PODSTATA KONFLIKTU V KOALÍCII

• PODSTATA KONFLIKTU V KOALÍCII: Konflikt medzi SNS a Hlasom nie je len o kresle predsedu parlamentu, ale o rozdielnych politických a ideologických svetonázoroch.
• Podpora lídrov: SNS má podporu predsedu vlády Roberta Fica, zatiaľ čo Hlas má podporu prezidenta Petra Pellegriniho.
• Progresívne agendy: Ministri Hlasu, ako Tomáš Drucker a Zuzana Dolinková, presadzujú progresívne agendy, čo vyvoláva nedôveru v SNS a Smere.
• Budúcnosť konfliktu: Vývoj konfliktu je neistý, ale do roku 2027 sa očakáva, že bude pokračovať.

Dlho sa mohlo zdať, že konflikt SNS s Hlasom bol predovšetkým motivovaný bojom o kreslo predsedu parlamentu. Aj napriek včerajším vyjadreniam predsedu SNS Andreja Danka je handrkovanie o druhý najvyšší ústavný post stále aktuálne, avšak všetko nasvedčuje tomu, že nejde o podstatu koaličného konfliktu.

Aj letmý pohľad na SNS a Hlas prezrádza, že ide o dva diametrálne odlišné politické svety. SNS a jej satelity reprezentujú konzervatívne a tradične orientované národné vrstvy Slovenska. Hlas do veľkej miery – aj keď nie absolútne – reprezentuje progresívnu ľavicu light a ak by neexistovali obrovské osobné animozity s opačným brehom slovenskej politickej priepasti, mnohí neo-hlasisti by mali oveľa bližšie k Progresívnemu Slovensku než k SNS, ale aj k Smeru.

Ak sa trochu hlbšie pozrieme pod povrch, nemôžeme nevidieť, že ministri Hlasu Tomáš Drucker a Zuzana Dolinková presadzujú viaceré progresívne agendy a najmä sa obklopujú spolupracovníkmi politicky a ideologicky nepriateľsky naladenými vo vzťahu k štvrtej vláde Roberta Fica. To, samozrejme, vyvoláva nedôveru nielen v SNS, ale aj v Smere.

Len jeden príklad za všetky: prvým poradcom ministra školstva Tomáša Druckera je istý Rado Baťo, extrémistický progresívny škrabák s dlhou históriou verbálnych konfliktov so Smerom.

SNS má v konflikte s Hlasom do veľkej miery podporu predsedu vlády a Smeru Roberta Fica. Hlas má v konflikte s SNS podporu prezidenta a tieňového predsedu Hlasu Petra Pellegriniho. Prezident aj premiér pred niekoľkými týždňami naznačili, že niektoré rozhodnutia hlavy štátu v budúcnosti nemusia byť v zhode s väčšinovým názorom vládnej koalície.

Úprimne sa priznám, že neviem, ako sa bude vyvíjať popísaný konflikt a akú bude mať koncovku. Do roku 2027 sa však rozhodne nudiť nebudeme.

P. S.: Tak trochu mimo preberanej témy si dovolím dodať, že je iróniou osudu historických proporcií je okolnosť, že masívnu konsolidáciu verejných financií robí ľavicová vláda po tom, čo prebrala riadenie štátu od neoliberálnych politikov a progresívno-liberálnych ekonómov inšpirovaných monetárnou a fiškálnou doktrínou Miltona Friedmana.

Peter Tóth & Ďateľ