Akákoľvek manuálna práca u detí, je dnes považovaná za malosť osobností

Akákoľvek manuálna práca u detí, je dnes považovaná za malosť osobností
Zdielajte....

Akákoľvek manuálna práca u detí, je dnes považovaná za malosť osobností. Tento článok ani náhodou nebude o dnešných školopovinných deťoch. Lebo to je chyba nás dospelých! Nuž teda o čo ide? „Len“ o toto.

Aj na vlnách verejnoprávneho slovenského rozhlasu som si vypočul, že tieto posledné dva júnové týždne, čo sú už v školách klasifikácie pouzatvárané, známky za celoročné úsilie „zapečatené“, veľa detí už školu, školy nenavštevuje.

Zatiaľ čo dnes mnohí žiaci v posledných týždňoch do školy nechodia, v minulosti boli posledné dni venované manuálnej práci, ako je šmirgľovanie a lakovanie lavíc, čo podporovalo zodpovednosť a úctu k majetku. Súčasný prístup, kedy sa deti chránia pred manuálnou prácou a rodičia očakávajú, že všetko zabezpečí štát, pričom sa navrhuje návrat k týmto aktivitám.

V skratke

  • V súčasnosti mnoho detí v posledných dvoch júnových týždňoch pred koncom roka nenavštevuje školu a prichádza až na vysvedčenie.
  • Autor kritizuje, že je to neprípustné, pretože školská dochádzka by mala byť povinná až do úplného konca, podobne ako chodenie do práce pre dospelých.
  • V socializme sa žiaci v posledných dňoch venovali manuálnej práci, ako bolo šmirgľovanie a lakovanie opotrebovaných lavíc.
  • Táto činnosť viedla k tomu, že si žiaci viac vážili školský majetok a počas roka si rozmysleli, či ho budú poškodzovať.
  • Rodičia v socializme manuálnu prácu detí v škole podporovali a nepovažovali ju za problém.
  • Dnes je manuálna práca detí v škole považovaná za neprípustnú, nakoľko by mohla viesť k zraneniam alebo pľuzgierom na rukách.
  • Mnohí súčasní rodičia sa pohoršujú nad tým, že by ich deti mali manuálne pracovať a tvrdia, že údržba je úlohou štátu a zriaďovateľa školy.
  • Autor navrhuje, aby aj v dnešnej kapitalistickej spoločnosti školy obnovili tieto aktivitu a on je ochotný osobne zabezpečiť šmirgeľ a lak pre jednu triedu.

Že si prídu až pre koncoročné vysvedčenia.

Triedy zívajú prázdnotou a pritom chodenie do školy, je a malo by byť, pre všetky školopovinné deti povinnou „prácou“, až do úplného konca, tak ako pre nás dospelých, a to ich tiež čaká, chodenie do práce, do posledného dňa pred nahlásenou dovolenkou.

Asi by zamestnávateľ, či už štátny, verejný, alebo súkromný, nikomu nedovolil, aby zamestnanec, ktorý si nahlásil dovolenku od 01.07., prestane chodiť do práce, už dva resp. týždeň pred tým.

A teraz pre všetkých tých, čo socializmus nezažili resp. nestihli chodiť do školy počas socialistického zriadenia, priblížim, ako sa končil školský rok v tej „veľmi zlej“, nedobrej dobe.

Áno, aj vtedy sa známky, koncoročná klasifikácia vykonávala v dostatočnom predstihu, známky sa uzatvárali, aby pedagogicky zbor súdruhov učiteľov, stihol úhľadne a správne, ručne vypísať veľa vysvedčení, lebo vtedy bolo dietok veľa a triedy boli mnohopočetné.

A keďže sme aj mi boli dietky neposlušné, nespratné…tak sa stalo, že triedny nábytok na konci roka vyzeral tak akosi nie celkom v poriadku.

Bol za ten školský rok, akýsi „opotrebovaný“.

  • Napríklad také popísané lavice a pod.
  • A čo sa stalo?
  • Nuž „len“ toto.

Posledné dni v škole sme tieto lavice šmirgľovali a následne bezfarebným lakom aj lakovali, aby keď prídeme po prázdninách späť do škôl, sme zasadli do čistých lavíc!

  • A uškodila nám takáto práca?
  • Veru, že nie, ba práve naopak.

Potom si nejeden žiačik rozmyslel, či bude počas roka čosi na lavicu vypisovať, vyškrabávať…, aby potom na konci roka nemusel na jej obnove „drieť“ do „úmoru“.

A nepamätám si, že by som doma počúval od rodičov, že čo si to tá škola dovoľuje, nás dietky, takto hnať do práce!

Ba práve naopak.

  • A dnes?
  • Dnes kto po žiačikoch dá do glancu poškodený, školským rokom opotrebovaný nábytok?
  • Že by dnes neboli lavice nijako poškodené, popísané…?
  • Iste, že sú!
  • Ale dnes dietky manuálne robiť nemôžu, ba priam nesmú.
  • Čo ak by dostali pľuzgieriky, na svoje mobilom, „vyšportované“ ručičky, pršteky a dlaničky?
  • Akákoľvek manuálna práca, je dnes považovaná za malosť osobností a u dietok o to viac.

Poniektorí a nie je ich málo, rodičia sa pohoršujú nad tým, že prečo by jeho dieťa malo na konci školského roka takto manuálne „drieť“!

  • Veď nech sa o to postará škola, jej zriaďovateľ!
  • Veď platíme dane
  • Tak nech štát dá na toto peniaze.
  • Lenže vážení, tu nejde o to kto to za tieto naše dietky vykoná a zaplatí.
  • Tu ide o to, že dietkám našim slovenským, by takáto činnosť ani v najmenšom neublížila, ba práve naopak!

Nie, nejdem už ďalej sa k tejto téme rozpisovať, i keď bolo by o čom ešte…

Jednoducho, aj nad týmto, by sme sa my dospelí mohli do budúcnosti zamyslieť a byť na strane školstva, ak by sa v tejto, dnes kapitalistickej spoločnosti osmelili a prišli by s takouto koncoročnou aktivitou pre naše potomstvá!

Ja osobne nakúpim šmirgeľ aj bezfarebný lak, aspoň pre jednu triedu.

Inak dietky naše školopovinne, praje Vám nádherné prázdniny, nech ich už prežite kdekoľvek…

A v novom školskom roku, šup do „vynovených-obnovených“ lavíc…, tak ako ste si ich na konci školského roka, toho predošlého nechali…

Lebo aj tu platí – Ako si ustelieš, tak budeš spať!

Mohlo by vás zaujímať


Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU


Domovská stránka » Z Domova » Akákoľvek manuálna práca u detí, je dnes považovaná za malosť osobností

Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe to get the latest posts sent to your email.