Moskva mení svoju rétoriku. Žiadna špeciálna operácia, už je to vojna
Rusko už viac ako 15 mesiacov vedie na Ukrajine vojnu, ktorú Kremeľ odmietol vyhlásiť za vojnu. To sa však postupne mení. Ruský prezident Vladimir Putin používa slovo „vojna“ čoraz častejšie.
Keď Putin vlani vo februári poslal vojakov na Ukrajinu, nazval to „špeciálnou vojenskou operáciou“. Termín následne používali všetci od Kremľa až po ruských ministrov a štátne médiá, dokonca si vytvorili skratku – SVO. Nazvať konflikt vojnou zakázali ruské médiá hneď po invázii sériou zákonov. Buď médiá vyhoveli tomuto príkazu, alebo to pre nich znamenalo koniec.
Ako však odhalil prepis Putinovho nedávneho vyhlásenia, povedal tam „vojnu“. Keď sa ruský prezident minulý týždeň vyjadril k tomu, čo Rusko nazvalo masívnym ukrajinským útokom dronov na Moskvu, vo vzťahu k Ukrajine použil slovo „vojna“ štyrikrát.
„Bez ohľadu na to, čo povieme, vždy budú hľadať vinníka v Rusku, ale to nie je správne. Túto vojnu sme nezačali, opakujem, bol to režim v Kyjeve v roku 2014, ktorý rozpútal vojnu na Donbase,“ povedal vtedy Vladimir Putin. Prezidentovo vyhlásenie odvysielala dokonca aj ruská štátna televízia Rossija, ktorá je spájaná s prokremeľskou propagandou.
Konflikt na východnej Ukrajine sa začal v roku 2014, keď bol zvrhnutý proruský prezident Viktor Janukovyč. Rusko následne anektovalo Krym a na východe Ukrajiny vypuklo Moskvou podporované separatistické povstanie.
9. mája tohto roku, keď si Rusko tradične pripomína víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne, Putin veteránom na Červenom námestí povedal: „Opäť vypukla skutočná vojna proti našej vlasti.“
V posledných mesiacoch minister obrany Sergej Šojgu, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a šéf žoldniera Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin začali na verejnosti používať slovo vojna. „V podstate žijeme vo vojnových podmienkach,“ povedal Viačeslav Gladkov. Gubernátor Belgorodskej oblasti, ktorá sa v posledných týždňoch stala terčom útokov.
Dokonca aj v súkromí ruské elity hovoria o vojne. Postupné akceptovanie existencie vojny na verejnosti ukazuje, ako sa zmenilo vnímanie Kremľa. A možno je to náznak toho, ako bude vyzerať budúci vývoj. „Je úžasné, ako Putin a elity porušujú svoje vlastné pravidlá,“ povedal nemenovaný západný diplomat v Moskve. Ale dôležitejšie je to, čo hovorí o budúcnosti: znamená vojna serióznejší prístup? A ako bude vyzerať Rusko vo vojne?“ povedal diplomat.
Označovanie vojny inými, eufemistickejšími výrazmi nie je ničím novým. Americký prezident Lyndon B. Johnson tiež označil rastúcu účasť vo vojne vo Vietname za „obmedzenú vojenskú akciu“. A inváziu do Afganistanu v roku 2001 nazval prezident George W. Bush „operáciou Trvalá sloboda“.
Keď bývalý sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1979 rozpútal desaťročie trvajúcu afgansko-sovietsku vojnu, Moskva nazvala inváziu operáciou na „poskytnutie medzinárodnej pomoci spriatelenému afganskému ľudu“.
„Nesmiete zabúdať a je potrebné si uvedomiť, že termín SVO bol vynájdený v čase, keď si mysleli, že vyhrajú rýchlo a bez krviprelievania, ako na Kryme,“ povedal Abbás Gaľamov, bývalý Putinov poradca a autor jeho prejavov. „Ale teraz je každému jasné, že je to vojna. A už dávno to bolo jasné, keď si všetci uvedomili, že taktika blitzkriegu zlyhala.“
Prepisy Putinových vyhlásení ukazujú, že prezident opakovane použil slovo vojna na opis „informačnej a sankčnej vojny“, ktorú Západ rozpútal proti Rusku. Minulý rok sa však takto vyjadroval len zriedka. Keď vlani v septembri nazval štyri ukrajinské regióny súčasťou Ruska, nazval konflikt „vojnou“, potom v októbri povedal, že Západ „podnecuje vojnu“ a v decembri dokonca otvorene hovoril „o tejto vojne“.
To podnietilo Nikitu Jufereva, člena rady z Petrohradu, aby podal sťažnosť. Nikam to však neviedlo. „Skôr či neskôr sa dostaneme do bodu, keď to všetci budú nazývať vojnou a budú to považovať za vojnu,“ povedal Juferev agentúre Reuters. „A vojna môže znamenať stanné právo, mobilizáciu ekonomiky, mobilizáciu armády a záložníkov,“ dodal.
Kremeľ už vyhlásil, že neplánuje vyhlásiť stanné právo ani ďalšiu mobilizáciu. Putin však v máji schválil dodatky, ktoré umožňujú konanie volieb počas stanného práva a pridávajú ďalšie zmeny pre obranné spoločnosti, aby vyrábali takmer 24 hodín denne.
Útoky na ruské územie, ktoré Moskva pripisuje Ukrajine, povzbudili ruských jastrabov, ktorí požadujú oveľa tvrdší prístup k vojne.
Prigožin, šéf Wagnerovcov, ktorý je známym kritikom ruského ministerstva obrany a jeho vedenia vojny, nedávno povedal, že veci by mohli dopadnúť podobne ako za čílskeho diktátora Augusta Pinocheta. „Ľudia mi píšu, že musíme urobiť Čile, aby sme sa ubránili. Čile je Pinochet, Čile, toto je elita Ruska, predovšetkým byrokratická elita, na štadióne obklopená ľuďmi s automatickými zbraňami,“ povedal Prigožin. „Toto nie je hra. Túto vojnu prehrávame,“ dodal.
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
