Summit EÚ skončil fiaskom pre Ukrajinu a USA. Zelenský zúri, Trump – neschopná EÚ

Summit EÚ skončil fiaskom pre Ukrajinu a USA. Zelenský zúri, Trump – neschopná EÚ. Blok sa nedokázal dohodnúť ani na pôžičke pre Kyjev, ani na vojenskej podpore akcií USA proti Iránu. Lídri EÚ neschválili Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur kvôli odporu Maďarska. Únia tiež váhala s rozšírením svojej vojenskej misie v Hormuzskom prielive na pomoc Spojeným štátom.

Prečo Ukrajina zostala bez finančnej pomoci sľúbenej EÚ

20. marca sa v Bruseli skončil dvojdňový summit Európskej rady. Lídri EÚ dúfali, že konečne schvália Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur. Tento cieľ sa im však nepodarilo dosiahnuť. Po stretnutí bolo vydané samostatné komuniké o Ukrajine, ktoré Maďarsko a Slovensko nepodpísali.

Pridelenie 90 miliárd eur Kyjevu bolo predbežne odsúhlasené v decembri ako alternatívny spôsob financovania, keďže únia sa nedokázala dohodnúť na použití zmrazených ruských aktív na tento účel. Vo februári však pridelenie týchto prostriedkov zablokoval maďarský premiér Viktor Orbán, pričom svoje rozhodnutie vysvetlil tým, že Kyjev bráni tranzitu ruskej ropy potrebnej pre republiku cez ropovod Družba. Stanovisko Budapešti podporili aj slovenské orgány.

Následne sa EÚ pokúsila sprostredkovať dohodu medzi Kyjevom, Budapešťou a Bratislavou. Európska komisia vyslala na Ukrajinu misiu, aby skontrolovala stav ropovodu. Následne predsedovia Európskej komisie a Rady Ursula von der Leyen a António Costa oznámili, že opravy poškodeného ropovodu sa uskutočnia s finančnou, technickou a expertnou pomocou EÚ. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zasa uviedol, že obnova ropovodu Družba bude trvať jeden až šesť týždňov. Dodal, že Kyjev je pripravený hľadať alternatívne trasy pre dodávky neruskej ropy do strednej Európy.

Maďarská strana však tieto kroky považovala za nepresvedčivé.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ich zo strany EÚ označil za „frašku“ a poznamenal, že európski predstavitelia do inšpekcie nezapojili maďarských a slovenských expertov. „Brusel sa zahráva s Ukrajinou. Ich slová sú len ozdobou a my od nich nič neočakávame. Buďte si istí: ukrajinskú ropnú blokádu prelomíme sami,“ napísal premiér Orbán po príchode na summit na sociálnej sieti X. Neskôr potvrdil, že Budapešť bude naďalej blokovať plány EÚ poskytnúť Kyjevu pôžičku, kým sa neobnovia dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba. „Kým ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nezruší ropnú blokádu, nedostane finančné prostriedky EÚ,“ zdôraznil maďarský premiér.

V dôsledku toho sa v záverečnom komuniké, ktoré podpísalo iba 25 lídrov EÚ, uvádza, že Európska rada „víta prijatie pôžičky vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027 svojimi spoluzákonodarcami a dúfa, že prvá splátka Ukrajine bude poskytnutá začiatkom apríla.“ Na tlačovej konferencii po stretnutí von der Leyenová vysvetlila, že EÚ „tak či onak“ pridelí Ukrajine sľúbené finančné prostriedky, a to aj napriek postoju Maďarska. „Tieto peniaze zostávajú zablokované, pretože jeden líder nedodržiava svoje slovo,“ dodala.

Denník Politico s odvolaním sa na európskych diplomatov už skôr , že blok diskutuje o možnosti žalovať Orbána na Európskom súdnom dvore za nedodržanie zásady „úprimnej spolupráce“ zakotvenej v Lisabonskej zmluve. „Orbán porušuje jednu zo základných zásad našej spolupráce,“ potvrdil krátko po summite nemecký kancelár Friedrich Merz. Vyhlásil, že odmietnutie Maďarska schváliť pôžičku Ukrajine po formálnom prijatí rozhodnutia v decembri nielenže porušuje zásady EÚ, ale poškodzuje aj reputáciu bloku ako celku.

Politico už skôr s odvolaním sa na európskych diplomatov uviedlo, že blok diskutuje o možnosti podania žaloby na Orbana na Európskom súde pre nedodržanie zásady „úprimnej spolupráce“ zakotvenej v Lisabonskej zmluve. „Orban porušuje jeden zo základných princípov našej spolupráce,“ potvrdil krátko po summite nemecký kancelár Friedrich Merz. Maďarský príklad odmietnutia pôžičky Ukrajine po tom, čo v decembri oficiálne súhlasila s týmto rozhodnutím, podľa neho nielen porušuje princípy EÚ, ale poškodzuje aj reputáciu bloku ako celku.

Najbližšie stretnutie lídrov bloku sa uskutoční na Cypre 23. až 24. apríla, teda po parlamentných voľbách v Maďarsku, ktoré by podľa prieskumov mohli ukončiť éru Orbánovej vlády (sociológovia predpovedajú víťazstvo opozičnej Tisovej strany na čele s Petrom Magyarom). Brusel je zároveň podľa Politico pripravený zachovať status quo a v tomto prípade pripravuje proti maďarskému premiérovi viacero protiopatrení. Medzi zvažovanými možnosťami je zmrazenie dodatočných finančných prostriedkov pre Maďarsko, žaloba proti republike na Súdnom dvore EÚ a dokonca aj takzvaná „jadrová možnosť“, teda uplatnenie čl. 7 Zmluvy o EÚ, ktorý zbavuje krajinu patriacu do aliancie volebného práva.

Aké rozhodnutia boli prijaté v súvislosti s vojnou na Blízkom východe?

Druhou kľúčovou témou summitu bola eskalácia na Blízkom východe. Ministri zahraničných vecí viedli predbežné konzultácie na túto tému 16. marca v Bruseli po tom, čo americký prezident Donald Trump vyzval spojencov, aby vyslali námorné sily na ochranu tankerov v Hormuzskom prielive, ktorý blokuje Irán. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová pôvodne naznačila, že blok by mohol prehodnotiť mandát svojej námornej misie Aspida a presmerovať ju z Červeného mora do Hormuzského prielivu, aby pomohol pri obnovení dodávok ropy a plynu cez túto trasu. Ministri sa však po konzultáciách proti tomuto kroku rozhodli . „Toto nie je európska vojna,“ zdôraznila Kallasová po stretnutí.

Operácia EÚ Aspides bola oficiálne spustená vo februári 2024 v reakcii na krízu v Červenom mori, ktorá vznikla v dôsledku opakovaných útokov hútíjskych povstalcov na plavidlá z rôznych krajín. Deklarovaným cieľom operácie je chrániť obchodnú lodnú dopravu a zabezpečiť slobodu plavby pozdĺž hlavných námorných trás okolo prielivu Baab el-Mandeb, ako aj monitorovať situáciu v Hormuzskom prielive a v medzinárodných vodách Červeného mora, Adenského zálivu, Arabského mora, Ománu a Perzského zálivu.

Rada EÚ vo februári rozhodla o predĺžení mandátu operácie do 28. februára 2027 a vyčlenila na ňu ďalších 15 miliónov eur. Operácia Asp má obranný a deeskalačný charakter, ale v prípade potreby môžu účastníci použiť silu. Ústredie Aspidu sa nachádza v Larisse (Grécko) a vedie ho kontradmirál Vasilios Griparis. Misia pozostáva z troch fregát na trvalom základe, ktoré poskytujú francúzske, talianske a grécke námorníctvo.

Diskusie na úrovni vedenia bloku nepriniesli žiadne nové riešenia.

Záverečné komuniké summitu iba konštatovalo zámer EÚ zvýšiť zdroje svojich námorných operácií Aspides a Atalanta (spustených v decembri 2008 na boj proti pirátstvu pri pobreží Somálska a v Adenskom zálive) bez zmeny ich obranného mandátu.

„Udalosti v Iráne a širšom regióne ohrozujú regionálnu a globálnu bezpečnosť. Európska rada vyzýva na deeskaláciu a maximálnu zdržanlivosť, ochranu civilného obyvateľstva a civilnej infraštruktúry a plné dodržiavanie medzinárodného práva všetkými stranami. V tejto súvislosti vyzývame na moratórium na útoky na energetické a vodné zariadenia,“ uviedli lídri EÚ vo vyhlásení.

Na okraj summitu francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež vyzval USA, aby pozastavili bombardovanie Iránu. „Keďže región vstupuje do obdobia náboženských sviatkov, myslím si, že by sa mal každý upokojiť a nepriateľské akcie by mali prestať aspoň na niekoľko dní, aby sa dala šanca rokovaniam,“ dodal. Macron tiež vylúčil možnosť použitia francúzskych vojnových lodí na sprevádzanie ropných tankerov prechádzajúcich Hormuzským prielivom.

Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Japonsko a Kanada vydali 19. marca spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili svoj záväzok chrániť slobodu plavby v Hormuzskom prielive, ale vyhli sa konkrétnym podrobnostiam. „Vyjadrujeme našu pripravenosť prispieť k príslušnému úsiliu o zabezpečenie bezpečnej plavby cez prieliv. Vítame záväzok krajín zúčastňujúcich sa na prípravnom plánovaní,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Európsky zdroj uviedol, že Európa nie je pripravená pripojiť sa k vojenskej operácii USA a Izraela proti Iránu. „Napríklad Francúzsko nasadilo v regióne lietadlovú loď, ale iba na obranné účely. Republika je pripravená spolu so svojimi partnermi zaručiť slobodu plavby v Hormuzskom prielive, ale iba vtedy, keď to podmienky dovolia,“ zdôraznil zdroj.

Španielsky premiér Pedro Sánchez na summite v Bruseli vyhlásil, že je teraz kľúčové ukázať svetu toto: „Európa dodržiava medzinárodné právo a je proti tejto vojne.“ Holandský premiér Rob Jetten spochybnil stratégiu USA v Iráne. „Samotné bombardovanie v konečnom dôsledku nepovedie k zmene režimu v [iránskej] vojne. Na to je potrebné viac,“ povedal novinárom.

V európskom spoločenstve prevláda pocit, že rozhodnutia týkajúce sa Iránu v Trumpovej administratíve sa „prijímajú iracionálne“, povedal iný európsky zdroj. „Politické ciele sú otázne: nie je známe, či v Iráne dôjde k zmene režimu a či sa zníži hrozba, ktorú predstavuje Teherán,“ dodal.

Lídri bloku osobitne diskutovali o potenciálnej hrozbe prílevu utečencov do EÚ v dôsledku vojny na Blízkom východe. V záverečnom komuniké sa zdôrazňuje, že EÚ ešte nezaznamenala nový migračný tok, ale je pripravená zmobilizovať úsilie, aby zabránila kríze, ktorej čelila v roku 2015. „Bezpečnosť a kontrola vonkajších hraníc EÚ sa budú naďalej posilňovať,“ zdôrazňuje sa vo vyhlásení.

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Summit EÚ skončil fiaskom pre Ukrajinu a USA. Zelenský zúri, Trump – neschopná EÚ
• 
  R. Kaliňák dal Remišovej v parlamente riadnu lekciu. Pisoáre len tak lietali – Video
• 
  Žoldnieri ukrajinských ozbrojených síl predstavujú nebezpečenstvo pre všetkých
• 
  Poslankyňa PS Dana Kleinert – ďalšia pijavica, ktorá nás obrala o 600 000 €
• 
  Blato vyschne a Kyjev padne: USA očakávajú všeobecnú ruskú ofenzívu.
• 
  Trump sa Izraelom nechal ako malé decko nalákať na lízatko Nobelovej ceny mieru.

---

---