Ranená sliepka Magálová

Ranená sliepka Magálová

Ranená sliepka Magálová. Pieseň pre Rudolfa III. bol jeden z prvých seriálov vtedajšej československej televízie, ktorý som si zapamätala. Vznikol a vysielal sa v období Pražskej jari, v dobe optimizmu a nádejí do budúcnosti. Z tejto atmosféry čerpal svoju hravosť, radosť a tvorivú slobodu. Autormi tejto pre mňa nezabudnuteľnej muzikálovej komédie boli legendárny scenárista Jaroslav Dietl (odmietaný ešte dlho po roku 1989 kvôli seriálom ako Žena za pultom, Okres na severe či Muž na radnici). Režisérom bol Jaromír Vašta a hudobným skladateľom Angelo Michajlov.

Dospievajúcu dcéru mäsiara Rudolfa Vandasa Šárku v seriáli hrala Iva Janžurová, jej priateľa Jardu Vaňka Jiří Hrzán a nechýbala ani Stella Zázvorková ako predavačka v mäsiarstve, v ktorom šéfoval Šárkin otec Rudolf. Seriál je postavený na kontraste medzi každodennou realitou a svetom fantázie. Do sveta fantázie postavy seriálu unikajú zo šedivej všednosti za rôznymi dobrodružstvami. Dej v seriáli posúvali piesne v podaní vtedajšej špičky populárnych spevákov. Patrili medzi nich Marta Kubišová, Waldemar Matuška, Karel Gott, Václav Neckář, Helena Vondráčková, Udo Jürgens a ďalší.

Pochádza z neho aj “kultová” skladba Modlitba pro Martu s textom Petra Radu,

ktorý bol inšpirovaný nábožensko-vlasteneckým alegorickým spisom J. A. Komenského Kšaft umírající matky Jednoty bratrské. (*kšaft = v staročeštine závet). Komenský, posledný biskup protestantskej Jednoty bratskej, zobrazuje svoju cirkev ako umierajúcu matku. Tá sa lúči so svojimi deťmi a rozdeľuje im svoje duchovné dedičstvo.

Oslovuje a obdarúva aj rôzne iné cirkvi (napr. luteránsku) a susedné národy, medzi ktorými po Bitke na Bielej hore (8. novembra 1620) skončili českí exulanti. (Napr. aj naše mesto im poskytlo azyl – obývali potom celú jednu ulicu, ktorá po nich dostala meno.) Petr Rada čerpal námet pre text piesne z proroctva v časti diela venovanej českému a moravskému národu. V tejto časti dielu je aj známa veta: „Věřím i já Bohu, že po přejití vichřic hněvu, hříchy našimi na hlavy naše uvedeného, vláda věcí tvých k tobě se zase navrátí, ó lide český!“

Keď sa československá delegácia na čele s Alexandrom Dubčekom po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy vrátila z Moskvy, kde bol podpísaný tzv. Moskovský protokol, Iva Janžurová a Marta Kubišová Dubčekovi odovzdali kyticu. Marta vtedy stratila aute medailónik pre šťastie. Po vstupe vojsk v auguste 1968 boli odvysielané 6. až 9. epizóda seriálu. V 7. dieli Hrabě Monte Christo vysielanom 23. novembra 1968 odznela pieseň Modlitba pro Martu. Rudolf v tejto epizóde v predstavách prežíva zradu a je nespravodlivo uväznený.

Dietla v roku 1973 vyhodili zo strany

Kubišová, ktorá sa vďaka Motlitbe pro Martu stala symbolom odporu proti okupáciíi mala ako mnohí iní umelci v období normalizácie zákaz umeleckej činnosti. Neskôr navyše podpísala Chartu 77. Pieseň znovu zaspievala z balkóna budovy Melantrich na Václavskom námestí v Prahe 21. novembra 1989 po takmer dvadsiatich rokoch vynúteného zákazu. Tak sa stalo, že sa jej Motlitba stala hymnou pádu režimu.

Nebudem sa rozpisovať o tom, čo si myslím o tom tzv. komunistickom režime, o 68. a nasledujúcom vývoji alebo o 89. a o tom, ako to dnes v porovnaní s tými očakávaniami všetko vidím. To by bolo nadlho a vôbec sa to nedá tak zjednodušovať, ako to robia novodobí odvážni bojovníci proti komunistickej totalite. Alebo aj tí, ktorým na tom “komunizme”nič podstatného neprekážalo a so spomienkovým optimizmom vyzdvihujú jeho klady.

Chcem sa tu pridať k tým, čo si ďobnú do ranenej sliepky Magálovej.

Citujem Šimečkovú, ktorá kritikov jej vystúpenia na Bratislavskom protificovskom proteste 17. novembra, prirovnala ku kŕdľu sliepok či k potkanom, čo sa niekedy vrhnú na raneného jedinca, aby ho dorazili.

Nuž, Magálka sa dorazila sama! V tomto je naozaj rovnocennou nasledovníčkou Magdy Vašáryovej. Jedna trápnejšia ako druhá, ťažko rozhodnúť, ktorá vyhráva. Toho Cyrana z predmestia z roku 1977 som nevidela, len nejaké ukážky a dosť som už vtedy nechápala, ako v muzikáli môže spievať herečka, ktorá to veľmi nevie. Asi že bola mladá a vtedy celkom pohľadná.

Vrcholom všetkého, Magálka, nie je ani tak to, že si sprznila tú Brabcovu a Radovu Motlitbu pre Martu. Mount Everest si dosiahla tým, že sa ma opovážiš vyháňať zo Slovenska! Ty, čo si podľa vlastných slov ako rodená Bratislavčanka ani nevedela pred nástupom do školy poriadne po slovensky, lebo ómama a ópapa hovorili doma po maďarsky a nemecky! Ty ideš rozhodovať, kto tu má a kto nemá žiť, aké smie a aké nesmie mať názory! Kto si, Magálka?

Heeerečka, ktorá za rakúskou či maďarskou hranicou nič neznamená – to len tu na malom a bezvýznamnom Slovensku ju tí hlúpi Slováci omylom pokladali za umelkyňu. Kedysi, keď ešte tie inscenácie v televízii (a že bola za tej normalizácie skoro v každej!) za niečo stáli! Nie vďaka nej, ale vďaka tým, ktorí tými umelcami hodnými toho, aby si ich Slováci vážili, vtedy skutočne boli.

Ja, Magálka, nikam zatiaľ neodchádzam a niekým ako si ty sa odtiaľto ani vyhnať nedám, keď sme sa nedali Tatárom ani Turkom.;-) Ja som doma presne tu, kde som, v srdci Slovenska. V mojich génoch sú veľmi pravdepodobne aj tí českí exulanti z čias Komenského.


Objavte viac zo stránky Jednotné nezávislé Slovensko

Prihláste sa na odber najnovších článkov e-mailom.