Migračný plán EÚ sa zdá byť chorým vtipom

Migračný plán EÚ sa zdá byť chorým vtipom. Európska únia má prelomový nový plán na zastavenie nelegálneho prisťahovalectva – jeho legalizáciu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tento týždeň oznámila , že Brusel má v úmysle „otvoriť bezpečnejšie a legálnejšie cesty do Európy“. Cieľom je zefektívniť proces pre migrantov mimo EÚ, vytvoriť takzvaný fond talentov pre pracovníkov z krajín mimo EÚ a prepojiť ich s európskymi zamestnávateľmi. EÚ má záujem najmä o rozvoj väčších väzieb s Indiou, a to až do takej miery, že tam otvorila kanceláriu EÚ. Návrh bol pôvodne predložený v roku 2023 ako súčasť balíka opatrení v oblasti zručností a mobility, ale ešte nebol prijatý do zákona. Hlasovanie v pléne je naplánované na marec budúceho roka. 

Je takmer pôsobivé, aký je tento plán hluchý k žiadnym tónom.

Zároveň s tým, ako kontinent volá po prísnejších hraničných kontrolách, EÚ sa rozhodla, že riešením masovej migrácie je väčšia migrácia. Zdá sa, že údajným expertom v Bruseli vôbec nenapadlo, prečo je toľko ľudí tak nahnevaných. 

EÚ sa zúfalo snaží prezentovať diskusiu o migrácii ako diskusiu zameranú na nelegálne pašerácke gangy a moderné otroctvo, akoby to boli problémy, ktoré najviac znepokojujú bežných európskych občanov. Von der Leyenová v stredu vyjadrila s poľutovaním: „Keď ľudia nelegálne prekračujú hranice, nielenže riskujú svoj život, ale príliš často sa následne stávajú obeťami pracovného vykorisťovania. Bez práv a ochrany. Je to forma moderného otroctva a musíme urobiť viac, aby sme proti nej bojovali tu v Európe.“ Podľa tejto logiky musí byť prioritou EÚ „[predchádzanie] nelegálnym cestám, ktoré ponúkajú pašeráci“ a „[varovanie] ľudí pred rizikami nelegálneho prekračovania hraníc“. Nie nevyhnutne posilnením hraničných kontrol, ale uľahčením príchodu do Európy legálnymi prostriedkami. 

Samozrejme, nikto nechce, aby sa migrantom niečo stalo, či už nelegálnym alebo nie.

Ak však Bruselu skutočne záleží na tom, aby boli v bezpečí, mal by sa zamerať na odstránenie motivácie, aby sem vôbec prišli. Malo by byť jasné, že všetci migranti, ktorí vstúpia do Európy nelegálnymi kanálmi, budú rýchlo deportovaní. 

V každom prípade, vo všeobecnosti nie sú ľudia prichádzajúci na malých člnoch alebo v zadných častiach nákladných vozidiel tými, ktorých by Európa mala chcieť prilákať. Pre tých, ktorí majú zručnosti a schopnosť presťahovať sa do zahraničia, existuje množstvo legálnych ciest. Mali by sme sa cítiť pohodlnejšie, keď sa pýtame, prečo sa tí, ktorí sa usadia nelegálne, často bez dokladov, rozhodli nevyužiť tieto schválené trasy. Je možno lákavé predstaviť si, že priemerný nelegálny migrant je nútený podniknúť tieto nebezpečné, potenciálne smrteľné cesty cez veľké ťažkosti – vojnu, hladomor, prenasledovanie – a nemá inú možnosť, ako utiecť. Teraz však vieme, že to tak vždy nie je. Mnohí z nich sú mladí muži , z ktorých mnohí utekajú pred spravodlivosťou vo svojich domovských krajinách a hľadajú ekonomické príležitosti na Západe. 

Medzi európskymi politickými triedami pretrváva neochota uznať,

že vytvorili faktory, ktoré motivujú nelegálnu migráciu a vďaka ktorým je pre prevádzačov výhodné pôsobiť. Ak by toľko západoeurópskych krajín nebolo pripravených prijať taký veľký počet žiadateľov o azyl, obchodný model prevádzačov by sa zrútil. Len preto, že migrantov prijímame, kŕmime, ubytovávame a bežne ich nedeportujeme bez ohľadu na to, aký veľký odliv ľudí predstavujú, zostáva pašovanie schodnou možnosťou. 

Jadrom tohto problému je zásadné nepochopenie toho, prečo sú ľudia v prvom rade takí rozrušení masovou migráciou. Nelegálne prisťahovalectvo je v prvom rade zlé, pretože porušuje zákon. Legalizácia nelegálnej migrácie však neznamená, že veľké časti verejnosti ju zrazu budú podporovať – najmä ak krajiny budú naďalej priťahovať rovnaký typ ľudí, ktorí by prišli nelegálne aj tak. Naopak, rastúci počet európskych voličov je s masovou migráciou nespokojný, a to najmä kvôli ľuďom, ktorí končia v ich krajinách. 

Prijatie státisícov prevažne nekvalifikovaných, nemotivovaných prisťahovalcov, ktorí nie sú ochotní asimilovať sa do pôvodnej kultúry, bude vždy ťažké pre akúkoľvek populáciu. V kombinácii s obrovským počtom prichádzajúcich jednoducho neexistuje spôsob, ako zabezpečiť udržateľnosť tohto modelu. Aj keby každý žiadateľ o azyl alebo migrant na malej lodi bol skutočne lekárom alebo inžinierom, ako sa hovorí, krajiny by sa stále pod takým objemom prehýbali. 

Európsky politický establišment buď nie je schopný,

alebo ochotný pochopiť tento druh sťažností. Jediný spôsob, ako pochopiť obavy verejnosti týkajúce sa otvorených hraníc, je preformulovať ich do kvázi-humanitárnych termínov. Predpokladá sa, že ľudia nie sú rozrušení tým, že mestá, v ktorých vyrastali, vyzerajú a pôsobia inak, alebo že ich dane idú na to, aby platili ekonomicky neproduktívnych migrantov, ktorí sa len tak motajú bez práce, alebo že títo noví prisťahovalci sa zdajú páchať neúmerne veľa trestnej činnosti. Nie, hovoria naši politici, ľudia sa musia obracať k protiimigračnej populistickej pravici, pretože sa obávajú pašeráckych gangov. 

Dokonalým príkladom je bizarná reakcia britskej vlády na tohtoročné letné protesty proti hotelom pre migrantov. Koncom augusta si ministerstvo vnútra zrejme všimlo hnev britskej verejnosti nad tým, že žiadatelia o azyl sú držaní v hoteloch. Miestni obyvatelia nechceli, aby sa mladí muži, často problémoví, zdržiavali v blízkosti škôl. Pre menšie mestá to bola záťaž. S komunitami sa nekonzultovalo. Riešenie? Umiestniť migrantov do domov . Ministerstvo vnútra si samozrejme tieto veľmi opodstatnené obavy nevšímalo. Logika hovorí, že protestujúci boli nahnevaní na hotely pre migrantov, takže musíme hotely zatvoriť. Ako obvykle, samotné námietky neboli pochopené ani akceptované. Ľudia neboli rozrušení samotným používaním hotelov, ale faktom, že do Spojeného kráľovstva vôbec prichádza toľko žiadateľov o azyl. 

Teraz Európa prijíma rovnakú stratégiu. Je to nevedomosť alebo zlomyseľnosť?

Možno benevolentnejším vysvetlením je, že EÚ skutočne verí, že hlavnou námietkou Európanov voči masovej migrácii je fakt, že sa deje nelegálne. Politici v Berlíne, Paríži, Bruseli a Londýne sú takí sebestrední a odtrhnutí od reality, že predpokladajú, že podpora otvorenia hraníc je de facto postojom – a že každý, kto je proti, je buď zle informovaný, alebo nenávistný. Cynickejším vysvetlením je, že vedia, prečo sú ľudia nahnevaní, ale jednoducho im to nevadí. Rozhodli sa, že ak voliči s tým výslovne nesúhlasia, potom ich možno aspoň na chvíľu zvládnuť a upokojiť.

Posledná vec, ktorú Európa potrebuje, je viac migrantov, či už nelegálnych alebo legálnych. Potrebuje správne hranice – a lídrov ochotných ich brániť. 

Zdroj: The european CONSERVATIVE

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Matovič je šašom len naoko. Počas jeho vlády tu umierali tisíce ľudí, kradlo sa ako po nebohom
• 
  Úmrtný list liberálnemu svetovému poriadku po studenej vojne & Trumpova tvrdá diagnóza
• 
  Dobrá správa pre Slovensko. Zlá správa pre kadejakých Kiššov, Odorov, Viskupičov….
• 
  Migračný plán EÚ sa zdá byť chorým vtipom
• 
  Odesa pod Ruskou paľbou – boli poškodené energetické a priemyselné zariadenia
• 
  Eduard Chmelár: Takto sa nedá budovať štát

---

---