Eduard Chmelár: Väčšinu žurnalistov tvoria patologickí hlupáci

• Eduard Chmelár: Väčšinu žurnalistov tvoria patologickí hlupáci: tvrdí, že väčšina súčasných novinárov nemá dostatočné vzdelanie a všeobecný prehľad, čo znižuje kvalitu médií.
• Kritika návrhov vlády: Eduard Chmelár kritizuje návrhy premiéra Fica a podpredsedu parlamentu Danka, ktoré by obmedzili slobodu novinárov povinným členstvom v komore a povinným štúdiom žurnalistiky.
• Vplyv majiteľov médií: Podľa Chmelára sú novinári často ovplyvňovaní záujmami majiteľov médií, čo bráni objektívnemu informovaniu verejnosti.
• Návrhy na zlepšenie: Chmelár navrhuje posilnenie práva na informácie a prísnejšie legislatívne opatrenia týkajúce sa krížového vlastníctva médií.

ZMENY V MEDIÁLNOM PROSTREDÍ SÚ NEVYHNUTNÉ, VLÁDNE NÁVRHY SÚ VŠAK DILETANTSKÉ A NEBEZPEČNÉ

Premiér Fico a podpredseda parlamentu Danko navrhujú, aby sa novinárom mohol stať len ten, kto má vyštudovanú žurnalistiku a aby všetci žurnalisti boli povinne združení v stavovskej komore. Úroveň médií na Slovensku a žurnalistiky zvlášť dlhodobo ostro kritizujem aj ja, zásadné legislatívne zmeny sú nevyhnutné, ale nekvalifikované nápady predsedov dvoch koaličných strán, ktoré zjavne neprešli žiadnym odborným posudzovaním, sú jednak neúčinné a jednak nebezpečné.

Hneď na začiatku musím upozorniť, že povinné členstvo novinárov v novinárskej organizácii je opatrenie, ktoré poznal iba fašistický Slovenský štát, a ten to zasa prevzal od nacistického Nemecka. Je absurdné porovnávať to s členstvom v advokátskej komore, lebo v tomto prípade ide jednak o záujmové združenia a jednak o tvorivé povolania s nevyhnutnou mierou slobody, a preto tak ako nemáte povinnú registráciu pre spisovateľov, hudobných skladateľov alebo výtvarníkov, nemôžete v slobodnej krajine zväzovať takýmito povinnosťami novinárov.

Vzdelanostná úroveň súčasných zamestnancov mediálneho sektora je naozaj desivá.

Ani povinné štúdium žurnalistiky nič nevyrieši. Bol to práve Robert Fico, ktorý dlhodobo vykrikoval, že naše univerzity produkujú príliš veľa novinárov. A teraz majú zachraňovať úroveň médií? Vzdelanostná úroveň súčasných zamestnancov mediálneho sektora je naozaj desivá. Väčšinu žurnalistov tvoria patologickí hlupáci, ktorí nielenže nemajú potrebný všeobecný prehľad a hĺbku vedomostí, oni už neovládajú ani spisovný jazyk, bez ktorého by sa s nimi ešte pred 20 – 30 rokmi v redakciách nikto nebavil. Ale to, čo vadí našim politikom najviac, nevyrieši ani „žurnalistický Oxford“.

Novinári môžu mať akékoľvek kvalitné vzdelanie, ale aj keby vychádzali z našich škôl géniovia, prostredie, do ktorého po skončení štúdia vstupujú, ich úplne zomelie. Pretože to určujú majitelia médií so svojimi súkromnými záujmami, nie verejný záujem. A od politikov je trochu zbabelé, ak sa vyvršujú na „robotníkoch pera“, ktorí často iba plnia príkazy nadriadených, a nie na mediálnej oligarchii, ktorá je ich skutočným protivníkom a spoluhráčom. Takže v tejto oblasti by sa zišli skôr prísnejšie legislatívne opatrenia týkajúce sa krížového vlastníctva médií, ktoré sa stáva nielen „jadrovým kufríkom“ oligarchie (chrániacim ich pred nepríjemnosťami zo strany štátu), ale aj nástrojom vydierania a manipulácie tých, ktorí majú najväčšiu moc.

Doslova ma desí nápad Andreja Danka s vytvorením „Národného mediálneho úradu“, ktorý mu včera odobril premiér. Okrem toho, že to znie ako cenzúrny orgán, obávam sa, že predseda SNS ako obyčajne zasa niečo doplietol. Andrej Danko tvrdí, že to od nás požaduje Európska únia. EÚ však od nás nič podobné nechce. My už totiž máme dávno vybudovaný regulačný úrad, ktorý okrem iného udeľuje aj pokuty. Volá sa Rada pre mediálne služby. Od roku 2022 má dokonca posilnené kompetencie. Môžeme sa baviť o tom, či sú tieto nástroje dostatočne účinné, ale, prosím, na odbornej úrovni, nie na linke Machala – Danko. To, čo od nás vyžaduje Európska únia, je vytvorenie tzv. koordinátora digitálnych služieb, čo vyplýva z Aktu o digitálnych službách (DSA) prijatého len tak mimochodom už 17. februára tohto roku. Ja tieto opatrenia dlhodobo kritizujem, lebo vytvárajú nebezpečné predpoklady pre zvýšenú cenzúru sociálnych sietí, ale odkedy Andrejovi Dankovi záleží na tom, čo od nás vyžaduje Brusel? Obávam sa, že ako väčšina národniarskych nápadov, aj ten s Národným mediálnym úradom je šitý horúcou ihlou, je to zmes diletantstva a nepochopenia zámeru (a la „Národný dopravca“ alebo „národné jedlo v každej reštaurácii“) a môžeme očakávať, že jeho zameranie a skutočný účel sa budú ešte veľakrát upravovať a meniť.

Väčšinu žurnalistov tvoria patologickí hlupáci

Ak teda chceme riešiť reálne problémy mediálneho prostredia, a nielen vybíjať si frustráciu z novinárov nedemokratickými a diletantskými návrhmi, pri ktorých riskujeme sankcie EÚ, budeme na to musieť ísť z úplne iného konca. Cesta vedie cez posilňovanie ústavne a medzinárodne garantovaného práva na informácie. To sa totiž týka všetkých občanov, nielen novinárov, a nie je dodržiavané. Dospeli sme do stavu, kedy médiá neinformujú o zámeroch a činnosti vlády, ale zaujímajú ich len škandály a samoúčelná kritika. Ak si otvoríte papierové vydanie Denníka N, ten vyzerá ako týždenník s dennou periodicitou. To nie sú noviny, v ktorých by vychádzali všestranné správy. A ani ostatné médiá si nerobia starosti s tým, ak vynechajú podstatné informácie o najdôležitejších udalostiach dňa. Ešte horšie je to so zahraničným spravodajstvom. Už som písal o tom, že sa cítim ako za bývalého režimu, keď sme s uchom na rádiu počúvali slabý signál Slobodnej Európy – rovnako aj dnes musíte vyhľadávať zahraničné zdroje, lebo z našich médií sa nič podstatné o udalostiach v zahraničí nedozviete.

Novinári dospeli k mylnému presvedčeniu, že ich hlavnou úlohou je kritizovať, nie informovať. Ale to nie je pravda. Občan s dostatočným množstvom informácií si dokáže vytvoriť relevantný vlastný názor, ale občan zaplavený hejtom bez faktografickej podstaty to zvládne len veľmi ťažko, pretože dojmy bez faktov skresľujú úsudok. Musíme jednoducho zlepšiť informovanosť obyvateľstva, nie potláčať kritiku. Pretože to je úlohou demokratického štátu vyplývajúcou z práva na informácie, ktoré každému občanovi garantuje Ústava SR, Európsky dohovor o ľudských právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Informovanosť je totiž demokratická disciplína. Mali by sme rovnako obnoviť a posilniť právo na odpoveď – nielen pre politikov, ale pre všetkých občanov. V tomto som vždy obhajoval pôvodný zámer prvej Ficovej vlády proti vtedajšej mediálnej hystérii, lebo ide o štandardný nástroj, ktorý odporúča Rada Európy a je prítomný v legislatíve mnohých európskych krajín. Podčiarknuté sčítané, začnite konečne svoje návrhy konzultovať s odborníkmi a nie strieľať odboku ako opití pištoľníci. Inak dobré zámery zabijete diletantským prístupom.

Eduard Chmelár FB