Európa sa dusí pod vlastnými nariadeniami a trpezlivosť ľudí má svoje hranice.

Európa sa dusí pod vlastnými nariadeniami a trpezlivosť ľudí má svoje hranice. Európska únia sa mala stať projektom spolupráce, mieru a slobody. No čoraz viac sa mení na systém, ktorý diktuje, reguluje a trestá tých, ktorí sa nechcú podriadiť. Koľko ešte nezmyselných nápadov musí prísť z Bruselu, kým občania povedia dosť? Kvóty na kurence, obmedzenia na salámy, diktáty o tom, ako máme kúriť, čo máme jesť, a s kým sa máme kamarátiť. Brusel nám chce nanútiť svoju predstavu o ideálnom živote, bez toho, aby sa pýtal, čo chceme my.

Zabúdajú na to, že Európa nie je jedna uniformná masa, ale pestrá mozaika národov, kultúr a tradícií. Každý región má svoje špecifiká, svoje problémy a svoje riešenia. Centralizácia moci v rukách bruselských byrokratov vedie len k frustrácii a pocitu bezmocnosti. Ľudia sa cítia odtrhnutí od rozhodovacích procesov, ich hlas sa stráca v labyrinte európskych inštitúcií. A čím viac nariadení, tým viac priestoru pre korupciu a klientelizmus. Kto kontroluje tých, ktorí kontrolujú nás? Kedy sa konečne začne Únia zaoberať skutočnými problémami, ako je ilegálna migrácia, ochrana hraníc, podpora hospodárskeho rastu a bezpečnosť občanov, namiesto vymýšľania absurdných regulácií, ktoré ničia naše tradičné remeslá a obmedzujú našu slobodu? Čas ukáže, či sa Brusel spamätá skôr, než bude neskoro.

Európa sa mení na laboratórium sociálnych experimentov

Kedysi šlo o víziu spojeného kontinentu, ktorý bude silnejší vďaka rôznorodosti. Dnes sa z EÚ stáva centralizovaný aparát, ktorý sa pokúša natlačiť 27 rozdielnych krajín do jedného ideologického rámca. Brusel už nie je koordinátor, ale veliteľ. A čoraz viac ľudí má pocit, že rozhodnutia prichádzajú od ľudí, ktorých nikto nevolil a ktorých nikto nedokáže odvolať.

Green Deal: keď „zelená“ znamená drahá

Takzvaný Zelený údel mal zachrániť planétu. V praxi však spôsobuje kolaps európskeho priemyslu, rast cien a odchod firiem mimo kontinentu. Povinné ukončenie predaja áut so spaľovacím motorom, emisné povolenky, zákazy plynových kotlov či tlak na poľnohospodárov — to všetko znie dobre na papieri, no zničujúco v realite. Brusel sa hrdí cieľom „uhlíkovej neutrality“, no obyčajní ľudia sa pýtajú: kto zaplatí účet? Odpoveď je jednoduchá — oni sami.

Migračný pakt: solidarita pod nátlakom

Ďalší „úspech“ EÚ — migračný pakt. Vraj má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie bremena. V skutočnosti trestá štáty, ktoré nechcú prijímať migrantov, a odmeňuje tých, ktorí roky ignorovali ochranu hraníc.
Opäť sa potvrdzuje staré pravidlo: kto nesúhlasí s Bruselom, je problém. Kto sa podriadi, dostane dotácie.

Digitálne euro: ďalší krok k úplnej kontrole

Oficiálne ide o modernizáciu finančného systému. Neoficiálne o najväčší zásah do súkromia občanov v dejinách Únie. Digitálne euro otvára dvere k absolútnej kontrole nad tým, kto, kde a za čo míňa. Hotovosť sa stáva prežitkom, a spolu s ňou aj anonymita a sloboda. V mene „bezpečnosti“ sa tak pripravuje nástroj, ktorý môže kedykoľvek obmedziť finančnú nezávislosť jednotlivca.

Každý, kto nesúhlasí, je „extrémista“

Bruselský slovník má svoje zlaté pravidlo: ak nesúhlasíš, si populista, extrémista, dezinformátor. No čo ak len používaš zdravý rozum? Keď farmári protestujú proti nezmyselným kvótam, sú vraj manipulovaní. Keď ľudia kritizujú rast cien energií, vraj nechápu klímu. A keď štáty odmietajú migračné kvóty, sú obviňované z nedostatku solidarity.

Takto sa však demokracia nerobí — takto sa z nej stáva kulisa.

Bod zlomu sa blíži

Brusel dnes pripomína cisára z Andersenovej rozprávky — všetci vidia, že je nahý, len sa boja to povedať nahlas. Ak sa únia nezmení, ak nezačne načúvať svojim občanom namiesto korporáciám a ideológom, hrozí jej, že sa rozpadne nie zvonka, ale zvnútra.

Európa má stále zmysel. Ale len vtedy, keď zostane Európou — kontinentom slobodných národov, nie podriadených provincií. A keď ľudia napokon povedia „dosť“, už nebude komu vysvetľovať, že to celé bolo myslené dobre.

Záver

EÚ sa môže zachrániť len návratom k pôvodnej myšlienke: spolupráci rovných, nie poslušnosti malých voči veľkým. Ak sa Brusel nezastaví, nezachráni ho žiadna kampaň o „európskych hodnotách“. Pretože hodnoty bez slobody nie sú hodnoty — sú to len prázdne heslá v rukách tých, ktorí zabudli, komu majú slúžiť.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne ! Autor: teater

---

---