž naozaj drsne dotkol veľmi citlivého a stále nevytlačeného uhra na tvári Únie – spomenul európsku jednotu v rovnakej vete ako slovo Hitler.
Pobúrencom treba vysvetliť trošku z histórie
Ono sa vzdelanie už dnes ani nenosí, ani nepotrebuje a ani nevyžaduje, naopak, želateľné je nevzdelanie a hlúposť. A tak sa Viktor Orbán rozhodol pripomenúť občanom Európskej únie, nie voličom, ale o tom neskôr, že „od zániku Rímskej ríše sú tu prítomné, na celej časovej osi histórie, snahy o obnovenie ríše na jej území“. Proeurópske médiá a mocenský mainstream okamžite vytasil frázu „pravicový populista“, nepochopiac, že Orbán práve narážkou na Hitlera varoval, a to dosť razantne, Európu pred pravicovým populizmom ako takým. Mocenským, mediálnym, a tak ďalej. „Byzancia, Karol Veľký, (nemecký cisár) Otto, Napoleon a Hitler – všetci snívali o európskej jednote, každý z iných dôvodov.“ Znie doslovná citácia Viktora Orbána z jeho prejavu v západomaďarskom Vespréme.
Národné klultúry kontra európske“hodnoty“
Orbán dodal, že dodnes sa ani v politike Európskej únie nič nezmenilo. „Nezávislá národná existencia a myšlienka impéria sú prítomné súčasne. Národná kultúra a európske hodnoty. Suverenita a – ako sa hovorí v Bruseli – to je stále užšia únia. „Viktor Orbán zámerne pripomenul poslucháčom svojho prejavu aj stále viac nadužívaný pseudoargument prívržencov európskeho znárodnenia jednotlivých členských štátov – „stále viac Únie“, alebo „čoraz zjednotenejšia Únia“. Mimochodom, ono je to tak nejak podobne aj v preambule Základnej Lisabonskej zmluvy EÚ, ktorá sa vzťahuje na všetky členské štáty.
Orbán a EÚ – ťažký vzťah, ale iba preto, že Orbán má chrbtovú kosť
Mnohým zmäkla okamžite, ako sa dostali na pozície národných vlád – naozaj nemusíme chodiť ďaleko – a odvtedy chodia v hlbokom predklone pred akoukoľvek mocensky nadradenou pseudoautoritou. Európsky mainstream okamžite vyrukoval s tézou, že „Orbán, ktorý od roku 2010 riadi svoju krajinu viac-menej autoritatívnym spôsobom, opakovane bojoval proti záväzkom, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ, napríklad v azylovej politike alebo v oblasti právneho štátu. Stredoeurópska krajina je zároveň príjemcom významnej pomoci EÚ.“ Inak povedané, čo si dovoľuje pindať na Brusel, keď bruselské prachy sú mu dobré. Dosť lacný konštrukt, ale pre mainstream príznačný. Nehovorím, že Orbána nie je za čo kritizovať. Je. A za mnohé aj je. Ale v otázke ochrany národných záujmov Maďarska mu niečo môže vytýkať iba totálny obmedzenec. A tie by mali byť prvoradé v politickej agende každého štátu, vrátane Slovenska. Tak nám to totiž ešte stále káže naša ústava.
A teraz k tým voličom poslancov Európskeho parlamentu
Kto nás tam v nepomernej väčšine zastupuje? OĽaNO a Progresívne Slovensko. To druhé menované bolo dokonca posledným víťazom eurovolieb na Slovensku. Ak však k eurovoľbám bude chodiť stále tak málo voličov, potom nech nás neštve, že Slovensko v Bruseli zastupujú poslanci takzvaných sektárskych strán. Teda strán, ktorých voliči chodia k voľbám svojich „bohov“ ako autíčka na kábliku, ovládanom volantíkom a energiou z politickej centrály. Ak chceme – slovami Orbána – aby sa čoraz väčšia jednota Európskej únie dosahovala metódami tridsiatych rokov minulého storočia, potom nerobme nič. Vystačíme si s kritikou Orbána a sme takzvane „salónne kóšer“. Ak chceme, aby nás ako národný štát EÚ nezlikvidovala a to skôr či neskôr nastane, ak sa nič nezmení, potom sú voľby do EP ešte existenčne dôležitejšie, ako tie naše domáce. Lebo my tu na Slovensku môžeme poslať do kelu koho len chceme, takmer kedy chceme, ale je nám to platné ako mŕtvemu cvičky, ak si neurobíme poriadok s Bruselskou mocou. Jej legislatíva je totiž nadriadená tej našej, národnej. A to by mal vedieť naozaj každý.
14 | 05 | 2023 I Ivan Brožík
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
