Video: Šerblíky spustili kvikot: práca Šramovej ocenená číslom 180 000

Roman Martiška: Rozhovor Mimi Šramovej s Jánom Káľavským má za necelé tri dni takmer 180-tisíc zhliadnutí, a to je číslo, ktoré sa neodpúšťa! Médiá, v ktorých pôsobia samozvané esá, ktoré sa navzájom oceňujú a často robia ľudskú stonožku musia závidieť. Závisť už aj dávajú najavo, keď píšu o “hrkútaní s Mimi”, “kajúcnikovi novej doby” a nekritickej žienke, ktorá sa s mikrofónom hrá na novinárku.

Čísla neklamú a robota Šramovej je ocenená práve číslami

. Za to, že čísla klesajú tradičným médiám, názov, ktorý dali sami sebe, nemôžu novinári na voľnej nohe, resp. združení v redakciách tzv. alternatívy.

Akú kritickú otázku mala Šramová Kráľovskému dať? Ohromení číslami a tým, že rozhovor číslom tri v trendoch, si nevažení politickí aktivisti typu Marek Vagovič a Peter Kováč nevšimli, že Káľavský nehovorí len o praktikách čurillovcov, ale o praktikách, ktoré aj jeho naučil elitný vyšetrovateľ pod ochranou prezidentky Ján Čurilla, a ktoré využíval.

Reťazenie väzby, zadržiavanie listov a výmena listov boli praktiky

, ktoré elita na NAKA robila bežne. Pri všetkej úcte k práci Šramovej, ale tento rozhovor má úspech a je cenný preto, že ona do neho vstupuje minimálne, divák, alebo poslucháč je zvedavý na názor respondenta, ktorý sa ukrýva v Bosne a Hercegovine, a to napriek zmene vlády, s tým, že sa bojí o život.

Témou rozhovoru nebolo jeho odsúdenie, ale jeho pohľad na vojnu v polícii, ktorú svojim udaním kolegov spustil. Snaha znehodnotiť a ignorovať povedané ide ešte ďalej, títo “komentátori” musia čitateľa informovať, aby zvýšili hodnotu svojich argumentov, že Mimi Šramová je asistentkou poslanca Národnej rady za SNS Ivana Ševčíka. Pýtate sa kde je problém, ak to jej pozorovatelia vedia?

Dôvod prečo bolo nutné túto informáciu dať do ich komentárov sa nedozviete

, lebo ide len o snahu znížiť objektivitu rozhovoru, ktorý by na webe napr. denníka SME bol v prvej štvorke za sedem dní a prvý, v podstate nedostihnuteľný, za 3 dni, čo sú čísla, ktoré sa rastúcej konkurencii neodpúšťajú…

Poslednou kritikou tohto rozhovoru je, že “kriminálnik Kaľavský” sa potrebuje vyviniť a robiť si alibi pre súd. No dobre, ale, ktoré jeho vyjadrenie je problémové? Vraj sa pomýlil, keď povedal, že neverí “že by sa Lučanský zabil sám” a vzápätí si oponuje “Lučanského sme dohnali k samovražde” – aký rozpor tam v skutočnosti je? Pomohli mu? Ako? Dohnali ho k samovražde zákonným spôsobom? Otázky, ktoré nemusia byť položené, aby boli zodpovedané…

Ďalší rozhovor, ktorý si zaslúži pozornosť je rozhovor Anky Žitnej so synom mŕtveho advokáta Gabriela Almášiho, v ktorom sa dozviete o ďalších zvrátenostiach údajne spravodlivého právneho systému počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Roman Martiška