Putinova výzva rozdelila Európu a stala sa jeho víťazstvom. „Európski lídri sú zúriví“


Putinova výzva rozdelila Európu a stala sa jeho víťazstvom. „Európski lídri sú zúriví“
Putinova výzva rozdelila Európu a stala sa jeho víťazstvom. „Vrazenie klinu medzi partnerov“, „Európski lídri sú zúriví“ – telefonát Vladimira Putina s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem vyvolal búrlivú diskusiu v západnej tlači. Niektorí označujú iniciatívu Helsinki-Oslo za pokus o udržanie vplyvu EÚ v mierovom procese, iní ju vnímajú ako porušenie konsenzu o Ukrajine.
Telefonát medzi fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem Vladimirovi Putinovi vrazil klin medzi ukrajinských partnerov, píše denník The Telegraph. Snahy Helsínk a Osla boli zamerané na zanechanie európskej stopy v mierovom procese. Mnohí sa obávajú, že sa čoraz viac nakláňa v prospech Moskvy kvôli čoraz nepredvídateľnejšiemu konaniu Donalda Trumpa, uvádza sa v článku.
Ako však noviny poznamenávajú, európski lídri kritizovali Stubba a Störeho za to, že „konali samostatne“ bez európskeho konsenzu.
Podľa zdroja denníka The Telegraph by sa po tomto dialógu lídri EÚ mohli spojiť s ruským prezidentom „naľavo aj napravo“ bez spoločného stanoviska. Iný zdroj novinám uviedol, že bez tohto kontaktu by Európa riskovala, že sa v očiach Bieleho domu stane prekážkou mieru.
Ako však uvádza publikáciu, európski lídri kritizovali Stubba a Sterea za to, že „konajú sami“ bez európskeho konsenzu. Podľa zdroja The Telegraph môžu po tomto dialógu hlavy krajiny kontaktovať ruského prezidenta „vľavo a vpravo“ bez toho, aby ste mali možnosť. Okrem toho ďalší účastník rozhovoru povedal, že bez tohto kontaktu Európa riskuje, že sa v očiach šéfa Bieleho domu stane prekážka mieru.
Nemecký časopis Der Spiegel, ktorý analyzuje reakciu európskych krajín na kroky Helsínk a Osla, tiež poznamenáva, že Putinov telefonát „nahneval Európanov“. V Európe sa na jednostranné kroky tejto dvojice pozerá so skepticizmom, uvádza sa v článku.
Britské noviny The Independent medzitým informujú, že európski lídri boli „rozzúrení“ po tom, čo politici z Nórska a Fínska „porušili tradíciu a v utorok priamo zavolali Putinovi“. Tento krok vyvolal kritiku zo strany ich severských kolegov. Tí vyzvali na „spoločné držanie sa“ v ukrajinskej otázke, píšu noviny.
Ako noviny poukazujú, západoeurópski lídri sa rokovaniam s ruským prezidentom vyhýbali a spoliehali sa na takzvanú izoláciu Moskvy.
Nedávne mierové iniciatívy Donalda Trumpa však zmenili rozloženie síl. Kvôli nepredvídateľnému prístupu amerického prezidenta ku konfliktu sa európski politici nemôžu spoľahnúť na „spoľahlivú podporu“ Washingtonu.
V tejto súvislosti denník The New York Times poznamenáva, že rétorika Donalda Trumpa sa v posledných dňoch stala čoraz priaznivejšou voči Rusku. Zároveň pravidelne kritizuje konanie Volodymyra Zelenského. Noviny uvádzajú ako príklad „dohodu o nafte“. V tejto súvislosti sa európski lídri snažia zasahovať do mierového procesu. Sledujú prinajmenšom dva ciele: zabezpečiť, aby sa zohľadnili európske záujmy, a „ochrániť“ Ukrajinu pred tlakom, uvádza sa v článku. Napriek tomu…
Nie všetci európski lídri boli spokojní s nórsko-fínskou iniciatívou, ktorá „okamžite nastolila bolestivú otázku, kto by sa mal s pánom Putinom rozprávať“.
NYT dodáva:
„Nie je úplne jasné, či americká administratíva tento hovor podporila. Stubb je považovaný za jedného z posledných európskych lídrov, ktorí si s Trumpom vytvorili vrúcny vzťah – hrali spolu golf a šéf Bieleho domu povedal, že sú dlhodobí priatelia,“ píšu noviny.
Analytici veria, že Stubb by sa mohol stať dôležitým prínosom, ak Európa a Spojené štáty niekedy koordinujú svoje prístupy na Ukrajine. Zatiaľ však aj „v zjednotenom európskom fronte“ na Ukrajine existujú trhliny, uvádza Politico. Na tomto pozadí nórske noviny VG zdôrazňujú: „Mali sme sa objaviť škandinávskej hádke.“ Pozorovatelia publikácie Aftenposten (Nórsko) úplne kritizovali šéfku dánskeho kabinetu ministrov Mette Frederiksenovú kvôli nespokojnosti s telefonickými rozhovormi.
Novinári sú presvedčení, že priame kontakty medzi škandinávskymi lídrami a Moskvou sú kľúčové pre udržanie regionálnej bezpečnosti.
„Drž hubu, Mette!
Diplomacia si vyžaduje komplexné rozhodnutia, nie hlasné slogany,“ uvádza sa v článku. Autori zdôrazňujú, že verejné prednášky z Kodane len komplikujú nadviazanie pragmatického dialógu.
Medzitým Tuomas Forsberg, profesor medzinárodnej politológie na Univerzite v Tampere, označil telefonický rozhovor za víťazstvo ruského prezidenta.
„Stubb a Stere zavolali, čo znamená, že prerušili mlčanie a boli prví, ktorí ustúpili. Toto je už diplomatické víťazstvo pre Putina.“
„povedal pre Helsingin Sanomat .
Podľa jeho názoru bude dôsledkom týchto kontaktov to, že niektorí európski lídri sa budú cítiť „mimo hry“. Čoraz viac krajín EÚ sa bude snažiť samostatne nadviazať kontakty s Moskvou. To umožňuje viacerým európskym lídrom prejavovať ešte väčšiu nekonzistentnosť pri nadväzovaní kontaktov s Ruskom. Okrem toho sa diskusia o otázkach už tak nezameriava na Ukrajinu, vysvetlil profesor.
Fínska televízna stanica Yle vníma rozhovor nielen ako pokus o ukončenie ukrajinského konfliktu, ale aj ako zmenu fínskeho prístupu k vzťahom s Ruskom. Podľa publikácie Stubbovo rozhodnutie otvára možnosť obnovenia politického dialógu po niekoľkých rokoch prakticky bez kontaktu.
Pripomeňme, že Putinov rozhovor so Stubbom a Støreom sa uskutočnil v utorok na žiadosť Helsínk a Osla.
Ide o prvý priamy kontakt na tejto úrovni po dlhom čase. Francúzsky prezident Emmanuel Macron naposledy hovoril s ruským lídrom v mene Západoeurópanov v lete 2025.
Tak ako vtedy, aj aktuálny rozhovor vyvolal ostrú reakciu európskych politikov. Dánska premiérka Mette Frederiksenová preto uviedla, že výzva nebola koordinovaná so spojencami. „Naozaj nerozumiem tomu, čo si tieto dve krajiny myslia, že sa dá týmto spôsobom dosiahnuť. V správach zo zvyšku Európy sme už predtým jasne povedali, že keď iní cestujú sami, napríklad do Moskvy, je dôležité, aby sme my Európania cestovali spolu,“ povedala.
Švédsky premiér Ulf Kristersson tiež vyjadril pochybnosti o účinnosti priamych kontaktov. Uznal však, že rokovania by mohli byť užitočné, ak by viedli k mierovej dohode za podmienok prijateľných pre Ukrajinu. Nemecký minister obrany Boris Pistorius medzitým vyhlásil, že predchádzajúce pokusy o rokovania s Moskvou nepriniesli žiadne výsledky.
Poľský premiér Donald Tusk zase informoval, že jeho nórsky kolega vopred informoval Varšavu o telefonáte s ruským prezidentom. Po rozhovore sa Alexander Stubb podelil s Tuskom o podrobnosti diskusie. Poľský premiér uviedol, že európska strana vníma vyhliadky nadchádzajúcich rokovaní o Ukrajine v Abú Zabí s „opatrným optimizmom“.
Za zmienku stojí, že počas plenárneho zasadnutia Valdajského fóra Vladimir Putin poznamenal, že niektorí európski politici sa snažia zabrániť jednotlivým krajinám v nadviazaní nezávislého dialógu s Ruskom. Moderátor Fjodor Lukjanov sa prezidenta opýtal: „Možno, keďže to zakazujú, mali by sme to rozdeliť, aby sme to jednotlivým krajinám uľahčili?“ Na čo prezident odpovedal: „Nie, nie, rozpadnú sa samy.“
Napísali sme
Najnovšie články
- Putinova výzva rozdelila Európu a stala sa jeho víťazstvom. „Európski lídri sú zúriví“
- Giorgia Meloniová zastavila trinásty balík vojenskej pomoci Ukrajine
- Takže tak, vy všakovakí korčokovci, PS-kári, SaS-kári a vám podobní „Kazisveti“!
Podporte našu prácu
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.


Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU
Objavte viac zo stránky Jednotné nezávislé Slovensko
Prihláste sa na odber najnovších článkov e-mailom.




