Bez PR volieb, by sa neobjavili názory o odchode Slovenska z NATO a EU

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

Vďaka kampani k prezidentským voľbám sa v „našich“ médiách objavili názory, ktoré sú medzi novinármi to najprísnejšie tabu na svete. Objavili sa úvahy o možnosti, ba dokonca potrebnosti vystúpenia Slovenskej republiky z NATO a EU. V originále a bez príkras – o vystúpení SR zo „zločineckej NATO“ a „neokolonialistickej EU“. Priznám sa bez mučenia, – dobre sa mi slobodná verejná diskusia na tieto témy počúva. Ej, veru dobre.

Populárne

Je PS extrémistická strana? Nevieme, ale jej vedenie extrémisti sú

Eventualitu vystúpenia SR z jednej či z oboch organizácií spomínajú v otvorenej či aspoň implicitnej podobe 5 z 11 kandidátov na funkciu slovenského prezidenta. Ktoríže menovite ? Nuž teda:

R.Švec
M.Kotleba
Š.Harabin
M.Náhlik
A.Danko
Ten naposledy menovaný hovorí o téme najhanblivejšie, no implicitne o tejto eventualite aj on hovorí.

Ak si zrátame preferencie týchto kandidátov, nie je to viac ako 20%. Na druhej strane, pätina tohto voličstva, ak by sa integrovala do jednotnej strany, bola by to asi druhá najsilnejšia politická strana na Slovensku.

No a teraz konečne k veci: predstavte si, že táto na úplnú štátnu suverenitu SR orientovaná názorová skupina Slovákov dlhodobo nemala a nemá v slovenských mienkotvorných a celoplošne sledovateľných médiách ŹIADNE zastúpenie. Druhá najsilnejšia názorová skupina – a v demokratickej vraj názorovo pluralitnej spoločnosti nemá žiadnu slobodu slova. Novinári, médiá túto názorovú skupinu totálne bojkotujú. Novinári sa tvária, že neexistuje. Vytvárajú verejný blud, že sme tu všetci silnými alebo trochu kritickými ale i tak euroatlantistami. A pritom figu borovú-minimálne každý piaty Slovák by NATO a EU najradšej poslal kade ľahšie…

Nie, nebudem sa tu teraz venovať názorom prečo EU a NATO nie, resp. prečo áno. Vážnosť diskusie k tomuto problému je príliš veľká, než aby sa dala odbiť krátkym názorovým článkom. Ja tu mám zatiaľ oveľa skromnejší cieľ-podnietiť rozmýšľanie o tom, ako je možné v demokratickom mediálnom prostredí tak dokonale ignorovať občanov s druhým najčastejším názorom na čosi, čo by malo byť súčasť veci verejnej.

Takže, ešte raz – vyžívam sa v tom, že aspoň v rámci prezidentskej kampane môžem počúvať slobodné uvažovanie o NATO a EU prakticky od každého druhého prezidentského kandidáta. Nie je to bohviečo. Nie je to veľa. Ale aj za to málo – ˇPán Boh zaplať !

Autor: dedic