Je správne že môže u nás pacient so žltačkou odísť z nemocnice na reverz?

Je správne že môže u nás pacient so žltačkou odísť z nemocnice na reverz? Podaktorí infekční pacienti odchádzajú z nemocnice a spokojne šíria nákazu. Nikto im nič nespraví, na liečenie sa im poskladáme, tak čo by nešli chorobu roznášať… spokojne chodia po obchodoch a rukami obchytávajú pečivo i iné výrobky. A štát? Ten sa len prizerá. Pokuty? Smiešne, ak vôbec nejaké rozdajú. A čo prevencia? O tej si môžeme nechať zdať. Hlavne, že sa politici pretekajú v sľuboch a v televízii sa usmievajú. Ale reálne riešenia? Tie akosi chýbajú.

Je správne že môže u nás pacient so žltačkou odísť z nemocnice na reverz?

Ľudia sú nahnevaný, a frustrovaní. A právom! Lebo keď si nevieme chrániť vlastné zdravie a bezpečnosť, tak na čo potom máme ten štát? Na to, aby nám len sypal prázdne frázy a zatváral oči pred realitou? To radšej nech sa všetci tí „odborníci“ a „manažéri“ vrátia k lopate a nechajú riadenie na niekoho, kto má aspoň štipku rozumu a zodpovednosti. Lebo toto už dávno nie je len o vírusoch, toto je o absolútnom zlyhaní systému. A za to by mal niekto niesť zodpovednosť. Ale kto? No, zrejme zase nikto…

Slovenskom sa šíri žltačka, ako to uvádza článok v linku TU. Nejde len o náklady, ktoré to zdravotníctvu spôsobuje, ale i o zdravotné následky u chorých. Smutné  a zarážajúce je, že pri infekčnom ochorení podľa článku v linku TU

Môže u nás infekčný pacient odísť z nemocnice na reverz. 

Podaktorí infekční pacienti odchádzajú z nemocnice a spokojne šíria nákazu. Nikto im nič nespraví, na liečenie sa im poskladáme, tak čo by nešli chorobu roznášať…Chorí i ich príbuzní, ktorí by mali byť v karanténe, spokojne chodia po obchodoch a rukami obchytávajú pečivo i iné výrobky.

Môžeme sa potom čudovať, že ľudia vedľa takýchto spoluobčanov nechcú bývať?

O čo je menej zlá žltačka ako kovid? Prečo teraz štát efektívne nezasahuje?

Nedáva mi to zmysel, že štát reálne nekoná, svojou nečinnosťou vo veci ohrozuje občanov, širokú verejnosť. Veď by stačilo jednoduché opatrenie – nemocnica svojvoľne odchádzajúceho infekčného pacienta nahlási bezodkladne polícii, a tá ho do 24 hodín musí kontaktovať, vypočuť a začať trestné stíhanie vo veci verejného ohrozenia.

Nebezpečný rozpor: Sloboda jednotlivca vs. ochrana verejného zdravia v kontexte infekčných ochorení

Uvedený citát poukazuje na vážny problém v spoločnosti – nedodržiavanie opatrení spojených s infekčnými ochoreniami a jeho potenciálne devastujúce dôsledky. Predstavuje alarmujúci obraz pacientov, ktorí sú si vedomí svojej infekčnosti, napriek tomu opúšťajú nemocnicu a šíria nákazu, ako aj chorých a ich príbuzných nedodržiavajúcich karanténu. Hoci sa môže zdať, že ide o okrajový jav, jeho dôsledky pre verejné zdravie sú ďalekosiahle a vyžadujú komplexnú analýzu.

Je pravda, že liečba infekčných ochorení, vrátane tých rozsiahlych a finančne náročných, je hradená z verejných zdrojov. Princíp solidarity, na ktorom je založené zdravotníctvo, zabezpečuje, že každý občan má právo na adekvátnu starostlivosť bez ohľadu na jeho sociálne alebo ekonomické postavenie. Avšak, táto solidarita by mala ísť ruka v ruke so zodpovednosťou jednotlivca a jeho vedomím o dopade jeho konania na ostatných.

Problém spočíva v komplexnej rovnováhe medzi právom jednotlivca na slobodu pohybu a povinnosťou štátu chrániť zdravie svojich občanov. Zavedenie a vynucovanie karanténnych opatrení, aj keď nevyhnutné pre spomalenie šírenia infekcie, predstavujú zásah do osobných slobôd. Na druhej strane, ignorovanie týchto opatrení a vedomé šírenie nákazy predstavuje nebezpečné ohrozenie verejného zdravia, ktoré môže viesť k vážnym komplikáciám a dokonca úmrtiam u zraniteľných skupín obyvateľstva.

Existujú viaceré faktory, ktoré prispievajú k takémuto nezodpovednému správaniu. Nízka informovanosť o riziku infekcie, nedostatočná podpora pre ľudí v karanténe, vrátane finančnej kompenzácie a psychologickej podpory, a tiež nízka vymožiteľnosť práva, môžu zohrávať významnú úlohu.

Riešenie tohto problému vyžaduje komplexný prístup. Je nevyhnutné zlepšiť komunikačnú stratégiu a zvýšiť informovanosť verejnosti o rizikách infekčných ochorení a dôležitosti dodržiavania preventívnych opatrení. Zároveň je potrebné zabezpečiť adekvátnu podporu pre osoby v karanténe, aby im bolo umožnené dodržiavať ju bez negatívneho dopadu na ich životnú situáciu. Dôležité je tiež posilniť vymožiteľnosť práva a stanoviť jasné sankcie za porušovanie karanténnych opatrení, čím sa odradia potenciálni prehreškovia.

V konečnom dôsledku, ochrana verejného zdravia je spoločná zodpovednosť. Iba kombináciou účinnej prevencie, informovanosti, podpory a prísneho dodržiavania opatrení môžeme minimalizovať riziko šírenia infekčných ochorení a chrániť tak seba i ostatných. Apel na osobnú zodpovednosť a morálku každého jedinca je v tomto smere kľúčový.

Autor: elena

---

---