Ako boj proti nerovnosti viedol k rekordnej nerovnosti
Krajina s najväčšími zásobami ropy sa rozhodla bojovať proti nerovnosti. Mala na to dosť peňazí. Po rokoch boja patrí Venezuela medzi krajiny s najväčšou priepasťou medzi bohatými a chudobnými. Stručná história jej boja za spravodlivosť.
roku 1999 sa výsadkár Hugo Chávez chopil moci vo Venezuele. Milióny ľudí oslavovali jeho volebné víťazstvo v uliciach. Slávnostne vyhlásil vládu chudobných a pre chudobných a sľúbil, že všetci budú rovnakí.
Keď Hugo Chávez prevzal moc, 42% ľudí vo Venezuele bolo pod hranicou chudoby. O dve desaťročia neskôr mohol jeho nástupca, bývalý vodič autobusu Nicolás Maduro, oznámiť, že jeho krajina urobila míľové kroky pri dosahovaní rovnosti.
Všetci sú si rovní
V roku 2019 bolo 96% obyvateľstva už pod hranicou chudoby a takmer všetci ľudia si boli rovní. Nikto nemal nič.
Venezuelská ekonomika sa zrútila v druhom desaťročí tohto storočia v dôsledku socialistických experimentov veľkého veliteľa Huga Cháveza. Podľa ekonómov to bol najväčší ekonomický kolaps za polstoročie, s výnimkou vojnou zničených krajín. Prirovnávajú to k pádu Zimbabwe pod vedením Roberta Mugabeho.
Krajina milionárov
Dávanie peňazí na boj proti nespravodlivosti vo Venezuele vyvolalo infláciu vo výške tisícov percent. Každý občan sa stal milionárom, pretože jedna rolka toaletného papiera stála v roku 2018 viac ako dva milióny bolívarov. Peniaze sa nepočítali, ale vážili. Šesť kotúčov toaletného papiera stálo 1,5 kilogramu bankoviek.
New York Times informoval o tom, ako mäsiari prestali predávať mäso na trhoch a ponúkali iba odrezky tuku, pretože to bola jediná vec, ktorú si ľudia mohli kúpiť. Tovar musel byť do večera vypredaný, pretože kvôli častým výpadkom prúdu sa mäso pokazilo za jeden deň.
Milióny ľudí utiekli z krajiny do susedných krajín. Bola to jedna z najhorších kríz v moderných dejinách Latinskej Ameriky.
Socialistická vláda Huga Cháveza a jeho nástupcu Nicolása Madura to všetko zvládla v krajine, ktorá bola najbohatšou krajinou Latinskej Ameriky a má najväčšie preukázané zásoby ropy na svete.
Ojoj, nevyšlo to…
Pod tlakom 75% prepadu ekonomiky, podľa odhadu zverejneného BBC, musela vláda Nicolása Madura ustúpiť zo svojej cesty k socializmu a čiastočne povoliť používanie dolára ako meny. Okrem toho zmiernila obmedzenia týkajúce sa posielania peňazí zo zahraničia, čo umožnilo miliónom venezuelských exulantov roztrúsených po celej Amerike podporovať svojich príbuzných. Po zrušení ďalšej cenovej kontroly na trhu ekonomika vlani prvýkrát po dlhom čase rástla.
Nicolás Maduro sa chváli, že jeho vláda vyriešila problémy tým, že prišla s novým sloganom „Venezuela je opravená“. Čiastočne mu pomohlo zmiernenie sankcií na vývoz ropy zo strany vlády USA, keďže obmedzenia produkcie ropy na americkej pôde v boji proti globálnemu otepľovaniu zvyšujú potrebu dovozu ropy do USA.
Výsledok?
Výsledkom boja proti nerovnosti, ktorý začal comandante pred štvrťstoročím v roku 1999, je dramatický nárast nerovnosti.
Podľa prieskumu, ktorý zverejnil New York Times v marci tohto roku, bohatší občania Venezuely sú na tom sedemdesiatkrát lepšie ako ich chudobnejší spoluobčania. Tento pomer robí Venezuelu jednou z najviac nerovných krajín na svete, čo možno porovnať len s niektorými africkými krajinami, ako je Angola alebo Mozambik.
Jeden z autorov prieskumu priamo uviedol, že „Venezuela je teraz krajinou s najvyššou príjmovou nerovnosťou na svete.“
Prístup k dolárom majú väčšinou ľudia s vládnymi väzbami alebo tí, ktorí sa neboja ísť ďaleko za hranice zákona. Pašovanie predstavuje až 20% hospodárstva krajiny. Hoci podiel ľudí pod hranicou extrémnej chudoby prvýkrát po dlhom čase klesol len na polovicu obyvateľstva krajiny, prieskum ukazuje, že osem z desiatich nemá dostatočný príjem na nákup základného sortimentu potravín.
Poznámka autora: Inteligentný človek sa učí z chýb iných ľudí, blázon z vlastných chýb. Známe príslovie však neopisuje situáciu, keď sa niektorí ľudia nikdy z ničoho nepoučia.
S.Spurný10. 5. 2023
Zdroje:
(1) New York Times
(2) Prieskum
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
