Čo vedia PS ježibaby okrem skákania do reči,

Zdielajte....

Čo vedia PS ježibaby okrem skákania do reči, prekrikovania, prekrucovania faktov? Péesesákov a pseudoliberálov na tých ich politických školeniach očividne cvičia v používaní metód a techník manipulácie a napodobňujú ich v tom aj ich prívrženci v tunajších diskusiách. Nie iba hominidi vedia šikovne odpozorovať a opakovať správanie človeka, dokážu to aj iné zvieratá, napríklad aj medveď (ako napr, tento milý macko Mansur-Miško).

Čo si možno všimnúť na tých političkách zo súčasnej parlamentnerj opozície,

osobitne na tých zo Stakčína, Sniny, ale ani ostatné ich kolegyne sa nedajú zahanbiť, je, že sú jedničky v popieraní reality a spochybňovaní vyhliadnutých obetí svojich verbálnych útokov.

Okrem prekrikovania, skákania do reči, prekrucovania faktov a významov, uzurpovania si práva na posledné slovo budú donekonečna opakovať ako pokazený gramofón tú svoju formulku preklínania “klamete, klamete, klamete…”

Ako nejaké ježibaby,

tvrdiť objektu ich manipulácie, že mu neslúži pamäť a zlyháva schopnosť zdravého úsudku, obviňovať ho aj za pretrvávajúce sucho, projektovať do neho svoje vlastné morálne nedostatky (však, mama Šimečková a Zorka Jaurová, ktorá nepadla ďaleko od svojho rodostromu), vyhrážať sa, že odídu do liberálnodemokratického zahraničia a nebudú voličom ich politických nepriateľov prispievať na dôchodky!

Svoje zlé úmysly (spomeňme si na ich “komické” stand-up výstupy. V ktorých žiadali nabudúce lepšie mieriť, na ich kriedovú revolúciu, hlboké orby a názorné pomôcky v podobe pexesa či šibeníc) pripisujú iným. Tým na druhej strane barikády, spoza ktorej im hrozia násilným zvrhnutím za pomoci rozhnevaných davov, basou a izoláciou od svojej “slušnej spoločnosti.”

Ak mi na niečo okamžite zareaguje blikaním kontrolka, sú to tí všelijakí falošní moralizátori.

Akonáhle zbadám, že sa niekto štylizuje do úlohy mravokárcu. Oprávneného vynášať rozsudky nad tými druhými, viem, že má čo skrývať a nebude toho málo. Hoci sa aj vžíva do tej svojej roly natoľko, že si sám tú vymyslenú postavu uverí, ja mu neverím ani nos medzi očami. To je už raz tak: daň za mnoho sklamaní.