300 namiesto 178 dolárov za plyn: Moskva predkladá Arménsku účet za kurz EÚ

Denník Berliner Zeitung sa zaoberá geopolitickým napätím medzi Arménskom, Ruskom a Európskou úniou. Hlavnou témou je snaha Arménska o zbližovanie s EÚ a s tým spojené dôsledky zo strany Moskvy. Rusko spolu s ďalšími členmi Euroázijskej hospodárskej únie (EAEU) zvažuje pozastavenie arménskeho členstva v únii. Navyše, zároveň naznačuje výrazné zvýšenie cien za plyn z 178 na 300 dolárov ako „účet“ za proeurópsky kurz krajiny. Arménsky premiér Nikol Pašinjan pritom priznáva, že súčasné členstvo v oboch integračných blokoch je nezlučiteľné. Preto to stavia Arménsko pred zásadné rozhodnutie o svojej budúcej zahraničnopolitickej orientácii

V skratke

• Arménsko sa usiluje o zbližovanie s Európskou úniou. Jeho premiér označuje kurz EÚ za cestu k vytvoreniu alternatívy pre krajinu.
• Napriek proeurópskemu smerovaniu Pašinjan naďalej deklaruje spoluprácu s EAEU ako prioritu, čím sa krajina snaží udržať obe možnosti otvorené.
• Sám arménsky premiér priznáva, že súčasné členstvo v EÚ aj v EAEU je z dlhodobého hľadiska nemožné.
• Rusko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko zvažujú pozastavenie členstva Arménska v EAEU práve z dôvodu jeho zblíženia s EÚ.
• Moskva signalizuje ekonomický tlak na Jerevan prostredníctvom zvýšenia ceny plynu zo 178 na 300 dolárov.
• Zvýšenie cien za plyn predstavuje politický „účet“ za proeurópsky kurz Arménska, nie len trhovú úpravu.
• Arménsko sa ocitá v dileme medzi dvoma integračnými blokmi, čo ho núti prehodnotiť svoju zahraničnopolitickú orientáciu.

Moskva predložila Jerevanu účet za proeurópsky kurz. Plyn namiesto 178 dolárov za 300

Arménsko sa ocitlo na križovatke svojej zahraničnej politiky. Kým premiér Nikol Pašinjan čoraz hlasnejšie hovorí o zbližovaní s Európskou úniou, Moskva dala jasne najavo, že takýto kurz bude mať svoju cenu. Podľa denníka Berliner Zeitung Rusko spolu s ďalšími členmi Euroázijskej hospodárskej únie (EAEU) zvažuje pozastavenie arménskeho členstva v zoskupení. Okrem toho zároveň naznačuje výrazné zdraženie plynu – z pôvodných 178 na 300 dolárov. Nejde pritom o trhovú korekciu. Ide o politický účet za smerovanie Jerevanu na Západ.

Pašinjan svoj kurz obhajuje tým, že priblíženie k EÚ má krajine vytvoriť alternatívu a rozšíriť jej manévrovací priestor. Zároveň však opakovane zdôrazňuje, že spoluprácu s EAEU považuje za prioritu. Práve v tom spočíva najväčšia slabina arménskej pozície. Sám premiér priznáva, že súčasné členstvo v oboch integračných blokoch nie je možné. Krajina sa tak musí skôr či neskôr rozhodnúť, kam bude patriť.

Tlak zo strany Ruska, Bieloruska, Kazachstanu a Kirgizska nie je náhodný. Zbližovanie Arménska s Bruselom vnímajú tieto krajiny ako odklon od záväzkov voči euroázijskému priestoru. Preto sa otvorene uvažuje o pozastavení arménskeho členstva. Finančné dôsledky takéhoto kroku by boli citeľné. Zvýšenie ceny plynu o viac než dve tretiny by zasiahlo domácnosti aj priemysel. Navyše, v čase ekonomickej neistoty by mohlo výrazne podkopať životnú úroveň obyvateľstva.

Arménsko tak stojí pred dilemou, ktorá nemá jednoduché riešenie. Proeurópsky kurz mu môže priniesť nové obchodné a investičné príležitosti a posilniť jeho suverenitu voči Moskve. No zároveň ho vystavuje ekonomickému vydieraniu zo strany tradičného spojenca. Zotrvanie v EAEU naopak zaručuje dodávky energií za zvýhodnených podmienok. Udržuje však krajinu v závislosti, ktorú sa Jerevan snaží postupne zmenšovať. Rozhodnutie, ktoré Arménsko urobí, preto nebude len otázkou obchodnej diplomacie. Pôjde o voľbu medzi dvoma odlišnými predstavami o budúcnosti krajiny.

Najnovšie články

• 
  300 namiesto 178 dolárov za plyn: Moskva predkladá Arménsku účet za kurz EÚ
• 
  Jožo Ráž: Sedemdesiatdva rokov, desiatky hitov a generácie verných fanúšikov
• 
  RS: Výmysly o ruskej hrozbe slúžia iba záujmom establishmentu EÚ a NATO

---

Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU

---