EU a jej panický strach z Trumpovej mierovej dohody

Zdielajte....

EU a jej panický strach z Trumpovej mierovej dohody. Európa sa čoraz viac obáva, že snaha administratívy Donalda Trumpa o rýchle ukončenie vojny na Ukrajine povedie k nevýhodnej dohode, ktorá nepotrestá Rusko a dlhodobo ohrozí bezpečnosť kontinentu. Európski lídri sa cítia vylúčení z kľúčových rokovaní medzi Washingtonom a Moskvou, pričom majú len obmedzený vplyv na výsledok kvôli nedostatku vlastnej vojenskej sily. Existujú vážne obavy, že územné ústupky a potenciálne obnovenie ekonomickej spolupráce USA s Ruskom by mohli Vladimira Putina povzbudiť k ďalšej agresii voči členským štátom NATO a umožniť mu obnoviť ruskú armádu.

Európske vlády sa obávajú, že USA uprednostnia rýchlu dohodu s Ruskom, ktorá nebude brať ohľad na bezpečnostné záujmy Európy a ponechá agresora nepotrestaného.
EÚ má obmedzenú schopnosť ovplyvniť mierové rokovania, pretože jej chýba „tvrdá“ vojenská sila a nezúčastnila sa priamych rozhovorov na Floride.
Existuje riziko, že Washington po vojne obnoví ekonomické partnerstvo s Moskvou, čo by Rusku poskytlo miliardy dolárov na obnovu jeho vojenských kapacít.
Neúčasť amerického ministra Marca Rubia na stretnutí NATO a nejasné signály z USA zvyšujú v Európe nervozitu ohľadom budúcej spoľahlivosti aliancie.
Mierová dohoda, ktorá by legitimizovala ruské územné zisky na Ukrajine, by mohla povzbudiť Kremeľ k ďalším útokom, pričom spravodajské služby varujú pred možnou vojnou s NATO do roku 2029.
Napriek poskytnutiu obrovskej finančnej pomoci Ukrajine sa členské štáty EÚ stále nedokázali zhodnúť na efektívnom využití zmrazených ruských aktív.
Európa dopláca na dlhodobé zanedbávanie investícií do vlastných vojenských spôsobilostí, čo ju v súčasnej geopolitickej hre stavia do pozície diváka bez silných kariet.

Nech už bude najnovšie úsilie Donalda Trumpa o ukončenie vojny na Ukrajine akokoľvek úspešné,

Európa sa obáva vyhliadky na dohodu – skôr či neskôr – ktorá nepotrestá ani neoslabí Rusko, ako dúfali jeho lídri, a tým ešte viac ohrozí bezpečnosť kontinentu. Európa bude možno dokonca musieť akceptovať rastúce ekonomické partnerstvo medzi Washingtonom, jej tradičným ochrancom v aliancii NATO, a Moskvou, ktorú väčšina európskych vlád – a samotné NATO – považuje za najväčšiu hrozbu pre európsku bezpečnosť.

Hoci sa Ukrajincom a ďalším Európanom podarilo presadiť časti 28-bodového amerického plánu na ukončenie bojov, ktorý bol považovaný za silne proruský, akákoľvek dohoda pravdepodobne stále nesie pre kontinent veľké riziká.Schopnosť Európy ovplyvniť dohodu je však obmedzená, a to nielen preto, že jej chýba tvrdá moc diktovať podmienky.

Cez víkend na rokovaniach medzi predstaviteľmi USA a Ukrajiny na Floride nemala žiadnych zástupcov a bude len z diaľky sledovať návštevu ruského prezidenta Vladimira Putina, keď v utorok navštívi osobitný vyslanec USA Steve Witkoff.

„Mám dojem, že si pomaly začíname uvedomovať, že v určitom okamihu dôjde k nepríjemnej dohode,“ povedal Luuk van Middelaar, zakladajúci riaditeľ think-tanku Bruselský inštitút pre geopolitiku.

„Trump jednoznačne chce dohodu. Pre Európanov je veľmi nepríjemné… že chce dohodu podľa logiky veľmocí: ‚My sme USA, oni sú Rusko, my sme veľké mocnosti‘.

RUBIO SA SNAŽÍ UISTIŤ EURÓPANOV

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že Európania sa zapoja do diskusií o úlohe NATO a Európskej únie v akomkoľvek mierovom riešení.

Európski diplomati však z takýchto uistení nachádzajú len obmedzenú útechu. Tvrdia, že takmer každý aspekt dohody by ovplyvnil Európu – od potenciálnych územných ústupkov až po americko-ruskú hospodársku spoluprácu.

Najnovšia iniciatíva tiež vyvolala nové obavy Európy ohľadom záväzku USA voči NATO, ktorý siaha od jadrového dáždnika cez početné zbraňové systémy až po desiatky tisíc vojakov.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius minulý týždeň povedal, že Európania už nevedia, „ktorým alianciám budeme môcť v budúcnosti ešte dôverovať a ktoré budú trvalé“

.Napriek Trumpovej predchádzajúcej kritike NATO v júni potvrdil svoj záväzok voči aliancii a jej článku 5 o vzájomnej obrane výmenou za záväzok Európanov zvýšiť svoje výdavky na obranu.

Rubiove plány vynechať stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli tento týždeň však môžu len rozdúchať nervozitu Európy uprostred obáv, že ďalším cieľom Moskvy by mohol byť východný člen aliancie.

„Naše spravodajské služby nám dôrazne hovoria, že Rusko si prinajmenšom ponecháva otvorenú možnosť vojny proti NATO. Najneskôr do roku 2029,“ povedal minulý týždeň nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul.

EURÓPANI SA OBÁVAJÚ, ŽE ÚZEMNÉ ÚSTUPKY POSILNIA PUTINA

Európski predstavitelia tvrdia, že nevidia žiadne náznaky toho, že by Putin chcel ukončiť svoju inváziu na Ukrajinu . Ak by to však urobil, obávajú sa, že akákoľvek dohoda, ktorá nerešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny, by mohla Rusko povzbudiť k opätovnému útoku za jej hranicami.

Teraz sa však zdá pravdepodobné, že akákoľvek mierová dohoda by Moskve umožnila aspoň udržať si kontrolu nad ukrajinským územím, ktoré si násilím obsadila, či už sa hranice formálne zmenia alebo nie.

Trumpova administratíva tiež otvorene neodmietla ruské nároky na zvyšok Donbasu, ktorý Moskva nedokázala dobyť po takmer štyroch rokoch vojny.

Trump a ďalší americkí predstavitelia navyše jasne uviedli, že po skončení vojny vidia veľké príležitosti na obchodné dohody s Moskvou.

Európski predstavitelia sa obávajú, že ukončenie izolácie Ruska od západnej ekonomiky poskytne Moskve miliardy dolárov na obnovu svojej armády.

„Ak bude ruská armáda veľká, ak bude ich vojenský rozpočet taký veľký, ako je teraz, budú ho chcieť znova použiť,“ povedala v pondelok novinárom šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

Európski lídri sa však snažia dosiahnuť silný vplyv na akékoľvek mierové urovnanie, a to aj napriek tomu, že Európa poskytla Ukrajine od ruskej invázie vo februári 2022 pomoc vo výške približne 180 miliárd eur (209,23 miliardy dolárov).

EÚ má veľký potenciálny argument pri vyjednávaní v podobe ruských aktív zmrazených v bloku. Lídri EÚ sa však doteraz nedohodli na návrhu, aby sa tieto aktíva použili na financovanie pôžičky Ukrajine vo výške 140 miliárd eur, ktorá by Kyjev udržala nad vodou a v boji o prežitie počas nasledujúcich dvoch rokov.

V snahe ukázať, že dokážu použiť tvrdú silu, sa „koalícia ochotných“ vedená Francúzskom a Britániou zaviazala nasadiť „upokojujúce sily“ ako súčasť povojnových bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.Rusko takéto sily odmietlo.

Ale aj keby k ich nasadeniu došlo, boli by skromné, určené na posilnenie síl Kyjeva, a nie na samostatnú ochranu Ukrajiny, a mohli by fungovať len s podporou USA.

„Európania teraz platia cenu za to, že v posledných rokoch neinvestovali do vojenských spôsobilostí,“ povedala Claudia Major, senior viceprezidentka pre transatlantickú bezpečnosť v nemeckom Marshallovom fonde amerického think-tanku.

„Európania nie sú pri rokovacom stole. Pretože, citujúc Trumpa, nemajú karty,“ povedala s odkazom na februárové tvrdenia amerického prezidenta o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom.

Zdroj: Reuters

Mohlo by vás zaujímať

Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU