24. júla 2024

Uvedomelý občan v progresívnej utópii.

Zdielajte

Peter Tóth

Manifest neuvedomelého občana

1. Progresívna utópia je umelá ideologická konštrukcia. Napokon každá ideológia je umelou myšlienkovou konštrukciou. V prípade progresívnej utópie ide o kombináciu a skomoleninu viacerých kvázi filozofických, politických a ideologických smerov. Spája v sebe prvky sociálneho liberalizmu, nepriznaného ekonomického marxizmu, naivnej environmentálnej eschatológie, agresívneho liberálneho internacionalizmu a ďalších nerealistických doktrín.

2. Progresívna utópia sa v politickej praxi prejavuje tvrdošijným, bezohľadným a niekedy až militantným presadzovaním pokroku, respektíve domnelého pokroku bez ohľadu na pripravenosť spoločnosti ako celku spracovať a akceptovať zmeny vo všetkých oblastiach života – od súkromného, cez verejné, až po trestné právo. Progresívna utópia vyzerá na papieri často neškodne, ba dokonca aj atraktívne. Jej praktické uplatňovanie však až príliš často ide proti zmyslu európskeho osvietenstva a klasického filozofického liberalizmu, aj keď sa liberalizmom zaklína pri každej príležitosti. Progresívna utópia je vo svojej podstate popretím európskej koncepcie slobody.

3. Progresívna utópia odmieta akceptovať, že na niektoré presadzované zmeny, hoc by aj boli akokoľvek prospešné, musí dozrieť spoločenská klíma. Progresívna utópia však odmieta akceptovať aj to, že niektoré presadzované zmeny sú diskutabilné. A progresívna utópia odmieta akceptovať, že niektoré presadzované zmeny sú škodlivé, neprirodzené a sú spôsobilé spoločnosti spôsobiť mnohé škody a dokonca aj utrpenie.

4. Progresívna utópia je pre nemalý počet nadšencov atraktívnou ideológiou, pretože tak ako každá iná utópia sľubuje spoločnosti lepší svet. Aktivisti progresívnej utópie zväčša pred spoločnosťou zamlčiavajú fakt, že nimi vysnívaný, a preto nerealistický lepší svet je potrebné zhmotniť prostriedkami bezohľadného sociálneho inžinierstva.

5. Progresívna utópia obviňuje odporcov svojich východísk, cieľov a praktík z toho, že bránia pokroku, a teda stvoreniu lepšieho sveta. Aktivisti progresívnej utópie označujú kritikov a odporcov za netolerantných, nezodpovedných a nebezpečných fanatikov, oddaných starým poriadkom. Aktivisti progresívnej utópie pritom zamlčiavajú alebo dokonca ani nechápu, že z pohľadu záujmov celej spoločnosti sami predstavujú netolerantné, nezodpovedné a fanatické riziko.

6. Progresívna utópia vydáva svoju ideológiu za nespochybniteľné vedecké poznanie a každú kritiku – bez ohľadu na jej vecnú a vedeckú úroveň – označuje za tmárstvo, spiatočníctvo a nevedecký prístup k realite. Progresívna utópia zamlčiava alebo odmieta akceptovať fakt, že základom každého vedeckého poznania a vedeckého pokroku je kladenie si znepokojivých otázok a spochybňovanie úrovne dosiahnutého poznania.

7. Progresívna ideológia militantne bojuje proti vplyvu tradičných náboženstiev a tradičných hodnôt na spoločnosť, pritom sama povyšuje svoje ideologické piliere na úroveň náboženských dogiem a požaduje, aby sa stali pre celú spoločnosť záväznými kultúrno-politicko-etickými princípmi.

8. Progresívna utópia o sebe tvrdí, že je liberálna, avšak jej politická prax ohrozuje v podstate všetky slobody, pretože v záujme stvorenia lepšieho sveta chce regulovať každý aspekt života jednotlivcov.

9. Progresívna utópia napríklad požaduje viac práv pre LGBTI+ komunitu, čo samo o sebe nemusí byť zlé. Aktivisti progresívnej utópie však považujú fakt, že iné komunity si neprajú, aby boli otec a matka administratívne označovaní ako „rodič 1“ a „rodič 2“, za celospoločenské ohrozenie. Aktivisti progresívnej utópie považujú za nebezpečné aj to, keď rodičia žiadajú, aby deti pred dosiahnutím dospelosti nemali možnosť rozhodovať o zmene pohlavia. Podobných príkladov z iných oblastí života – napríklad v environmentálnej sfére – by sme mohli nájsť a identifikovať oveľa viac, avšak s ohľadom na úspornosť ich na tomto mieste nebudeme menovať všetky.

10. Progresívna utópia obviňuje svojich odporcov z netolerantnosti. Niet pochýb o tom, že odporcovia a kritici tejto ideológie môžu byť aj netolerantní. Progresívna utópia však považuje svojich odporcov a kritikov za netolerantných ad hoc na základe holého faktu, že s ňou nesúhlasia.

11. Progresívna utópia ide v tomto ohľade ešte oveľa ďalej. Žiada, aby boli jej odporcovia a kritici ako nepriatelia stvorenia lepšieho sveta umlčiavaní a trestaní rôznymi nástrojmi verejného a trestného práva. V očiach progresívnej utópie nie je takáto politická prax netolerantným zásahom do občianskych slobôd. Naopak, progresívna utópia považuje tento typ regulácie za ochranu spoločnosti, a teda verejný záujem.

12. Progresívna utópia v mene stvorenia lepšieho a údajne bezpečnejšieho sveta požaduje, aby štát rozhodoval o tom, aké informácie a názory sú prípustné a bezpečné a aké informácie a názory sú neprípustné a nebezpečné. Súčasťou tejto logiky progresívnej utópie je požadovanie, presadzovanie a dosahovanie zákonom vymáhateľného dozerania, zakazovania a dokonca aj trestania neprípustných a nebezpečných informácií a názorov. Je pritom samozrejmé, že o tom, aké informácie a názory sú neprípustné a nebezpečné, rozhodujú výhradne aktivisti progresívnej utópie.

13. Progresívna utópia dosahuje v civilizačnom a geopolitickom okruhu takzvaného globálneho západu, ale aj v iných kultúrno-spoločenských podmienkach nezanedbateľné úspechy. Predovšetkým preto, lebo aktivisti ideológie progresívnej utópie do veľkej miery ovládli hlavný prúd tradičných politických strán; nielen ľavicových a ľavicovo-liberálnych, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Progresívna utópia a jej ideológia si dokázali nájsť cestu aj do hláv predstaviteľov niektorých kresťanskodemokratických, konzervatívnych a pravicovo-liberálnych strán civilizačného okruhu takzvaného globálneho západu. Progresívna utópia ovládla všetky západné alebo západom kontrolované medzinárodné inštitúcie a organizácie. Ďalším masívnym úspechom progresívnej utópie je nespochybniteľný fakt, že drvivú väčšinu médií takzvaného hlavného prúdu a dokonca aj verejnej služby ovládajú a riadia aktivisti tejto ideológie.

14. Progresívna utópia je internacionalistická, apoštolská a radikálne rovnostárska. Z toho vyplývajú mnohé externé aj interné dôsledky.

15. Progresívna utópia napríklad hlása, že demokracia, občianske slobody a ľudské práva sú nedeliteľné, a preto kým demokratická forma vlády, občianske slobody a ľudské práva nebudú uznané a aplikované vo všetkých štátoch, stvorenie lepšieho sveta je nemožné. Keďže demokracia, občianske slobody a ľudské práva sú západné filozofické, právne a ideologické koncepty, ich vnucovanie iným civilizačným a kultúrnym okruhom nevyhnutne vedie k vyvolávaniu medzinárodných sporov.

15. Progresívna utópia tvrdí, že popísané západné koncepty sú univerzálne, a preto je povinnosťou jej aktivistov stať sa jej apoštolmi. To je ďalším zdrojom medzinárodných sporov. Aktivisti progresívnej utópie si buď neuvedomujú, alebo jednoducho ignorujú fakt, že teória univerzálnosti západných filozofických, politických a právnych konceptov je vo svojej podstate hlboko rasistická a netolerantná, čo opäť prispieva k vyvolávaniu a eskalácii medzinárodných sporov.

16. Progresívna utópia vedome alebo nevedome popiera históriu napríklad odmietaním faktu, že nacionalizmus je dieťaťom liberalizmu 18. a 19. storočia. V dôsledku historickej slepoty neuznáva primárnu úlohu národných štátov ako hlavných aktérov vnútropolitickej aj geopolitickej dynamiky, čo ústi do ďalšieho fatálneho zlyhania progresívnej utópie: popiera, že konanie národných štátov určujú predovšetkým národné záujmy a v súlade s týmto tragickým omylom postuluje, že povinnosťou národných štátov je riadiť sa univerzálnymi hodnotami, postavenými na západných koncepciách ideológie, politiky a práva. Progresívna utópia v dôsledku toho nie je ochotná akceptovať ani ďalší historický fakt: politické, ideologické, právne a bezpečnostné koncepcie západu nie sú univerzálne.

17. Progresívna utópia sa opiera na vnútropolitickej aj medzinárodnej scéne o ilúziu radikálneho rovnostárstva. Odmieta akceptovať neúprosnú realitu, ktorá tak na domácej, ako aj medzinárodnej úrovni vytvára prirodzené nerovnosti. Namiesto hľadania primeranej sociálnej a mocenskej rovnováhy požaduje masívne prerozdeľovanie materiálnych statkov aj moci národných štátov a podriaďovanie sa ilúzii o uskutočniteľnosti sna o absolútnej rovnosti ľudí aj národných štátov. Toto slepé úsilie často vedie k ešte väčšej sociálnej nespravodlivosti a k zvýšenému medzinárodnému napätiu než prirodzený stav vecí.

18. Progresívna utópia potrebuje v záujme stvorenia lepšieho sveta stvoriť aj uvedomelého občana.

19. Uvedomelý občan je v progresívnej utópii povinný rešpektovať a uplatňovať kánon písaných aj nepísaných pravidiel, ktoré nie sú výsledkom dlhodobého prirodzeného vývoja spoločnosti, ale sú produktom oktrojovaného ideologického násilia.

20. Uvedomelý občan poslušne akceptuje oktrojované ideologické násilie ako nemenné články viery a nielen ich prísne dodržiava, ale aj vyžaduje ich praktické uplatňovanie od ostatných členov spoločnosti. Uvedomelý občan horlivo pranieruje každý prejav ideologickej neposlušnosti a udáva neuvedomelých blížnych orgánom dohľadu, ku ktorým sa radia nielen inštitúcie štátu, ale aj mocné médiá, ovládané aktivistami progresívnej utópie.

21. Uvedomelý občan bez výhrad a akéhokoľvek spochybňovania akceptuje nielen základné princípy progresívnej utópie, ale sa aj ochotne podriaďuje každej ideologickej novinke, oktrojovanej aktivistami progresívnej utópie. Preto uvedomelý občan bez reptania a s neobyčajným elánom prijíma mediálne populárne a narýchlo sformulované ekonomické, kultúrne, etické a politické koncepcie.

22. Uvedomelý občan sa nepýta, aké finančné aj environmentálne náklady sú spojené s takzvaným zachraňovaním planéty pred dôsledkami globálneho otepľovania zavádzaním údajne zelených technológií predovšetkým v osobnej a nákladnej preprave. Uvedomelý občan poslušne verí, že globálne otepľovanie má výhradne len negatívne vplyvy na planétu a život na nej. Uvedomelý občan verí, že globálne otepľovanie je výhradne dôsledkom ľudskej činnosti . Uvedomelý občan taktiež verí, že globálne otepľovanie je možné zvrátiť administratívnymi rozhodnutiami, inšpirovanými ideológiou progresívnej utópie.

23. Uvedomelý občan nespochybňuje, ale s nadšením víta iracionálne ekonomické a energetické odpájanie sa západných ekonomík od veľkých ekonomík globálneho východu a globálneho juhu. Uvedomelý občan akceptuje požiadavku zbavenia sa pomerne lacných zdrojov energetických surovín a výrobkov dennej potreby v mene boja proti autoritárskym režimom, aj keď to má nezanedbateľný vplyv na kvalitu jeho každodenného života. Uvedomelý občan sa nepýta na finančné, obchodné, sociálne a právne dôsledky premieňania hlavných rezervných mien, ako sú dolár a euro, na zbraň v medzinárodných vzťahoch.

24. Uvedomelý občan nespochybňuje, ale s nadšením víta iracionálne a ideologicky oktrojované požiadavky aktivistov progresívnej ideológie na zbavovanie sa tradičných, stáročia či dokonca tisícročia využívaných zdrojov príjmu biologických bielkovín v každodennej strave ľudstva.

25. Uvedomelý občan nespochybňuje, ale s nadšením víta krkolomnú, a preto ekonomicky a sociálne nebezpečnú rýchlosť odstavovania spaľovacích motorov v prospech oktrojovaného zavádzania takzvaných zelených technológií vrátane elektrických osobných vozidiel.

26. Uvedomelý občan nespochybňuje, ale s nadšením víta nekontrolované prenikanie prvkov umelej inteligencie do rozhodovacích procesov vo všetkých oblastiach života vrátane každodenných individuálnych rozhodnutí jednotlivca.

27. Uvedomelý občan nespochybňuje, ale s nadšením víta iracionálne zavádzanie a povinné akceptovanie nových pohlaví, aj keď ľudská prirodzenosť je bez akýchkoľvek pochybností binárna. Uvedomelý občan napríklad považuje za samozrejmé, že muž by mal mať právo otehotnieť alebo mať právo na pravidelnú menštruáciu. Uvedomelý občan považuje výhrady neuvedomelých v tomto ohľade za prejavy fašizmu, neonacizmu a xenofóbie, aj keď sú vyjadrované kultúrnym a vedeckým jazykom a s rešpektom k ľudskej dôstojnosti.

28. Uvedomelý občan si s nadšením osvojuje neprirodzený jazyk progresívnej utópie. Napríklad namiesto slova chudobný používa pojem sociálne znevýhodnený alebo namiesto slovného spojenia rómska komunita používa pojem sociálne vylúčená komunita. Nehovoriac o tom, že stredná a staršia generácia síce na uliciach a dvoroch vyrastala s Cigánmi, no nový jazyk progresívnej ideológie núti uvedomelého občana používať označenie Rómovia. V každej slušnej konverzácii sa kedysi bežne používal pojem homosexuál či lesba. Uvedomelý občan je však povinný osvojiť si cudzie výrazy, ako sú gay či queer. V tomto ohľade je ešte väčšou novinkou takzvaná nebinárna osoba, čo uvedomelý občan nesmie spochybňovať, aj keď materiálna realita poskytuje úplne iný obraz. (Nedá sa spochybniť, že existujú ľudia s problémami rodovej identity. Tomu je však potrebné priradiť adekvátne pomenovanie a zabezpečiť dotknutým osobám náležitú podporu a pomoc, nie nútiť zvyšok sveta kamuflovať realitu umelým jazykom.) Podobných príkladov je množstvo, z hľadiska úspornosti však nie je možné a ani potrebné vymenovať všetky.

29. Uvedomelý občan ani náznakom nespochybňuje znásilňovanie jazyka aktivistami progresívnej utópie, aj keď to má ďalekosiahle spoločenské a najmä kognitívne dôsledky. Človek nedokáže myslieť inak, iba za pomoci jazyka. Deformovanie jazyka sa rovná deformovaniu myslenia. Od uvedomelého občana sa však očakáva, že proti tomu nebude protestovať. Naopak, uvedomelý občan je povinný nahlasovať orgánom dozoru (štátu aj médiám) všetky netolerantné a nenávistné prejavy, teda neposlušnosť neuvedomelých, ktorí si aj napriek oktrojovaniu progresívnej utópie dovoľujú používať prirodzený jazyk.

30. Uvedomelý občan horlivo bojuje proti vedeckým, spoločenským, kultúrnym či spoločenským autoritám, ak nie sú ochotné akceptovať ideologické násilie progresívnej ideológie.

31. Uvedomelý občan, bez ohľadu na úroveň vzdelania, neuznáva, verejne pranieruje a najmä zosmiešňuje vedecké argumenty odbornej autority, ak nepoužíva jazyk a neriadi sa článkami viery progresívnej utópie. Uvedomelý občan sa nikdy neospravedlní odbornej vedeckej autorite ani verejnosti, ak sa časom takmer nevyhnutne ukáže, že sa mýlil.

32. Uvedomelý občan ostro pranieruje predstaviteľov tradičných náboženských, ideologických a politických smerov. Legitimitu ich existencie uznáva len za predpokladu, že sú ochotní svoje presvedčenie rozriediť, respektíve zahustiť základnými ideologickými princípmi progresívnej utópie. V zásade však uvedomelý občan považuje všetko mimo rámca progresívnej utópie za nejakú formu fašizmu. V tomto ohľade je smutne komické a komicky smutné, že uvedomelý občan aj aktivista progresívnej utópie kričia „fašizmus“, aj keď majú v skutočnosti na mysli nacizmus. Bez ohľadu na túto zámenu je ich bedákanie takmer vždy falšovaním aktuálnej reality aj histórie, s výnimkou niekoľkých vzácnych prípadov, keď sa nevedome trafia do čierneho.

33. Uvedomelý občan sa nekriticky, dobrovoľne a s veľkým nadšením vzdáva tradičných zvykov, aj keď sú vo svojej povahe neškodné. Postačí, ak aktivisti progresívnej utópie skonštatujú, že ten alebo onen tradičný zvyk je atavistický, sexistický či inak ideologicky neakceptovateľný, a uvedomelý občan sa automaticky stane jeho nepriateľom.

34. Uvedomelý občan volí iba politikov a číta výhradne len médiá, čo hovoria a píšu to isté – teda presadzujú ideologické dogmy progresívnej utópie. Z tohto pohľadu stráca voľná politická súťaž a pluralita médií akýkoľvek zmysel, pretože uvedomelému občanovi postačuje jediný smer a jediný názor. Uvedomelý občan má, samozrejme, formálne možnosť vybrať si medzi viacerými politickými stranami a médiami, ale v skutočnosti ide len o ilúziu. Všetko, čo sa hýbe okolo politického stredu, sú strany výrazne alebo ešte viac posadnuté progresívnou utópiou. A všetko, čo sa v mediálnej oblasti nazýva hlavným prúdom, ba dokonca aj na jeho ľavom či pravom okraji, je v jednom šíku s touto ideológiou. Uvedomelý občan obmedzuje svoje politické aj čitateľské, divácke a poslucháčske voľby len na tento obmedzený okruh subjektov/aktérov.

35. Uvedomelý občan poslušne prijíma všetko, čo mu aktivisti progresívnej utópie predkladajú ako nespochybniteľné články viery a tomu prispôsobuje svoje osobné aj verejné rozhodnutia a voľby.

36. Aktivista progresívnej utópie je vyššou formou uvedomelého občana a je zároveň súčasťou privilegovanej skupiny tejto ideológie, ktorá určuje všeobecne záväzné trendy a dozerá na ich bezchybné uplatňovanie.

37. Aktivista progresívnej utópie je spravidla politik alebo novinár alebo pracovník neziskovej, politicky orientovanej neziskovej organizácie alebo pravoverný spoločenský kritik alebo vedec ideologicky protežovaný ostatnými uvedenými skupinami aktivistov.

38. Aktivista progresívnej utópie má privilegovaný prístup k prostriedkom masovej komunikácie, k uplatneniu sa vo verejnom a politickom živote a ku kariére v inštitúciách národnej aj nadnárodnej povahy.

39. Aktivista progresívnej utópie nikdy nedopustí, aby vo sfére jeho pôsobnosti dostali priestor ľudia a názory, odporujúce princípom progresívnej ideológie. Aktivista progresívnej ideológie je zároveň poradcom uvedomelých občanov v otázkach, ako je potrebné bojovať v ich okolí proti trendom neprajúcim preferovanej ideológii.

40. Aktivista progresívnej utópie je síce človekom z mäsa a kostí, s rovnakými ľudskými prednosťami a slabinami, túžbami a ambíciami, svetlými aj temnými povahovými črtami ako zvyšok populácie, no jeho konanie a úmysly sú vždy interpretované ako nefalšované úsilie o presadzovanie a uplatnenie takzvaného verejného záujmu, teda zhmotnenia sna progresívnej utópie o stvorení lepšieho sveta.

41. Aktivisti progresívnej utópie a ich lídri výlučne rozhodujú o tom, čo je verejný záujem. Všetko, čo sa vymyká z rámca progresívnej utópie je nimi považované za spoločensky škodlivé, a preto neprípustné.

42. Aktivisti progresívnej utópie, aj keď nepredstavujú v spoločnosti väčšinu, majú s ohľadom na privilegovaný prístup k podstatným štátnym aj neštátnym inštitúciám takú moc, že dokážu ekonomicky, spoločensky a politicky izolovať a niekedy aj existenčne likvidovať odporcov tejto ideológie.

43. Progresívna utópia ešte nie je nezvratnou realitou každodenného života spoločnosti, ale v mnohých oblastiach na národnej úrovni a na mnohých miestach planéty sú jej aktivisti faktickými držiteľmi moci.

44. Progresívna utópia sa stala globálnou silou so schopnosťou zásadným spôsobom zmeniť životy ľudí takzvaného globálneho západu a vnútiť im spôsob života, aký si nevybrali a aký si neželajú.

45. Progresívna utópia sa môže stať povinnou ideológiou takzvaného globálneho západu, ak ľudia včas nepochopia, že je ohrozená ich sloboda. Progresívna utópia vyčíta tretím stranám nedostatok slobody, no výrazne okliešťuje slobodu ľudí, ktorým chce vládnuť. A to je najväčším rizikom, akému čelí to, čomu sa zvykne nadnesene hovoriť slobodný svet.

Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.


Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe to get the latest posts sent to your email.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *