Zo Šimečku st. je dnes neoliberálny a progresivistický pajác
Zo Šimečku st. je dnes neoliberálny a progresivistický pajác
Zo Šimečku st. je dnes neoliberálny a progresivistický pajác. Keď sa pozrieme na to, kde dnes stoja Ivan Hoffman a Martin M. Šimečka, človeku až rozum zostáva stáť. Pred rokom 1989 to boli pritom parťáci. Sedeli v tých istých studených kotolniach, riskovali krk pred eštebákmi, po bytoch tajne prepisovali zakázané knižky a spoločne vydávali samizdatový časopis Fragment-K.
Štartovaciu čiaru mali rovnakú.
Hoffman potom na námestiach spieval tú našu slávnu „Sľúbili sme si lásku“ a Šimečka tomu celému dodával rozum ako mladý intelektuál. Lenže prešlo necelých štyridsať rokov a všetko je inak.
Kým Ivan Hoffman zostal nohami pevne na zemi, nestratil zdravý sedliacky rozum a dodnes pozerá politikom na prsty, zo Šimečku sa stal presný opak.
Stal sa z neho človek, ktorý všetky tie pekné ideály z námestí spláchol do záchoda. Dnes funguje ako hlavný kádrovník nového režimu, ktorý namiesto totality z Moskvy nekriticky pretláča novú totalitu z Bruselu.
Úcta k vlastnému národu verzus čistá dehonestácia – ten najpriepastnejší rozdiel medzi nimi však vidno v tom, ako sa pozerajú na nás – na obyčajných Slovákov.
Ivan Hoffman si ľudí na Slovensku úprimne váži. Nikdy sa nad nikoho nepovyšoval. Chápe, čím si naši ľudia prešli, rešpektuje ich názory a vo svojich komentároch sa zastáva bežného človeka, ktorý chce len v pokoji žiť a uživiť rodinu.
Hoffman vie, že pravdu nevlastní žiadna bratislavská kaviareň.
A čo predvádza Šimečka? Z jeho strany je to čistá, otvorená dehonestácia celého národa. Svojimi výrokmi opakovane uráža Slovákov a správa sa k nim s neskutočnou aroganciou len preto, že vo voľbách nevolia tak, ako si to on vo svojej hlave predstavuje.
Keď ľudia vyjadria svoj legitímny demokratický názor, Šimečka ich bez hanby označí za zbabelý národ, ktorý vraj nikdy poriadne nebojoval, alebo za ľudí bez kritického myslenia.
Vrcholom všetkého je, že táto jeho nenávisť k vlastnému národu prichádza v čase, keď otvorene tlačí do popredia stranu Progresívne Slovensko, ktorú vedie jeho syn Michal Šimečka.
Šimečka st. si skrátka urobil z médií rodinnú tlačovú agentúru a každý Slovák, ktorý nechce hodiť hlas jeho synovi, je pre neho automaticky menejcenný a spiatočnícky.
Sľúbili sme si vravieť pravdu len? Šimečka radšej kádruje – v osemdesiatom deviatom keď aj Slováci štrngali kľúčmi preto, aby sme konečne mohli slobodne hovoriť, čo si myslíme, a aby nás nikto netrestal za iný názor.
A čo dnes robí Šimečka zo svojej teplej stoličky v liberálnych médiách?
Akonáhle má niekto iný pohľad na svet, na Európsku úniu alebo na vojnu, Šimečka ho okamžite onálepkuje, pouráža a odpíše.
Ivan Hoffman pritom stále varuje pred tým, aby sme znova nespadli do jednej jedinej povolenej pravdy. Hovorí, že najnebezpečnejší sú ľudia, ktorí o sebe vôbec nepochybujú.
A Šimečka presne taký je. Z bývalého disidenta, ktorý „trpel“ za slobodu slova, sa stal novodobý cenzor. Správa sa navlas rovnako ako tí starí komunistickí funkcionári, ktorí zvrchu poučovali národ, čo si má myslieť.
Mier zamenil za zbrane a vojnu. Pamätáte si ešte, ako sa cez revolúciu básnilo o mieri? Chceli sme, aby sa zrušili vojenské pakty – ako Varšavská zmluva, tak aj NATO. Chceli sme mať svätý pokoj.
Ivan Hoffman si túto logiku zachoval doteraz.
Úplne na rovinu hovorí, že NATO malo po rozpade Sovietskeho zväzu skončiť, lebo jeho rozširovanie prinieslo len ďalšie napätie a zbytočné provokovanie Ruska.
Keď vidí vojnu na Ukrajine, je mu ľúto bežných ľudí a otvára oči pred tým, ako ich Západ zneužíva na zástupný boj proti Rusom.
Nazval to na rovinu „asistovanou samovraždou“ Ukrajiny. A čo na to náš veľký demokrat Šimečka?
Ten zrazu na nejaký mier zvysoka kašle. Stal sa z neho čistý militarista, ktorý by len posielal zbrane a hnal ľudí do zákopov. Žiadna diplomacia, žiadny dialóg, len slepé tlieskanie vojne v mene záujmov Washingtonu, Bruselu, Západu.
Z niekdajšieho pacifistu, je dnes vojnový štváč.
Ohnutá chrbtica pred Bruselom – čo je však najviac zarážajúce, je to, ako Šimečka predal našu vlastnú suverenitu.
V osemdesiatom deviatom sme chceli, aby nám už nikto nerozkazoval z cudziny. Hoffman to chápe a dodnes tvrdo kritizuje Brusel za to, ako nám vnucuje všelijaké zelené nezmysly (Green Deal), ničí našu ekonomiku sankciami a vyhráža sa nám trestami, keď neposlúchame.
Hoffman dobre vie, že moc korumpuje za každého režimu a že dnešní bruselskí úradníci sa správajú ako staré Politbyro.
Lenže Šimečka tomuto novému diktátu nadšene tlieska. Keď sa naša republika pokúsi robiť si vlastnú, suverénnu politiku pre našich ľudí, Šimečka hneď beží žalovať a strašiť. Pre neho je bruselská dogma posvätná a bol by schopný obetovať práva vlastného štátu, len aby sa zapáčil európskym elitám.
Ako to teda celé dopadlo? Keď to tak zhrniem, je to smutný príbeh. Ukazuje to, čo s človekom spraví, keď sa dostane k moci a medzi smotánku.
Ivan Hoffman zostal na strane obyčajných ľudí. Vidí, že svet nie je čiernobiely, hovorí pravdu, aj keď je to nepohodlné, a zostal vnútorne slobodným chlapom, ktorý si Slovákov váži.
Naopak, Martin M. Šimečka sa radšej zabarikádoval vo svojej kaviarni s novou elitou. Vymenil ideály slobody za teplé miestečko pri moci, záujmy vlastného syna a stal sa obyčajným zradcom všetkého, za čo v tých kotolniach kedysi s Hoffmanom bojoval.
P.S.:
Zo Šimečku st. je dnes neoliberálna a progresivistická celebrita a s Ivana Hoffmana opäť disident kapitalistickej spoločnosti…HNUS!!!
Mohlo by vás zaujímať
- Pozor na Káčera. Vyfabuloval stanovisko pri Migoch aby sa obišla Ústava SR.
- Zo Šimečku st. je dnes neoliberálny a progresivistický pajác
- Na Putinove narodeniny sa Kyjevčania, zastrašení Zelenským schovali v metre.
Podporte našu prácu
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.
Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU
Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko
Subscribe to get the latest posts sent to your email.