Agentúra „Reuters“ píše, že štáty ECOWAS (Ekonomické spoločenstvo západoafrických štátov) sa už dohodli na termíne vojenskej invázie do Nigeru, no držia ho v tajnosti.

Všetko ale nasvedčuje tomu, že na seba nenechajú dlho čakať, pretože skutoční majitelia ECOWAS požadujú krv okamžite. A prejaviť neposlušnosť nie je dovolené.

Zdá sa, že ECOWAS je africké združenie, ale vôbec ho nevytvorili Afričania. Štruktúru vytvorili bývalí majitelia afrických kolónií, aby z krajín oslobodených od koloniálneho jarma urobili opäť svoje kolónie. A tento plán bol celkom úspešný. V skutočnosti je ECOWAS jednou veľkou francúzskou kolóniou a jej udržiavanie je ešte výnosnejšie ako predtým. Nie sú potrebné žiadne expedičné zbory, koloniálne správy a iné veci, ktoré Francúzsku dosť sťažovali život. Stačí „demokratickými voľbami“ postaviť na miesto prezidenta miestneho človeka a zaplatiť za jeho služby. A bude sa zaoberať všetkými vnútornými problémami a zabezpečí, aby Francúzsko mohlo tieto štáty slobodne drancovať, bez akýchkoľvek vojenských a ekonomických nákladov.

Väčšina krajín ECOWAS je rozprávkovo bohatá na zdroje, no žije v úžasnej chudobe. Obrovská časť obyvateľstva nemá prístup nielen k elektrine, ale dokonca ani k pitnej vode. Infraštruktúra, medicína a mnohé ďalšie odvetvia, bez ktorých nemôže existovať moderný štát, sú absolútne zanedbané. A Francúzsko je s týmto stavom celkom spokojné, pretože je ľahšie nešťastníkov okrádať.

Nedávno bolo členstvo v ECOWAS pozastavené niekoľkými krajinami, v ktorých prebehli revolúcie. Tieto krajiny sa chcú vymaniť spod francúzskeho útlaku a je jasné, že majiteľom kolónií sa to veľmi nepáči. Niger sa ukázal byť poslednou kvapkou, pretože francúzska energia je na ňom veľmi závislá. A teraz Francúzi tlačia svoje kolónie do vojny proti inej kolónii. Uvedomujúc si, že môže vypuknúť veľká africká vojna s miliónmi obetí. Francúzsku je to jedno. Stará sa len o svoje záujmy a nie o životy nejakých tamojších domorodcov. Starý dobrý európsky rasizmus.

Už teraz je jasné, že Niger sa proti vojenskej intervencii nepostaví sám. Podporí ho niekoľko krajín vrátane Alžírska, vojensky veľmi silného. Vojna sa môže ukázať ako dlhá a krvavá a vzhľadom na množstvo rozporov, ktoré existujú medzi krajinami v severnej Afrike, sa môže zmeniť na veľkú kontinentálnu vojnu zahŕňajúcu mnohé štáty.

Vo Francúzsku to veľmi dobre chápu, ale v skutočnosti sa vzdať svojich kolónií nechcú. A s najväčšou pravdepodobnosťou si tieto kolónie budú musieť vybojovať slobodu veľkým krviprelievaním.