RS: Výmysly o ruskej hrozbe slúžia iba záujmom establishmentu EÚ a NATO

Výmysly o ruskej hrozbe slúžia iba záujmom establishmentu EÚ a NATO. Portál Responsible Statecraft spochybňuje rozšírené tvrdenia, že Rusko vedie proti Európe systematickú „hybridnú vojnu“, a poukazuje na to, že dôkazy sú mimoriadne slabé až neexistujúce.

Ďalej upozorňuje, že počet údajných hybridných útokov sa medzi správami líši až päťnásobne, keďže pojem „hybridný útok“ nemá jednotnú definíciu a možno doň zahrnúť takmer čokoľvek. Viaceré najviac medializované prípady – rušenie GPS lietadla von der Leyenovej, incidenty s baltskými káblami, havária DHL či požiar na letisku Heathrow – sa po vyšetrovaní ukázali ako nehody alebo diela iných aktérov, nie ruskej sabotáže.

Podľa autora tak naratív o ruskej hrozbe slúži skôr záujmom establishmentu EÚ a NATO –

udržaniu podpory pre vojnu na Ukrajine, obhajobe zbrojenia, rozširovaniu právomocí tajných služieb a ospravedlňovaniu obmedzení slobôd. Zároveň varuje pred rizikom sebanaplňujúcej sa proroctva, v ktorom by sa „hybridná vojna“ existujúca zatiaľ len na papieri mohla zvrtnúť na skutočný horúci konflikt medzi jadrovými veľmocami.

V skratke

• Počet údajných ruských hybridných útokov v Európe sa medzi jednotlivými správami pohybuje od 52 do 255, čo je päťnásobný rozdiel pri údajne tej istej kampani.
• Pojem „hybridný útok“ nemá jednotnú definíciu a samotná IISS ho označuje za „amorfný“, pričom niektoré správy doň zaraďujú aj graffiti, mierové demonštrácie či prechod ruského námorníctva Lamanšským prielivom.
• Viaceré najviac medializované prípady údajnej ruskej sabotáže sa po základnej kontrole zrútili – signál lietadla von der Leyenovej sa nikdy nestratil, baltské káble poškodili čínske a hongkonské lode bez dôkazu o úmysle, haváriu DHL spôsobila chyba pilota a požiar Heathrow chyba v rozvodni.
• Holandské vyšetrovanie približne 60 dronových incidentov zistilo „veľkú paniku a takmer žiadne dôkazy o ruskej účasti“, pričom mnohé pozorovania sa ukázali ako hobby drony, satelity alebo lietadlá.
• Ruské drony, ktoré skutočne vstúpili do vzdušného priestoru NATO, sa takmer vždy objavili v blízkosti ukrajinských hraníc počas útokov na ukrajinské ciele, čo naznačuje skôr spad z vedľajšej vojny než zámernú kampaň.

Naratív o ruskej hrozbe slúži rôznym záujmom

• udržiava podporu pre nepopulárnu vojnu na Ukrajine, obhajuje celokontinentálne zbrojenie a rozširuje právomoci tajných služieb.
• „Ruské zasahovanie“ sa využíva aj ako ospravedlnenie pre cenzúru, potláčanie nesúhlasu a riadenie volieb, pričom v Rumunsku boli celé voľby zrušené bez akéhokoľvek predloženého dôkazu o ruskej účasti.
• Autor varuje pred sebanaplňujúcim sa proroctvom: pokračujúca podpora ukrajinských hlbokých úderov na Rusko zvyšuje pravdepodobnosť ruskej odvety, ktorá by bola rámcovaná ako eskalácia „hybridnej vojny“.
• Článok prirovnáva súčasnú situáciu k talianskej „stratégii napätia“ zo 60. až 80. rokov, keď tajné služby a polovojenské siete napojené na NATO nafukovali hrozbu terorizmu na zastrašenie voličov.
• Dnes v Európe takmer neuplynie týždeň, aby sa neobjavil dron, požiar alebo výpadok elektriny nebol pripísaný Rusku. Hovorí sa nám, že tieto incidenty sú súčasťou neúprosnej a stupňujúcej sa „hybridnej vojny“, ktorú Moskva vedie proti kontinentu.
• Napätie dramaticky eskalovalo minulý mesiac po tom, čo Nemecko formálne pripísalo Moskve „neúspešný“ útok dronom na letisko Lipsko/Halle. Ale podporujú dôkazy západné tvrdenia, že Rusko vedie systematickú hybridnú vojnu proti Európe?

Rôzne dátové súbory a správy sú pravidelne citované ako dôkazy, vrátane z Leidenskej univerzity, Soufan Center, Associated Press a obranných think-tankov ako IISS, CSIS a GLOBSEC. Ak sa vezmeme jednotlivo, každý z nich vykresľuje pochmúrny obraz. Ak sa však čítajú vedľa seba, rozprávajú úplne iný príbeh. Na začiatok, čísla nesedia: v závislosti od správy Rusko od februára 2022 spustilo v Európe medzi 52 a 255 hybridných útokov, čo je päťnásobný rozdiel oproti údajne rovnakej kampani.

Dôvodom je, že neexistuje žiadna dohodnutá definícia toho, čo je hybridný útok.

Samotná IISS pripúšťa, že tento výraz je „amorfný“. Niektoré správy počítajú len s aktmi fyzickej sabotáže; ďalšie zahŕňajú prokremeľské nálepky, graffiti, mierové demonštrácie a dokonca aj ruské námorníctvo prechádzajúce cez Lamanšský prieliv. Inými slovami, ide o koncept, do ktorého možno zahrnúť takmer čokoľvek. Navyše vo väčšine prípadov sú dôkazy spájajúce Rusko veľmi slabé alebo v podstate žiadne. Dôkazy o ruskej zodpovednosti zvyčajne pozostávajú zo spravodajských článkov, v ktorých sa uvádza, že západní predstavitelia majú podozrenie. Ak vláda tvrdí, že to urobilo Rusko, prípad skončí na zozname.

Napriek tomu mnohé z najviac medializovaných prípadov údajnej ruskej sabotáže – „rušenie“ signálu GPS von der Leyenovho lietadla, incidenty s baltským káblom koncom roka 2024, havarované nákladné lietadlo DHL, požiar na letisku Heathrow v roku 2025 – skončili pri základnej kontrole kolapsom. V každom prípade bola ruská účasť nakoniec vylúčená. Ukázalo sa, že signál von der Leyenovho lietadla sa nikdy nestratil. Baltské káble boli poškodené kotvami ťahanými loďami čínskymi a hongkongskýmimi, pričom vyšetrovatelia nenašli žiadne dôkazy o úmysle. Haváriu DHL vo Vilniuse spôsobila chyba pilota a požiar Heathrow chyba v rozvodni, ktorá bola identifikovaná už pred rokmi, ale nikdy nebola opravená. Koľko ľudí to však v skutočnosti vie, ak vezmeme do úvahy, že takéto stiahnutie sa vo všeobecnosti dostáva len za zlomok pokrytia pôvodných obvinení?

To isté platí pre paniku z dronov,

ktorá zachvátila Európu na jeseň roku 2025, keď takmer každodenné pozorovania spôsobili zatvorenie niekoľkých letísk na celom kontinente. Lídri otvorene obviňovali Moskvu, no prakticky všetky pozorovania „ruských dronov“ sa ukázali ako nepodložené: holandské vyšetrovanie približne 60 incidentov zistilo „veľkú paniku a takmer žiadne dôkazy o ruskej účasti“, pričom mnohé pozorovania sa ukázali ako hobby drony, satelity alebo lietadlá.

Tam, kde ruské bezpilotné lietadlá skutočne vstúpili do vzdušného priestoru NATO – v Poľsku, Rumunsku, Moldavsku a Litve – sa to takmer vždy stalo v blízkosti ukrajinských hraníc, počas útokov na ukrajinské ciele. Dokonca aj litovský prezident uviedol, že posledný takýto incident pravdepodobne spôsobil dron, ktorý vybočil z kurzu kvôli ukrajinskému rušeniu. Vyzerá to skôr ako spad z vedľajšej vojny než ako zámerná kampaň vpádov. Došlo k jednému incidentu, kedy bol ruský dron zostrelený hlboko na poľskom území, ale aj v tomto prípade predstavitelia západných spravodajských služieb „súkromne“ pripustili, že ruská invázia pravdepodobne nebola úmyselná.

A potom je tu prípad Lipsko/Halle.

Po oficiálnom obvinení Nemecka z ruskej účasti generálny tajomník NATO Mark Rutte rýchlo vyhlásil, že „dôkazy sú jasné“. To môže byť celkom dobre pravda, ale keďže v skutočnosti neboli zverejnené žiadne dôkazy, musíme jednoducho prijať slovo nemeckých orgánov. Ako povedal nemecký profesor EUobserver, pripisovanie „môže byť hodnoverné, ale evidentne neexistuje žiadny dôkaz“.

Nakoniec, keď sú všetky špekulatívne a nepreukázané „incidenty“ bokom, zostáva niekoľko preukázateľných sabotážnych prípadov, ktoré viedli k odsúdeniam, od podpálenia skladu v Londýne po podpálené autobusy v Prahe, požiar IKEA vo Vilniuse a niektoré balíky GPS-tracker poslané na Ukrajinu, údajne na prieskum cieľov a dopravných trás na sabotáž. Aj v týchto prípadoch však súdy odsúdili nízkoúrovňových regrútov, ktorých často kontaktovali anonymné osoby na Telegrame, a spojenie s ruským štátom alebo jeho zástupcami bolo preukázané v napadnutom procese len v niekoľkých prípadoch – najmä požiar v sklade v Londýne a balíky GPS-tracker v Nemecku –, zatiaľ čo inde to spočívalo na priznaní viny alebo uzavretých pojednávaniach. Ale aj za predpokladu, že za všetkými týmito prípadmi je skutočne Rusko, obraz, ktorý sa objavuje, je jedným z mála sporadických incidentov s obmedzenými škodami – sotva „vojna“, ktorú európski lídri bežne vyvolávajú.

Je to teda len prípad kolektívnej paniky, ktorú podporujú médiá závislé od kliknutí?

Alebo vzhľadom na to, že sa zdá, že tvrdenia o ruskej „hybridnej vojne“ proti Európe spočívajú len na niečom viac ako na propagande, existuje zo strany establišmentu Európskej únie a NATO spoločné úsilie podmieniť občanov, aby verili, že Európa je pod útokom Ruska?

Rozprávanie jednoznačne slúži rôznym záujmom. Na začiatok pomáha vládam udržať podporu pre čoraz nepopulárnejšiu vojnu na Ukrajine a pre kampaň na prezbrojenie kontinentov, ktorá si vyžiada bolestivé škrty vo výdavkoch v iných sektoroch. Ako uvádza správa Lotyšského inštitútu pre medzinárodné záležitosti, zdá sa, že „hmlistý slogan“ hybridnej vojny je poháňaný „potrebou ochabovať obrannými rozpočtami a slabnúcou súdržnosťou NATO“. Fungovalo to: panika z dronov viedla k zvýšeným výdavkom na drony na úrovni EÚ aj NATO. Medzitým sa spravodajské služby odvolávali na hrozbu sabotáže, aby získališiršie právomoci.

Prízrak „ruského zasahovania“ tiež ponúka širšiu autoritatívnu dividendu,

ktorá ospravedlňuje všetko od online cenzúry po potláčanie nesúhlasu až po riadenie volieb – najhrozivejšie v Rumunsku, kde boli celé voľby anulované kvôli údajnej ruskej dezinformačnej kampani, pre ktorú neboli poskytnuté žiadne dôkazy o ruskej účasti. Nedávno britský premiér Andy Burnham počas presadzovania väčších väzieb s EÚ povedal, že je „jasné“, že Rusko zasahovalo do referenda o brexite bez poskytnutia akýchkoľvek dôkazov, aj keď niekoľko vyšetrovaní našlomalé alebo žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia.

Možno dospieť k záveru, že v rozsahu, v akom sa „hybridná vojna“ vedie proti Európe, je vedená samotným establishmentom EÚ a NATO proti vlastnému obyvateľstvu vo forme dlhotrvajúcej kampane psychologickej vojny zameranej na nafukovanie ruskej hrozby.

Najviac znepokojujúce je riziko, že sa z toho stane sebanaplňujúce sa proroctvo. Krajiny NATO naďalej umožňujú – prostredníctvom spravodajskej, satelitnej a cielenej podpory – ukrajinské hlboké útoky na Rusko, vrátane civilnej infraštruktúry, a každý útok zvyšuje pravdepodobnosť ruskej odvety proti územiu NATO. Ak a keď k takémuto útoku dôjde, bude to formulované ako nevyprovokovaná eskalácia prebiehajúcej „hybridnej vojny“ v Rusku, ktorá ponecháva len malý priestor pre európsku zdržanlivosť.

Toto je klasická bezpečnostná dilema.

V takejto klíme by stačilo len veľmi málo na to, aby sa „hybridná vojna“, ktorá doteraz z veľkej časti existuje len na papieri, rýchlo rozvinula do horúcej vojny medzi mocnosťami s jadrovými zbraňami.

V Taliansku výraz „stratégia napätia“ evokuje temné obdobie od konca 60. do začiatku 80. rokov, v ktorom spravodajské služby a tajné polovojenské siete operujúce pod záštitou NATO nafúkli teroristickú hrozbu, aby vystrašili voličov, a to aj tým, že sa zapájali do teroristických činov, z ktorých bola v niektorých prípadoch obviňovaná ľavica. Európski lídri by si mali dávať pozor na oživenie takejto stratégie.

Tento článok čerpá z hĺbkového prieskumu uverejneného na autorovomSubstack.

Thomas FaziThomas Fazi je spisovateľ a novinár z Talianska. Medzi jeho knihy patria „Bitka o Európu: Ako elita ukradla kontinent a ako ho môžeme vziať späť“, „Získanie späť štátu: progresívna vízia suverenity pre post-neoliberálny svet“ a „Die Brüsseler Tyrannei: oder der diskrete Staatsstreich“ („Bruselské impérium: Proti tichému prevratu EÚ v demokracii“). Pravidelne píše pre časopisy UnHerd a Compact.

Najnovšie články

• 
  RS: Výmysly o ruskej hrozbe slúžia iba záujmom establishmentu EÚ a NATO
• 
  Kotrmelce vojnoštváčov naberajú na obrátkach.
• 
  Zastavme nezmysly z Bruselu! Genderové skóre pre eurofondy, pohlavné kvóty atď..

---

Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU

---