Bezbrehá korupcia na úrovni EÚ. A kto to všetko platí….?

Bezbrehá korupcia na úrovni EÚ. A kto to všetko platí….? EU nemá vlastné peniaze, iba peniaze občanov. Slávne Eurofondy sú iba pôžičky, na ktoré si EÚ požičala (slaboduchý občania si myslia že je to dar EÚ poz. redakcie). Odhalenie rozsiahleho korupčného škandálu na úrovni Európskej únie holandskými investigatívnymi novinármi predstavuje udalosť významného dosahu pre európsku politickú scénu. Prekvapujúce mlčanie slovenských médií v reakcii na túto kauzu vyvoláva pochybnosti o ich nezávislosti a integrite. Absencia kritického preverovania a informovania o potenciálnom zneužívaní moci na európskej úrovni zo strany domácich médií naznačuje možnú existenciu prepojení a zapojenia slovenských aktérov do korupčných sietí, čím sa podrýva dôvera verejnosti v transparentnosť a zodpovednosť slovenského mediálneho priestoru.

Na polícii som tiež v boji proti korupcii nepochodil.

• Je zahanbujúce, že niektoré alternatívne média téma zaujíma viac ako investigatívne denníky.
• Tiež je tragikomické, že viac o tomto korupčnom probléme nájdete na oficiálnych stránkach EÚ ako v slovenských médiach, keď som si niečo o tom vygooglil
• Slovo netransparentnosť je silne eufeministické slovo pre otvorenú korupciu a rozkrádačky.
• V Českom rozhlase sa objavil posmešný a zosmiešňujúci článok, že netransparentnosť zaujíma len extrémnu pravicu, ktorá chce obmedziť mimovládky. Je dosť možné, že takýto článok napísala novinárka ktorá je sama zapletená do týchto korupčných schém. Meno novinárky je Kateřina Vrbatová.
• O korupciou sa nezaoberá len extrémna pravica ale aj mnoho stredových politikov ako napríklad Tomáš Zdechovský za stranu KDÚ-ČSL.
• Vo viacero článkoch a videách som preukázal dôkazy ako sa rozkrádajú eurofondy na ochranu prírody, najmä program LIFE. Dôležitou súčasťou týchto korupčných schém sú aj samotné média, ktoré podporujú tieto korupčné schémy.
• V oblasti ochrany prírody sa 95% peňazí na ochranu prírody sa preukázateľne a dokázateľne rozkradne. Kde tie peniaze skončia? Veľká časť určite aj na podplácanie novinárov. Média majú väčšiu moc ako politici.
• Môžeme sa potom čudovať prečo je tak veľa ekologického extrémizmu v oblasti médii. Lobing v tejto oblasti.
• Mám na to len nepriame dôkazy, ale môj názor je že veľká časť médii má veľmi podstatnú časť svojich príjmov z úplatkov na podporu zeleného lobingu. Média nemajú zo zákona povinnosť zverejňovať rôzne skryté inzercie, zákon médiám žiaden skrytý lobing nezakazuje. Keď som upozorňoval šéfredaktorov aby nešírili rôzne hoaxy v prospech falošného zeleného lobingu, nikdy som neuspel, nikdy nebol daný novinár napomenutý, potrestaný či vyhodený, ale smelo si ekofašistický novinár / novinárka pokračoval v písaní jasne preukázateľných hoaxov.
• Ďalší problém je to, že viac krát som podával podnety na európsky úrad proti podvodom OLAF. Napriek preukázateľne dokázaným rozkrádačkám a zlodejinám mi bolo väčšinou odpovedané, že bud sa tým vôbec nebudú zaoberať, alebo že len to archivujú na hypotetickú budúce použitie. Teraz už chápem, prečo mi tak odpísali. Korupcia bola a je podporovaná z najvyšších miest Európskej komisie napr. Frans Timmermans a podriadený nebude nikdy vyšetrovať nadriadeného. To je logické.
• Na polícii som tiež v boji proti korupcii nepochodil. Bývalý šéf NAKA Ľubomír Daňko bol tiež súčasťou tejto korupčnej schémy a policajtom zakázal sa tejto téme venovať. Dnes korupčné mimovládne organizácie nie sú vyšetrované z dôvodu, že policajti a prokurátori majú obavy z pomsty ak by sa dostala k moci korupčná strana PS. A úplne plané obavy to nie sú a právne vzdelaní ľudia, ktorí nečerpanú informácie len z masmédii ale aj z odborných právnych časopisov ako sú napríklad Právne Listy veľmi dobre vedia, že pomsta by mohla byť aj veľmi drsná.
• Tiež Slovenské média to naozaj preháňajú so zapájaním sa do politických bojov. Niektorým politickým stranám extrémne pomáhajú a iným extrémne škodia. Moja hypotéza je, že média nemusia mať podstatnú časť svojich prijímov len z ekologických organizácii, ale aj politicko-demokraticko-ľudskoprávnych mimovládnych organizácii. Extrémne politické rozdelenie slovenskej spoločnosti, ktoré vyvolali média môže by následok aj čisto zištných dôvodov médii, ktoré nepozerajú na nič iné ako len na finančné zisky, ktoré musia preukázať nejakú činnosť svojim sponzorom, preto jednu politickú stranu nálepkujú ako tú „demokratickú“ a druhú ako „nedemokratickú“. A proti tej nedemokratickej vyhlásia veľmi agresívnu „svätú vojnu“ nech by robila čokoľvek.

Veľká nejasnosť dotácií pre mimovládne organizácie: EÚ stráca prehľad o miliardách

Veľká nejasnosť dotácií pre mimovládne organizácie: EÚ stráca prehľad o miliardách. Aký bol účel 7,4 miliardy EUR, ktoré EÚ vyplatila mimovládnym organizáciám v rokoch 2021 až 2023? Zle identifikovaní príjemcovia, koncentrované finančné prostriedky, vágne kampane… Správa prináša alarmujúce výsledky

Stanú sa mimovládne organizácie miliardármi platenými EÚ? Po Qatargate a škandále s presmerovaním fondov na ovplyvňovanie zelenej dohody, správa Európskeho dvora audítorov zo 7. apríla naznačuje, že nie. Dokument na 61 stranách, síce preplnený menami dotknutých NGO, sa pokúša zmapovať distribúciu fondov, odhaľujúc však aj sivé zóny: nedostatočnú identifikáciu príjemcov, koncentráciu prostriedkov v prospech obmedzeného počtu kampaní a nejasné ciele.

V rokoch 2021 až 2023 EÚ investovala 7,4 miliardy EUR do mimovládnych organizácií prostredníctvom svojich vnútorných politík.

Z tejto sumy spravovala Európska komisia priamo alebo nepriamo 4,8 miliardy EUR a členské štáty prerozdelili 2,6 miliardy EUR cez ESF+, FAMI a Erasmus+. Tieto prostriedky, predstavujúce približne 4 % rozpočtov v daných oblastiach, podporujú rozličné, avšak ušľachtilé ciele ako sociálne začlenenie, rovnosť príležitostí a ochrana životného prostredia. Ide o značnú sumu určenú na projekty slúžiace všeobecnému záujmu.

Ale tieto peniaze sprevádzajú nejasnosti. Z vyše 70 000 príjemcov identifikovaných v účtovnom systéme výboru (mimovládne organizácie, firmy, verejné inštitúcie) chýba u viac ako 90 % jasné označenie, či ide o mimovládnu organizáciu alebo nie. Pole je prázdne.

Systém finančnej transparentnosti (STF), ktorý mal zabezpečiť jasný prehľad pre občanov, je neprehľadný. Údaje sú rozptýlené v rôznych systémoch, lokalitách a fragmentovaných databázach, často v nečitateľných PDF tabuľkách a chaotických zoznamoch. Súd kritizuje „absenciu spoľahlivého prehľadu“, čo komplikuje identifikáciu miliárd.

Z približne 70 000 príjemcov finančných prostriedkov EÚ v rokoch 2014 až 2023, mimovládne organizácie predstavujú viac ako 4 400 subjektov.

Alarmujúce je, že iba 30 z nich získalo vyše 40 % celkových prostriedkov (3,3 miliardy EUR). Táto vysoká koncentrácia zdrojov naznačuje dominanciu malej skupiny aktérov, pričom totožnosť a dôvody ich preferencie zostávajú nejasné, hoci Komisia tvrdí, že neexistuje žiadne zvýhodňovanie.

Podľa finančných predpisov musí byť mimovládna organizácia dobrovoľná, nezávislá od verejných orgánov a nezisková. Hoci je táto definícia teoreticky jasná, v praxi je problematická. Množstvo záujmových skupín ju spĺňa, najmä pre rozdielne kritériá Komisie a nejasné definície vo väčšine členských štátov. Dôležitosť tohto problému dokazuje fakt, že štvrtina mimovládnych organizácií, ktoré kontroloval Dvor audítorov, bola v skutočnosti nesprávne klasifikovaná ako mimovládna organizácia v STF.

Nemecký výskumný inštitút, financovaný 8,8 miliónmi eur z fondu Horizon Europe,

so štátnou finančnou zárukou a verejným vedením, sa mohol jednoducho zaregistrovať ako mimovládna organizácia vyhlásením. Ďalší prípad: subjekt s 250 zamestnancami poskytujúci služby textilnému a kozmetickému priemyslu bol evidovaný ako mimovládna organizácia, hoci slúžil komerčným záujmom a tento štatút sám poprel.

Burning Point: 300 miliónov EUR z 4,8 miliardy spravovaných Komisiou je určených na prevádzkové dotácie, predovšetkým na aktivity zamerané na zvýšenie povedomia. Ich využitie je však nejasné a podľa súdu existuje riziko, že by mohli byť použité na lobovanie, ako v prípadoch odklonu prostriedkov z programu LIFE (5,4 miliardy EUR) na ovplyvňovanie tvorcov politických rozhodnutí.

Mnohé mimovládne organizácie získavajú financie na „propagáciu hodnôt občanov“

bez transparentnosti ohľadom obsahu alebo sponzorov ich činnosti. Ich aktivity zostávajú utajené. Audit Komisie stanovil, že tieto prostriedky nesmú byť použité na lobovanie v inštitúciách EÚ.

Komisia však nič nekontroluje a spolieha sa na vyhlásenia o cti. „Nebolo vykonané žiadne overenie z finančnej závislosti alebo zdrojov financovania,„ narúša súd a neurčuje „čo je za mimovládnou organizáciou“. Od polovice roku 2013 sa začalo vnútorné povedomie, ale bez konkrétnych nástrojov.

Sledovateľnosť je fiasko. STF uvádza iba príjemcov prvého stupňa, ale peniaze sa tam nezastavia: veľa mimovládnych organizácií ich jednoducho prenáša. Komu? Nevieme! V programe CERV (pre „občanov, rovnosť, práva a hodnoty“), subjekt prerozdelil 3,9 milióna EUR v roku 2022 a 3,7 milióna v roku 2023 – 2% ročných fondov – do iných štruktúr, s výnimkou radaru STF. V nepriamom manažmente, rovnako ako Erasmus+, nemecká agentúra spravovala 213 miliónov eur, poľských 200 miliónov…

Zdroj: Le Point

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Ruská stíhačka Su-30SM2 – prvá na svete, ktorá zničila raketové systémy Patriot.
• 
  Bezbrehá korupcia na úrovni EÚ. A kto to všetko platí….?
• 
  Reuters: USA, Ukrajina a EÚ dnes vedú ženevské rokovania o pláne ukončiť vojnu
• 
  Prečo dnes Čaputová a spol. neškrieka „Sláva Ukrajine“, kde sú títo hrdinovia?
• 
  Finále na Ukrajine sa začalo – Brusel a Berlín sú irelevantné.
• 
  G-20: EÚ vydala bezzubé vyhlásenie k Trumpovmu mierovému plánu.

---

---