Stať sa najlepšou verziou samého seba & Kolaborant Galko opäť raz vysadil lieky

E. Chmelá: Stať sa najlepšou verziou samého seba. Poslanec (zvolený za matovičovcov, prebehlík k Naďovým „Demokratom“) Ľubomír Galko opäť raz vysadil lieky, s penou na ústach ma nazval zmrdom, smradom, proruským kolaborantom atď. a vyhrážal sa, že raz sa budem za svoju činnosť zodpovedať… Bolo by naozaj hlúpe, keby som pacientovi vysvetľoval, kto je to kolaborant, že je to človek, ktorý spolupracuje s nepriateľom proti svojej vlasti, a že to jednak nerobím a jednak mojou vlasťou nie je Ukrajina.

Rovnako by bolo stratou času ohradzovať sa voči jeho neustálym urážkam

– napokon, keď sa ma niektorí dobrí ľudia pokúsili zastať, ešte viac ho to rozčertilo a schytali to aj oni (nerobte to a neubližujte si). Obyčajne na takéto nízke správanie nereagujem, ale tentoraz použijem jeho záchvaty ako prípadovú štúdiu k tomu, aby sme si k týmto množiacim sa praktikám členov nášho najvyššieho zákonodarného zboru, ktorí reprezentujú celú našu spoločnosť, povedali zopár slov.

Dva roky po atentáte na premiéra je politická komunikácia na takej katastrofálnej úrovni, že niektorým vládnym poslancom došla trpezlivosť a rozhodli sa to riešiť sériou trestných oznámení. Druhá strana však pohotovo zareagovala a avizuje rovnako kriminalizáciu výrokov svojich koaličných kolegov. Chápem to rozhorčenie nad neustálym osočovaním a ak to niekto cíti tak, že mu to prinesie satisfakciu, že sa mu tým uľaví, že mu to zvýši sebavedomie alebo že mu to zlepší rodinný rozpočet, nech to pokojne urobí. Ale atmosféru v spoločnosti tým nezlepšíme.

Bezprostredne po streľbe v Handlovej ma oslovilo niekoľko ľudí z opozície

(Richard Sulík, Pavol Demeš a niektorí ďalší), ktorí z rôznych dôvodov cítili, že to takto ďalej nejde a ktorí hľadali v opačnom tábore niekoho, s kým sa dá dospieť k spoločenskému zmiereniu. Rýchlo som však pochopil, že akokoľvek dobre mienené návrhy nepadnú na úrodnú pôdu, kým sa nezmení niečo zásadné: a to pocit, že za všetko zlo môžu tí iní alebo (povedané Sartrovými slovami) „peklo sú tí druhí“. Aj súčasné výzvy z toho alebo onoho tábora na zmiernenie politického slovníka smerujú k protivníkom. Žijeme v uzavretých bublinkách a tento skreslený pohľad na svet nás vedie k presvedčeniu, že problém je na tej druhej strane.

Lenže podrobná analýza by ukázala, že v spore o to, kam sme sa dostali, niet nevinných, že si v tomto smere nemáme navzájom čo vyčítať. Je to dôsledok toho, že berieme politiku ako hokejový zápas, v ktorom sa fandí našim bez ohľadu na to, či faulujú. Potom nám unikajú problémy na našej strane. Bolo osviežujúce vidieť pri druhom výročí atentátu premiéra Fica uvoľneného, umierneného a usmiateho – len keby mu to vydržalo dlhšie ako jeden deň. Lebo aj keď sa dá pochopiť hnev smerákov (veď im takmer zavraždili lídra), oni často nezostávajú opozícii nič dlžní a samotný Robert Fico neraz prilieva olej do ohňa svojimi nevyberanými, expresívnymi až vulgárnymi výrokmi na adresu oponentov.

Takmer všetci sa zhodujú, že túto vulgárnosť až agresivitu, ktorej sa všetci nielen prispôsobujú, ale už sa v nej aj predháňajú, vniesol do slovenskej politiky Igor Matovič. Lenže identifikácia vírusu nestačí na vyliečenie spoločnosti. Nakazení sú už všetci. Nedávno ma „pobavil“ exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer, ktorý obhajoval svoje čoraz nechutnejšie vulgarizmy tým, že vraj iná cesta nie je ako tak „asertívne“, ako to robí on, konfrontovať vládnu koalíciu… Nechcem sa príliš vyjadrovať k osobe tohto „diplomata“, je to nešťastný človek, ktorý si frustráciu z ťažkej rodinnej situácie ventiluje nanajvýš nedôstojným spôsobom, až mi ho je ľúto. Ale musím (nielen jeho) upozorniť, že okolo neho asertivita ani neprešla a že tento cholerický chlapík vôbec nerozumie tomuto pojmu.

Asertívna komunikácia totiž vylučuje akékoľvek agresívne správanie alebo zvyšovanie hlasu.

Predpokladá pevný postoj a pokojné presadzovanie názoru bez ustupovania, ale aj bez akéhokoľvek násilia či vulgarizmov. Asertívne dokáže komunikovať Tibor Gašpar zo Smeru, Viliam Karas z KDH, Tomáš Drucker z Hlasu alebo Karol Farkašovský z SNS, ale rozhodne nie Rastislav Káčer, ktorý svojou povahou úplne zapadá medzi mentálnych atlétov z Demokratov typu Naďa alebo Galka. Len ma trošku prekvapuje, čo medzi nimi robí Juraj Šeliga, ktorý kedysi organizoval protesty „za slušné Slovensko“, aby si napokon vybral tú najneslušnejšiu politickú partiu…

V každom prípade cesta nevedie cez moralizujúce výzvy, apely alebo súdne spory. K ideálnemu zmiereniu spoločnosti nikdy nedôjde, lebo demokracia predpokladá konflikt a v podstate každé voľby vedú k polarizácii. To, o čo sa môžeme a musíme spoločne usilovať, je dodržiavanie a vynucovanie spoločných pravidiel pre všetkých, skoncovanie s politikou dvojakých metrov a bagatelizovania prehreškov ľudí z vlastného tábora podľa hesla „je to síce darebák, ale je to náš darebák“.

No to najdôležitejšie musí urobiť každý z nás.

Vlastne neexistuje ľahšia cesta k zmierneniu napätia spoločnosti ako byť najlepšou verziou samého seba, stať sa vzorom a ísť príkladom. Ak chceme kultivovať svoje okolie, musíme začať sami od seba. Žiadne pocity krivdy či potreba pomsty nenahradia prácu na sebe, ono kresťanské neoplácanie zla zlým alebo praktické využitie zlatého pravidla ľudskosti, ktoré vzácne spája 15 najväčších náboženstiev na svete: „Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty iným.“ Žiadna skratka neexistuje. Len nekŕmiť to monštrum zla, ktoré sa živí vaším hnevom. Je to skúška vašej ľudskej zrelosti. Tak nech je nás čo najviac a spoločne to Slovensko zlepšíme.

Eduard Chmelár FB

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Magyarova vláda povoľuje dovoz obilia z Ukrajiny. Maďarský farmári sú pobúrení
• 
  Stať sa najlepšou verziou samého seba & Kolaborant Galko opäť raz vysadil lieky
• 
  Ukrajina sa mení na „Kosovo na steroidoch“
• 
  E. Chmelár: Toto nie je moja Európska Únia.
• 
  Zacharová prirovnala Callasovú ku Grete Thunbergovej
• 
  Neklesajte na duchu, milí progresívci. Pracujte – snorte, čmuchajte, hľadajte

---

---