Moon Of Alabama: USA PRIZNÁVAJÚ PORÁŽKU VO VOJNE PROTI RUSKU A ČÍNE
USA: V konfrontácii s realitou života Bidenova administratíva v posledných dňoch priznala porážku v dvoch svojich najhorších a najobludnejších zahraničnopolitických hrách.
Ukrajinská protiofenzíva zlyhala. Jej armáda je na bojisku zmasakrovaná. „Protiofenzíva vycvičených“ ukrajinských brigád NATO nedosiahla žiadny skutočný pokrok na žiadnom fronte. Vysoké straty na životoch a materiáli znemožňujú, aby ešte niekedy získala iniciatívu.
Cieľom USA bolo integrovať Ukrajinu do NATO. Potom by boli schopné rozmiestniť na Ukrajine americké jednotky a umiestniť svoje zbrane na dosah Moskvy tak, aby sa proti akémukoľvek samostatnému ruskému kroku mohla postaviť hrozba bezprostredného zničenia.
Po viac ako 20 rokoch snahy o dosiahnutie tohto cieľa USA hodili uterák do ringu:
Prezident Biden v sobotu povedal, že Ukrajine vstup do NATO neuľahčí, a dodal, že aj krajina vo vojne s Ruskom musí splniť požiadavky na členstvo.
„Musia spĺňať rovnaké normy. Takže to nebudem uľahčovať,“ povedal Biden novinárom. „Myslím si, že urobili všetko, čo sa týka preukázania schopnosti vojenskej koordinácie, ale je tu celá otázka, či je ich systém bezpečný? Je nekorupčný? Spĺňa všetky štandardy… ktoré spĺňa každý iný štát v NATO ?“
A áno, to je zmena. Veľká:
,,Biden sa údajne už skôr vyjadril, že je otvorený odstráneniu prekážky v podobe Akčného plánu pre členské krajiny, ktorá vyžaduje, aby krajiny, ktoré chcú vstúpiť do aliancie, uskutočnili vojenské a demokratické reformy.“
Stále to však nestačí:
,,Biden nepovedal nič nové. Biden cíti, že USA prehrali zástupnú vojnu, ale nesmie a nemôže to priznať. A tak pri absencii stroja času, ktorý by ho mohol preniesť až do roku 1999, keď sa začala rozvíjať expanzia NATO, Biden jednoducho prešiel do štandardnej pozície zo summitu NATO v Bukurešti v roku 2008, keď privítal Ukrajinu v aliancii cestou MAP – akoby bol ten moment spred pätnástich rokov už minulosťou a nedal sa stiahnuť do súčasnosti. Rusko to nebude akceptovať. “
Hoci zabalené do pekných slov, Európska únia dala Ukrajine podobný negatívny výhľad (strojový preklad):
– ,,V správe EÚ o ukrajinskej kandidatúre na členstvo sa uvádza, že Kyjev zatiaľ splnil dve zo siedmich podmienok potrebných na začatie formálnych prístupových rokovaní s EÚ.“
– „Došlo k pokroku. Správa bude mierne pozitívna. Nejde o prikrášľovanie skutočnosti, ale o uznanie pokroku, napríklad sú známe protikorupčné prípady. Najmä v prípade šéfa najvyššieho súdu Kňazeva,“ povedal úradník, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.
– „Pokiaľ ide o reformy, pohár by bol poloplný, nikdy by sme sa v súčasnosti nesprávali negatívne voči Ukrajine. Súdne reformy dosiahli určitý pokrok, hoci stále existujú kľúčové reformy, ktoré je potrebné uskutočniť. Nie všetko je uspokojivé.“
Toľko skloňovaná protiofenzíva sa skutočne stala smrtiacou pascou pre USA ,EÚ a NATO.
Ďalšiu porážku USA priznal americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken na konci svojej cesty do Pekingu:
– ,,Spojené štáty nepodporia odtrhnutie Taiwanu od Číny, uviedol minister zahraničných vecí Anthony Blinken uprostred série zmätočných vyhlásení Joea Bidena na túto tému.
„Nepodporujeme nezávislosť Taiwanu,“ povedal najvyšší americký diplomat v Pekingu po stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Išlo o viac než len slovnú zmenu v Blinkenových vyhláseniach:
Ministerstvo zahraničných vecí USA opäť aktualizovalo svoj informačný prehľad o Taiwane, v ktorom sa uvádza, že nepodporuje formálnu nezávislosť ostrova, ktorý si Čína nárokuje a ktorý je demokraticky riadený.
– „Sme proti akýmkoľvek jednostranným zmenám status quo z ktorejkoľvek strany; nepodporujeme nezávislosť Taiwanu; a očakávame, že rozdiely medzi Taiwanom a úžinou sa vyriešia mierovými prostriedkami,“ uvádza sa v dokumente s odkazom na úžinu, ktorá oddeľuje ostrov od ázijskej pevniny.
Minulý mesiac ministerstvo zahraničných vecí zmenilo svoju webovú stránku o Taiwane a odstránilo z nej formuláciu o nepodporovaní nezávislosti Taiwanu, ako aj o uznaní postoja Pekingu, že Taiwan je súčasťou Číny, čo Peking rozhnevalo.
Zmena Blinkenovho názoru prišla po mimoriadne krátkom stretnutí s prezidentom Si, ktoré nasledovalo po sérii prednášok iných vysokopostavených čínskych predstaviteľov:
– ,,Wang komplexne vysvetlil historickú logiku a nevyhnutný trend rozvoja a omladzovania Číny a podrobne rozobral charakteristické črty čínskej modernizácie a bohatú podstatu celoprocesovej ľudovej demokracie v Číne.“
Vyzval americkú stranu, aby na Čínu nepremietala predpoklad, že silná krajina sa musí usilovať o hegemóniu, a aby Čínu nesprávne nehodnotila vyšliapanou cestou tradičných západných mocností. „To je kľúčové pre to, či sa Spojené štáty môžu skutočne vrátiť k objektívnej a racionálnej politike voči Číne.“
Wang požadoval, aby Spojené štáty prestali hrať na takzvanú „čínsku hrozbu“, zrušili nezákonné jednostranné sankcie voči Číne, prestali potláčať čínsky vedecký a technologický pokrok a nezasahovali bezhlavo do vnútorných záležitostí Číny.
Zdôraznil, že ochrana národnej jednoty bola vždy jadrom základných záujmov Číny. V tom spočíva budúcnosť čínskeho národa a trvalé historické poslanie ČKS.
Pokiaľ ide o otázku Taiwanu, Čína nemá priestor na kompromisy alebo ústupky, povedal Wang.
Čítanie stretnutí Blinken-Wang v čínštine je údajne ešte opovržlivejšie ako jeho anglický preklad.
Ďalším krokom Číny je zastaviť provokatívne „nevinné prelety“ amerických vojenských lodí a lietadiel v Taiwanskom prielive. Na to jednoducho musí uplatňovať Dohovor OSN o morskom práve:
Článok 38
Právo na tranzitný prejazd
– ,,1. V prielivoch uvedených v článku 37 majú všetky lode a lietadlá právo na tranzitný prejazd, ktorému sa nesmie brániť; s výnimkou prípadu, keď prieliv tvorí ostrov štátu, ktorý hraničí s prielivom a jeho pevninou, tranzitný prejazd sa neuplatňuje, ak smerom k ostrovu existuje trasa cez otvorené more alebo cez výlučnú hospodársku zónu s podobnými výhodami, pokiaľ ide o plavebné a hydrografické vlastnosti.“
Pohľad na mapu ukazuje, že sa to zjavne vzťahuje na prieliv medzi pevninskou Čínou a čínskym ostrovom Taiwan.
Ak USA skutočne uplatňujú politiku jednej Číny, budú musieť akceptovať, že prieliv je mimo hraníc.
Tento dvojitý úder porážky vo svojich vojnách s Ruskom a Čínou si vyžiada určitý čas.
V ukrajinskom konflikte sa stále sníva o vytvorení akéhosi patu, o zavedení akejsi kórejskej demarkačnej línie prímeria na 38. rovnobežke:
– ,,Americkí predstavitelia počítajú s rastúcou možnosťou, že rusko-ukrajinská vojna sa zmení na zmrazený konflikt, ktorý bude trvať mnoho rokov – možno desaťročí – a pripojí sa k radom podobných zdĺhavých konfrontácií na Kórejskom polostrove, v južnej Ázii a inde.
Možnosti dlhodobého „zmrazenia“, o ktorých sa diskutuje v rámci Bidenovej administratívy, zahŕňajú stanovenie potenciálnych hraníc, ktoré by Ukrajina a Rusko súhlasili neprekročiť, ale ktoré by nemuseli byť oficiálnymi hranicami. Diskusie – hoci predbežné – prebiehali v rôznych amerických agentúrach a v Bielom dome.“
Rusko nechce nič z toho. Dôkladne porazí ukrajinskú armádu. Znovu získa časti Ukrajiny, ktoré boli po stáročia ruské, kým ich komunisti administratívne nepridelili Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike
Zvyšok dovtedy neutrálnej Ukrajiny, odrezaný od mora a nerastného bohatstva východu, odovzdá poddaným, ktorých je Rusko ochotné prijať.
Dvojnásobná porážka v jeho vojnách proti „zvyšku sveta“ znamená koniec Wolfowitzovej doktríny:
-,, Doktrína oznamuje, že USA sú po rozpade Sovietskeho zväzu na konci studenej vojny jedinou zostávajúcou svetovou superveľmocou, a vyhlasuje, že jej hlavným cieľom je udržať si tento status. Naším prvým cieľom je zabrániť opätovnému vzniku nového súpera, či už na území bývalého Sovietskeho zväzu, alebo kdekoľvek inde, ktorý by predstavoval hrozbu podobnú tej, ktorú predtým predstavoval Sovietsky zväz. Toto je dominantné hľadisko, ktoré je základom novej regionálnej obrannej stratégie, a vyžaduje si, aby sme sa snažili zabrániť akejkoľvek nepriateľskej mocnosti ovládnuť región, ktorého zdroje by pod konsolidovanou kontrolou stačili na vytvorenie globálnej moci.“
Koniec „jednostranného momentu“ je tu pre každého.
Republikáni z toho samozrejme budú hlasno obviňovať Bidena, hoci sú rovnako vinní z prehnaného úsilia ako druhá strana . Biden možno bude musieť obetovať Blinkena ako pešiaka, ktorý je vinný za prehru v tejto hre.
Tak či onak, ani to mu nepomôže k znovuzvoleniu.
Mimochodom, nie je len náhoda, že Izrael v ten istý deň, keď USA priznali porážku, dostal na frak od bojovníkov palestínskeho odporu. Je to ďalší z globálnych problémov sponzorovaných USA, ktoré chce vyriešiť Čína.
AUTOR: MoonOfAlabama
ZDROJ Překlad: Boris Mesár
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
