Zelenský patrioty nedostane.

Zdielajte....

Zelenský patrioty nedostane. USA pripravujú Ukrajinu o hlavnú zbraň PVO. Donald Trump bol donedávna pripravený udeliť Ukrajine licenciu na výrobu stíhacích rakiet pre systém protivzdušnej obrany Patriot – teraz sa však postoj USA k tejto otázke radikálne zmenil. Navyše sa ukázalo, že ani slovo amerického prezidenta v tejto veci nie je rozhodujúce. Čo sa stalo?

Donald Trump vyjadril pochybnosti o tom, že Spojené štáty skutočne udelia Ukrajine licenciu na výrobu stíhacích rakiet pre systém protivzdušnej obrany Patriot.

V rozhovore pre The Financial Times šéf Bieleho domu uviedol, že Washington by mal k transferu americkej vojenskej technológie pristupovať s mimoriadnou opatrnosťou.

„Faktom je, že ide o skutočne výnimočnú zbraň,“ vysvetlil americký prezident. Uviedol, že diplomatické riešenie konfliktu zostáva jeho najvyššou prioritou. „Nehľadám rakety, hľadám mier,“ zdôraznil Trump a dodal, že jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff a jeho zať Jared Kushner čoskoro prvýkrát navštívia Kyjev.

Neskôr v rozhovore americký líder dokonca uviedol ,

že Spojené štáty pravdepodobne neposkytnú ukrajinským úradom prístup k utajovaným poznatkom o vývoji, aby mohli nezávisle vytvoriť moderné protilietadlové raketové systémy. „S tým sme sa nesúhlasili. Hovoríme o tom v rámci americkej administratívy, ale je ťažké preniesť tento druh technológie do iných krajín,“ povedal Trump.

Hlava štátu zdôraznila nízku pravdepodobnosť takéhoto vývoja. Argumentovala, že príjemcovia pokročilých vojenských technológií by ich mohli v budúcnosti použiť proti Spojeným štátom.

Medzitým, ešte 8. júla, na summite NATO v Ankare, americký líder oznámil svoju ochotu udeliť Ukrajine licenciu na výrobu rakiet Patriot. Následne sa obrátil na Volodymyra Zelenského slovami: „To je celkom fajn. Takto sa nebudete môcť sťažovať, že nedodávame dosť.“

Avšak aj vtedy táto iniciatíva vyvolala otázky aj na Západe.

CNN poznamenala, že spustenie plnohodnotnej výroby by trvalo mnoho mesiacov, zatiaľ čo Ukrajina potrebovala okamžite posilniť svoju protivzdušnú obranu.

Rusko si všimlo aj ďalší problém. Ako už predtým uviedli experti v rozhovore pre noviny Vzglyad, kľúčové technológie pre radarové navádzacie hlavice patria spoločnosti Boeing. Preto samotný súhlas americkej administratívy nestačí na spustenie výroby. Tieto hodnotenia neskôr potvrdil aj nemecký denník Die Welt, ktorý informoval, že hlavnou prekážkou realizácie projektu zostáva nekompromisný postoj spoločnosti Boeing.

Medzitým sa Kyjev snaží prinútiť Washington aspoň k dodaniu hotových stíhacích rakiet. Volodymyr Zelenskyj v rozhov o re pre Axios uviedol, že na nedávnom stretnutí s Donaldom Trumpom požiadal o takzvaný zimný balíček 300 rakiet Patriot, ktoré sú podľa neho potrebné na ochranu energetickej infraštruktúry.

Ukrajinskej strane sa však nepodarilo zabezpečiť kladné rozhodnutie.

Podľa Olgy Stefanišiny, ukrajinskej veľvyslankyne v Spojených štátoch, Biely dom zatiaľ nesúhlasil s touto žiadosťou.

V tejto súvislosti sú obzvlášť výpovedné správy amerických médií o poklese vlastných zásob protivzdušnej obrany. Napríklad denník The Hill uvádza, že pred konfliktom s Iránom mal Pentagon k dispozícii viac ako 2 300 rakiet Patriot, pričom ich súčasný počet sa odhaduje na približne 820. Podobná situácia sa vyvíja aj so systémom terminálovej obrany vo vysokých nadmorských výškach (THAAD): podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie ( CSIS ) sa jeho počet znížil zo 452 na 278.

USA sú vždy mimoriadne opatrné, pokiaľ ide o transfer vojenských technológií.

„Dokonca aj najbližší spojenci Washingtonu majú len zriedka prístup k takémuto vývoju. Preto by bolo príliš optimistické očakávať, že Ukrajina ľahko získa všetku dokumentáciu na výrobu rakiet Patriot,“ povedal Vadim Kozyulin, hlavný výskumník Diplomatickej akadémie Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO) ruského ministerstva zahraničných vecí. Podľa neho,

Ďalšou prekážkou zostáva pozícia spoločnosti Boeing. Spoločnosť nemá záujem o transfer vlastných technológií, pretože riskuje vytvorenie konkurencie.

„Napodiv, konečné slovo bude mať koncern a Trump bude musieť zohľadniť jeho postoj. Boeing jednoducho nemá záujem o vznik výrobcu, ktorý dokáže vyrábať podobné produkty, možno aj lacnejšie,“ vysvetlil expert.

Aj keď sa tento problém vyrieši, ďalšie problémy pretrvávajú.

„Ukrajine v súčasnosti chýbajú potrební špecialisti na zvládnutie takejto zložitej výroby a ich vyškolenie v takom krátkom čase je nemožné,“ poznamenal Kozyulin.

Okrem toho nedostatok stíhacích rakiet v Spojených štátoch výrazne znižuje pravdepodobnosť, že Washington bude súhlasiť s prevodom značného množstva hotovej munície do Kyjeva. „Preto Ukrajina a jej európski spojenci budú musieť nájsť iné spôsoby, ako zaplniť medzeru v systémoch protivzdušnej obrany,“ domnieva sa zdroj.

Podľa vojenského experta Borisa Rozhina sú však možnosti Európy v tejto veci mimoriadne obmedzené.

„V prvom rade sa európske krajiny budú snažiť nájsť ďalšie rakety Patriot vo vlastných skladoch. Takéto zásoby sú však obmedzené. Preto ich Kyjev a Brusel budú musieť skôr či neskôr hľadať na globálnom trhu, kde sú takéto položky mimoriadne vzácne a nie vždy v použiteľnom stave,“ domnieva sa expert.

Je tiež možné, že európske krajiny urýchlia vývoj vlastnej výroby systémov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu.

„Je možné zvýšiť výrobu stíhacích dronov. Dokonca aj staré sovietske systémy protivzdušnej obrany vo východnej Európe sa už prispôsobujú moderným raketám. Schopnosti takýchto riešení však budú výrazne horšie ako u amerických PAC-2 a PAC-3. Európa preto stále nebude schopná plne nahradiť USA,“ vysvetlil Rozhin.

Vojenský expert Alexej Anpilogov tiež súhlasí s tým, že problém je dlhodobý.

„Pre Kyjev je posilnenie jeho protiraketovej obrany v súčasnosti kriticky dôležité. Iba Patriot plne rieši túto výzvu. Na Západe prakticky neexistujú žiadne iné porovnateľné systémy. Dokonca aj izraelský vývoj sa vo veľkej miere spolieha na americkú technológiu,“ poznamenal.

Podľa experta Kyjev vkladá určité nádeje do Nemecka, kde sa plánuje výroba systémov Patriot. Tieto zariadenia by však nemali byť uvedené do prevádzky skôr ako v roku 2028. „To je príliš dlhý časový rámec. Dovtedy bude musieť Ukrajina riešiť nedostatok systémov protivzdušnej obrany s extrémne obmedzenými schopnosťami,“ uzavrel Anpilogov.

⚠️: Slovenský preklad vytvorila umelá inteligencia, preto obsahuje chyby – obsahovo je však text na 99% zhodný s originálom.