Je ťažké kritizovať Republiku keď najväčší vojnový štváči sú......

Zdielajte....

E. Chmelár: Je ťažké kritizovať Republiku keď najväčší vojnový štváči sú europoslankyne PS. Nedávno sa ma moderátorka TV JOJ spýtala, či si myslím, že ženy by mali mať v spoločnosti väčší vplyv, keďže sa predpokladá, že nechcú vojny a odmietajú konflikty. Odpovedal som, že ženy by rozhodne mali hrať významnejšiu úlohu adekvátnu ich celkovému počtu. Ich celkový počet dokonca mierne prevyšuje podiel mužov. Ale nesúhlasím s tvrdením, že mierumilovnosť závisí od pohlavia.

Stačí si spomenúť na také militantné líderky ako bola:

Margaret Thatcherová, Golda Meirová či Madeleine Albrightová, o súčasných ženách na čele Európskej únie ani nehovoriac. A ak sa najmä z progresívneho tábora ozýva hláška, že ženy vedia všetko lepšie, tak im ponúknite Martinu Šimkovičovú, Annu Belousovovú, Romanu Tabák a počkajte si na reakcie… Šikovné ženy by mali dostať priestor pre sebarealizáciu. Kvóty sa však nesmú stať fetišom.

Preto ma tak fascinuje, keď sa političky z Progresívneho Slovenska zadúšajú, aký je Putin zabijak, a popri tom sa neváhajú nielen stretnúť, nielen srdečne rozprávať, ale aj objímať s oveľa väčšími a odpornejšími vrahmi ako je George Bush, Bill Clinton, Tony Blair alebo – Hillary Clintonová, ktorú mieroví a ľudskoprávni aktivisti na celom svete nie náhodou prezývajú „Killary“. Pripomeňme si, čo má táto zlá a zákerná žena na svedomí.

Podporovala všetky nezákonné americké vojny.

Ako prvá dáma USA intenzívne tlačila na svojho manžela, prezidenta Billa Clintona, aby v roku 1999 zaútočil na Srbsko, hoci toto bombardovanie nedostalo mandát Bezpečnostnej rady OSN. A ako senátorka hlasovala v roku 2003 za inváziu do Iraku. Toto rozhodnutie bolo opäť bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Ako ministerka zahraničných vecí USA bola hlavnou architektkou vojenského zásahu v Líbyi.

Hoci BR OSN v tomto prípade schválila vytvorenie bezletovej zóny, operácia NATO vedená Spojenými štátmi rýchlo prerástla do priameho zapojenia sa do konfliktu po boku povstalcov. Tým Severoatlantická aliancia prekročila humanitárny mandát Spojených národov. Viedlo to k nezákonnému zvrhnutiu Kaddáfího režimu a následnému kolapsu líbyjského štátu. Ako šéfka americkej diplomacie zároveň presadila agresívnejšie zapojenie USA do občianskej vojny v Sýrii. Konkrétne zahŕňalo vyzbrojovanie sýrskych rebelov. A dalo by sa pokračovať.

Rovnako vrúcne ako náklonnosť Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej ku Killary Clinton je pochopenie ďalších europoslankýň za PS ako je Lucia Yar alebo Ľubica Karvašová pre extrémne zbrojenie Európskej únie.

Človek až žasne, koľko militantného fanatizmu sa skrýva v týchto dámach. Len málokto by čakal, že najagresívnejšími podporovateľkami zmeny priorít rozpočtu EÚ, v rámci ktorého sa dajú očakávať masívne škrty v oblasti poľnohospodárstva či sociálnych programov a naopak podpora ďalších stoviek miliárd na zbrojenie, budú krehké blondínky, matky, skrátka tie vysnívané feministické typy, ktoré nám mali priniesť lásku, mier a harmóniu… Takže budíček a späť do reality.

Bolo naozaj až tragikomické sledovať, ako europoslankyňa Karvašová (PS) moralizujúco presviedča europoslanca Uhríka (Republika), že to, čo potrebuje Slovensko, nie sú dotácie do regiónov, ale vyzbrojenie východnej hranice. Trochu to pripomínalo scénu z rozprávky Traja veteráni, kde sa vojak s hospodárom hádajú: „Tady bude válka! – Ne, tady bude pole…“ Už menej úsmevná je hodnotová dezorientácia čoraz väčšieho počtu obyvateľstva. Dnes „liberáli“ podporujú zbrojenie, vojny a kriminalizáciu nepohodlných názorov, kým „krajná pravica“ presadzuje mier, investície do chudobnejších regiónov a väčšiu slobodu prejavu…

Takže, milé progresívne europoslankyne, keď nabudúce dostanete záchvat moralizovania nad zlým Ruskom, pozdravujte vašich spojencov v Saudskej Arábii, Sýrii, Iraku a iných despociách, kde sa to právami žien len tak hemží. Musíte mať z nových kamarátov vašej obdivovanej Ursuly von der Leyenovej a Kaji Kallas ozajstnú radosť.

Eduard Chmelár FB