O hnusnom pive a Atillovi, fejkovom proteste a mafii z RTVS a FPU

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

---

CENZÚRA NAŠA KAŽDODENNÁ

O hnusnom pive a Atillovi, fejkovom proteste cenzorov kultúry a kultúrnej mafii z RTVS a FPU

Cenzúra je prítomná v slovenskej, ale aj globálnej spoločnosti približne desaťročie. Onen fenomén WOKE, politická korektnosť, zákaz hovoriť, či dokonca aj vtipkovať o určitých témach sa stal trendom. Na sociálnej sieti X to pred nedávnom štatisticky dokázal aj priekopník slobody v dobe „progresívnej“ cenzúry – Elon Musk.

DEZOLÁTSKE PIVO ČI PIVO ELITY?

To, čo je v globálnej rovine tragické, sa na Slovensku javí ako fraška. Známeho zápasníka, ktorý podporil inak nekonfliktného, neradikálneho prezidenta Petra Pellegriniho, najskôr bojkotoval progresívny Renault, následne bagety Pierre a po novom to najhnusnejšie pivo Corgoň, čiže vlastne Heineken s príchuťou dnes už neexistujúceho nitrianskeho pivovaru, ktorý nechala spoločnosť schátrať.

Ak sa už šimečkovci ľuďom vysmievajú a nadávajú im do dezolátov, plebsu, a denno-denne ponižujú pracujúci proletariát alebo pracujúcu chudobu, ktorá ma na veci iný názor, než samozvaná elita, mali by si uvedomiť, že toto lacné pivo nepreferuje zrovna bratislavská kaviareň, ale skôr tí „dezoláti“, ako ich radi nazývajú vyvyšujúc a vysmievajúc sa nižšiemu sociálnemu štandardu.

Bojkot Atillu zo strany Ogrcoňa je parádnym zavŕšením frašky, nakoľko, čo si budeme hovoriť – bohatí toto pivo väčšinou nepijú. A chudobní ho pijú, len „ak neni na lepšé more“. Krušovice, Budvar či Plzeň to skrátka neni vzácný pane. Je to skrátka pekný hnus, a teraz ten hnus ešte aj stojí na strane cenzúry. Nuž, sranda… a paradoxy postmoderny.

CENZORI PROTI NESLOBODE?

Druhým pozoruhodným spoločenským fenoménom posledných dní sú protesty liberálnych kultúrnych elít, ktoré sú všetky povinne označené vo facebookových profilovkách raz ukrajinskou vlajkou, potom povinným očkovaním a napokon dúhovou vlajkou. Títo ľudia odpojení od reality, ktorí svoj aktivizmus často nazývajú umením či občianskou uvedomelosťou, sa rozhodli protestovať. Azda najvtipnejšie sú videá spokojných uchádzačov o granty FPU. Opäť sa vrátim k staršiemu blogu, ukážke literárneho odpadu z FPU, ktorý ocenila Anasoft Litera, lebo mnohí nevedia, čo sa v postmodernom duchu skutočne podporuje:

„Vsánkuj do mňa, ved to je smiešne; sadol si na mňa a strčil mi vtáka do úst, nebol najväčší na svete, ale ten obraz, ten zvuk, miláčik; vojdem do teba zozadu a budem ti pri tom hovoriť, aká si múdra a dospelá;

A pritom už nepíšem, iba rozťahujem nohy;

prejebal som ho a zasmiala sa;

prirodzenie má ešte teplé od Terezkiných rúk;

vložím ti palec do pusinky a tak ťa pretiahnem…„

„chcela by som muža, ktorý ma hlavu a pätu;
v hlave mi čupia tvoje ruky; čupia a serú„

„Tereza, nepotrebujete číslo na psychológa;
ako ma vzruší dievčatko lížuce zmrzlinu.“

„vsúvam ruku do nohavíc, … pri posteli si kľaknem na štyri, kontrolujem či pod ňou nie je otec“

Pozri viac tu.

No, takže toto je tá vyššia forma umenia, ktorú porota FPU podporuje. Maximálne protirečenia práve prejavila stránka Anasoft Litery, ktorá podprahovo chváli porotu, že nepodporila časopisy ako Literárny týždenník, Dotyky, dokonca inkvizične zverejnila, tých NEÚSPEŠNÝCH lúzrov, ktorí si grant nezaslúžili.

Veď pozrite si sami: https://www.anasoftlitera.sk/main/blog/ktore-knihy-vydavatelstva-spol

Výhodou tohto blogu však je, že konečne vieme, kto za hodnoteniami stojí. Citujem:

Aktuálne zloženie komisií pre tieto dva programy (najst. od roku 2022, najm. od 2024) tvorí 18 ľudí: Katarína Kucbelová Balcárová*, Zuzana Belková*, Juliana Beňová, Marek Debnár*, Daniela Humajová, Ľubomír Jaško, Jana Juráňová*, Kristína Karabová, Mária Klapáková*, Marta Maňáková, Miroslav Marcelli, Ina Martinová, Mária Ridzoňová Ferenčuhová*, Veronika Šikulová*, Viktor Suchý, Ivana Taranenková*, Miroslava Vallová*, Miloslav Vojtech.

TÍ „NEÚSPEŠNÍ“

V zozname kultúrnou mafiou a inkvizíciou nepodporených projektov môžete nájsť aj také mená ako Ján Mičko, Mária Bátorová, Hana Košková, Jozef Špaček, Michal Chuda, Jaroslav Klus, Ľuboš Jurik, Mara Hlušíková, Viera Švenková, Martin Vlado, Soňa Ferencová… všetko etablovaní a uznávaní autori, ktorí však nepatria do progresívneho tábora.

Toto samousvedčenie o cenzúre dokladuje ešte aj to, že samotná komisia tých istých autorov v iných rokoch podporila, čím neguje samu seba (napr. Mičkovu Asébiu, Švenkovej Lesné ticho, Vladove Záznamy, Klusovho Sólistu a iné).

Na mafiánske praktiky v komisiách FPU odvážne upozornili minulý rok na pôde Matice slovenskej napríklad Alexander Halvoník či Ján Tazberík. Áno, Halvoníka podporili, o to väčšia odvaha od neho bolo, že o týchto praktikách prehovoril v prospech tých nepodporených. Verejne tieto praktiky skritizoval aj Erik Ondrejíčka, ktorý v týchto komisiách zasadal.

AROGANCIA MOCI

No a na záver RTVS. Pamätáte sa, keď RTVS, resp. Rádio FM zavolalo do rádia dvoch teroristov v kuklách resp. vrecami na hlave a nápisom so želaním smrti. Petíciu vtedy podpísalo asi 500 ľudí a RTVS to netankovalo. Veď arogancia moci. Na druhú stranu tá istá RTVS vyhodila profesionálneho žurnalistu Vahrama Chuguryana len za to, že do relácie pozval bývalého predsedu vlády.

Potom scenzurovali nemenovaného poslanca NRSR a otočili to ešte proti nemu, že vyvoláva nenávisť tým, že na túto cenzúru poukázal. To je tá arogancia mocných. To je ten systém našich ľudí. Tak v RTVS, tak v FPU. Je na čase tieto organizácie reformovať alebo zrušiť. Oni nám vyhlásili kultúrnu vojnu už dávno pred rokmi. To, čo sa deje je len dôsledkom ich arogancie.

Autor: ludovitpavlovic

---

---