Novinárske hyeny & p. Oľha & Trestný čin nebezpečného prenasledovania!

Novinárske hyeny. To, čo sa stalo včera p. OĽHOVI a čo ho dnes prinútilo podať demisiu na predsedu FPU, to bolo CHRAPÚNSTVO. – Pre našich pseudo-„novinárov“ z televízií, rádií a majnstrímových novín to ale bola“sranda“ na spestrenie uhorkovej sezóny. Mediálny lynč nie je právo na informácie-je to TRESTNÝ ČIN obťažovania a nebezpečného prenasledovania!

Naháňanie staršie pána s prepotenou košeľou na chrbte – to je prča, ktorú treba fotiť, nahrávať, vysielať a z ktorej sa treba na kadejakých „satirických“ weboch vysmievať.

To je vhodná téma pre slaboduchých karikaturistov typu Danglára alebo Shootyho. – A pritom to v skutočnosti nie je nič iné, než dôkaz o premene mnohých najmä mladých novinárov na obyčajné ľudské trosky, ak nechcem použiť pojem „lajná“.

Áno, verejnosť má v demokratickej spoločnosti právo na informácie. Na INFORMÁCIE, nie na dehonestovanie ľudí novinármi, -aj keď sú títo ľudia vo verejných funkciách a podľa našich nekompetentných súdov vraj musia zdržať väčšiu mieru kritiky ako bežní občania. – Nuž nemusia, to je iba výmysel hlupákov, čo z pozadia zneužívajú demokratické právo na informácie na mediálny lynč.

Áno, keď verejný činiteľ zvolá TB alebo brífing, má novinár právo položiť tomuto činiteľovi otázku.

Dokonca aj druhú, spresňujúcu. Nemá však právo na polemiku, na škriepku v priamom prenose. Keď verejný činiteľ prednesie tlačové vyhlásenie, nemá novinár ani to právo na otázku. Má právo a POVINNOSŤ zverejniť vyjadrenia, ktoré odzneli v autentickom znení. Ak s nimi chce polemizovať alebo ich chce glosovať, môže tak urobiť -ale v osobitnom žurnalistickom útvare.

Novinár však v žiadnom prípade nemá právo skákať do reči respodentovi-iba ak s ním robí interview a respondent s polemickým dialógom s novinárom súhlasí. Ak novinár začne skákať do reči politkovi počas TB, ak narúša jeho vystúpenie, kričí, ba uráža – potom by mal byť ihneď vykázaný z miestnosti a podľa stupňa jeho neprístojného správania obvinený z výtržníctva.

Novinár v žiadnom, ale naozaj v žiadnom prípade nemá právo strkať politikovi svoj mikrofón násilne pred tvár, nemá právo mu skákať do cesty, brániť v pohybe, bežať za ním, zatarasiť mu dvere do miestnosti či do auta, blokovať jeho auto novinárskym autom a pod.

Toto presne si pamätáme z incidentov medzi NIEKTORÝMI chrapúnskymi novinármi a politikmi ako Šimkovičová, Bartek, Huliak, Fico, Kaliňák…

Nemôžem si pomôcť, ale v takomto prípade, pri ktorom záujem o informácie prejde do trestného činu výtržníctva, bránenia v pohybe, obmedzovaniu osobnej slobody či nebezpečného prenasledovania, -ak nedôjde k zásahu usporiadateľa alebo polície, – má politik právo zachovať sa ako kedysi V.Mečiar: chytiť milého novinárskeho chriašteľa, ktorý mu bránil vo vstupe do budovy, poriadne silno pod krk a upozorniť ho, že ak mu nedá pokoj, dostane päsťou do brady. /V prípade ex-boxera Mečiara by to nebola žiadna „výchovná“ ale poriadna bomba…/.

Naši nedoštudovaní nemravní novinári /pozor, negeneralizujem, nie všetci sú takí/ v poslednom čase lynčujú už nie iba politikov a verejných činiteľov, ale aj umelcov, ktorí mali tú drzosť, že spolupracovali s vládnymi inštitúciami a nenadávali na Fica,-čo je svätá povinnosť každého „umelca z krmelca“ , umelca z „tejto krajiny“.

Mediálny lynč zažili len v poslednom čase a len narýchlo verejne činné osoby ako Rózsa, Čekovský, Rapaičová, Ťapáková, Zimkovci, Majtánová, Kormútová, Šramová…a desiatky ďalších, Je to v poriadku ?

Určite, aleže určite nie. Na množiace sa prípady mediálneho a verejného lynča by mal reagovať aj zákonodarca, a mal by prečiny novinárov sankcionovať. Mal by, no asi to neurobí. Prečo ? Lebo sa bojí Bruselu, ktorý je veľkým ochrancom mediálnych chrapúnstiev. Zvlášť, keď sú to dobré PROGRESÍVNE a LIBERÁLNE chrapúnstva. Dokedy to tak bude ? Dovtedy, dokedy si SR neobnoví svoju zvrchovanosť.

Aby nedošlo k omylu, – rovnaký blog na obranu obetí mediálneho lynča by som napísal, aj keby obeťami lynča neboli národne a sociálne orientované osobnosti, – ale trebárs Šimečka, Grohling, Plaváková, Majerský, ba dokonca aj Pročko a Matovič. Títo viťúzi majú pred mediálnym lynčom imunitu. Prečo ? Pretože okrem málo sledovaných alternatívnych médií, statusov na sociálnych sieťach, blogov a k nim priložených diskusií do nich nikto nerýpe.

Ak by sa ale mediálna situácia zmenila a oni by boli médiami neférovo vláčení po novinách, televízii a rádiách, – verte alebo nie, zastal by som sa aj ich. Lebo každý. dokonca aj masový vrah zo Šumiacu, či Spišskej Starej Vsi, dokonca aj pedofili, ktorých tak rada prenasleduje jedna naša vysoko oceňovaná reportérka, majú právo na spravodlivé zaobchádzanie. Nie iba zo strany OČTK a súdov, -ale, predstavte si to ! – aj zo strany našich demokraticky hájených médií a našich novinárov – hrdinov bez bázne a hany !

Nesúhlasíte ? Súhlasíte ? Nuž, tak to má byť.

Sme rôzni ľudia, s rôznymi názormi. Názor môže mať Zora Jaurová i Martina Šimkovičová. Obe majú právo na verejnú prezentáciu. Súhlasíte ? Tak pluskujte ? Nesúhlasíte ? Tak polemizujte. /Ale nehejtujte/.

-Len preboha, nenaháňajte z prče starých pánov po ulici, škodoradostne čakajúc, kedy sa na tej ulici rozpleštia a rozbijú si nos.

Vyjadrenie Matúša Oľhu

„Je to niekoľkomesačný lynč. Nepotvrdené podozrenia sa opakujú tak dlho, až sa z nich stanú ‚fakty‘. Poskytnuté vysvetlenia sa zamlčia, pretože by pokazili príbeh, ktorý bol napísaný skôr, než padla prvá otázka,“ uviedol doterajší predseda Rady FPU.

Ctí si právo novinárov i verejnosti na kritiku inštitúcie. Vyjadrovanie sa k FPU a jeho orgánom však považuje za „systematické opotrebúvanie konkrétnych ľudí, ktoré má dosah na konkrétnych ľudí a prestalo byť únosné“.

Nespochybňuje ani právo médií pýtať sa a povinnosť verejnej inštitúcie odpovedať. „FPU si túto povinnosť preukázateľne a opakovane plní a nad rámec toho, čo jej ukladá zákon,“ zdôraznil Oľha.

„Povinnosť odpovedať však nie je povinnosťou znášať čokoľvek a donekonečna,“ vyhlásil.

„Neodpovedal som na otázky preto, že som už nemal čo dodať. Na tie isté otázky odpovedám verejne niekoľko mesiacov a odpovede sa jednoducho neberú na vedomie.

Nešlo o mlčanie. Išlo o vyčerpanie človeka, ktorý sa už mnohokrát vyjadril a zakaždým zistil, že na tom nezáleží,“ dodal.

Aj na základe stredajších udalostí sa preto rozhodol abdikovať na post predsedu Rady FPU. „Vo svojej práci na prospech ozdravenia pomerov v slovenskej kultúre budem pokračovať ako riadny člen rady FPÚ aj naďalej,“ doplnil.“

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Kyjevský režim panikári. Ruské ozbrojené sily zastavili námornú dopravu na Ukrajine
• 
  Stane sa Ukrajina čo skoro suchozemskou krajinou?
• 
  Lavrov a Rubio & Ukrajina a vojna v Perzskom zálive.
• 
  Novinárske hyeny & p. Oľha & Trestný čin nebezpečného prenasledovania!
• 
  Rokovanie Lavrov – Rubio v Manile: prvé stretnutie po mesiacoch trvalo 35 minút
• 
  Lavrov odhaľuje: USA aktívne organizujú ukrajinské útoky proti Rusku

---

---