Katastrofálny stav súčasnej slovenskej žurnalistiky prispieva k rozdeleniu spoločnosti

Katastrofálny stav súčasnej slovenskej žurnalistiky prispieva k rozdeleniu spoločnosti

Foto AI

Zdielajte....

Katastrofálny stav súčasnej slovenskej žurnalistiky, ktorá namiesto objektívneho sprostredkovania informácií často ponúka hotové názory a interpretácie vydávané za fakty, čím prispieva k rozdeleniu spoločnosti. Úlohou novinára nie je rozhodovať spory za občana, ale vytvárať podmienky, aby si občan mohol vytvoriť vlastný názor na základe overiteľných faktov, dokumentov a konfrontácie protichodných tvrdení. Riešením je dôsledné dodržiavanie profesionálneho pravidla „najprv ukáž, potom overuj a až napokon interpretuj“, ktoré by malo byť etickým štandardom novinárskej práce.

V skratke

  • Novinár nemá byť rozhodcom, ktorý občanom oznamuje, kto z politikov má pravdu, ale nestranným sprostredkovateľom informácií.
  • Problém nastáva, keď sa interpretácia vydáva za fakt a názor za dôkaz, čo vedie k zahmlievaniu verejného priestoru.
  • Autor kritizuje povrchné spravodajstvo o sporoch medzi politikmi, ako sú prípady Fica, Žilinku, Kaliňáka a Naďa.
  • Poctivý novinár by mal položiť vedľa seba protichodné tvrdenia bez prívlastkov a nálepkovania a označiť, čo je overiteľný fakt a čo len tvrdenie.
  • Verejnosť často dostáva hotový názor na fakty namiesto dostatku faktov na vytvorenie vlastného názoru, čo prispieva k rozdeleniu spoločnosti.
  • Riešením je profesionálne pravidlo: najprv ukázať tvrdenia, potom ich overiť a až napokon interpretovať.
  • Ak dôkaz neexistuje, novinár má otvorene priznať, že tvrdenie sa nepodarilo overiť, čo je jednou z najpoctivejších novinárskych odpovedí.
  • Novinár, ktorý namiesto váženia tvrdení začne vážiť ľudí, sa stáva účastníkom sporu a prestáva byť sprostredkovateľom informácií.

Alebo inak, novinár má byť poctivý, aj keď si to žiada oveľa viac námahy, ako len používať falošné pero, či pobehovať s mikrofónom.

A čitateľ, divák a poslucháč ? Nečítať, vypnúť, ignorovať. Ak je jasné, že sa najprv používa umelá interpretácia a nie konfrontácia tvrdení a „faktov“ s faktami. Alebo ešte jednoduchšie povedané, ak novinár často zaujato hodnotí a známkuje politickú scénu, slová a nie konkrétne skutočnosti.

Preto sa čoraz častejšie vynárajú pocity, že slovenská žurnalistika namiesto objasňovania verejného priestoru prispieva k jeho zahmlievaniu. Nie preto, že by novinári nemali právo na názor. Majú. A dokonca je zrejmé, že dobrý novinár môže a má mať svoj názor. Problém nastáva vtedy, keď sa ako metóda práce začne čosi vydávať za fakt a interpretácia za dôkaz. Stačí sledovať verejné spory politikov, ministrov, bývalých ministrov či ďalších predstaviteľov. A ako to prznia mnohí žurnalisti.

Poďme k čerstvej veci – k tomu, čo povedal premiér Robert Fico na adresu generálnej prokuratúry a jej šéfa Žilinku.

Alebo, ako isté okolnosti i vidí súčasný minister obrany Robert Kaliňák a exminister Naď. Netreba chodiť okolo horúcej kaše. Novinári idú po povrchu. Od uverejňovania názorov o zlyhávaní prokuratúry, zo strany vlády, až po opačné tvrdenia, od opozície, o ohrozovaní nezávislosti a útokov na právny štát. A v druhom prípade o bezbrannosti štátu vďaka darom na Ukrajinu, až po záver, že vlastne sa nič nestalo.

Ako sa v tom má vyznať obyčajný občan ?

Podľa sympatií k jednému či druhému táboru ? A stačilo by málo. Aby poctivý žurnalista položil vedľa seba vetu za vetou to, čo povedal premiér, a to, čo povedal generálny prokurátor. To, čo tvrdí minister obrany Kaliňák a to, čo tvrdí jeho predchodca Naď, ako to zhodnotili prokurátori. Bez prívlastkov, nálepkovania. Bez toho, aby sa čitateľovi vopred naznačilo, komu má veriť.

A potom by sa novinár opýtal:

  • Čo z toho je overiteľný fakt?
  • Čo je iba tvrdenie?
  • Čo je názor?
  • Čo je možné doložiť dokumentami ?
  • Čo bolo povedané predtým a čo dnes?
  • Kto si zjavne protirečí ?
  • A kde jednoducho dôkazy chýbajú? Vyzerá to zložito ?
  • Časovo náročne ?

Nech sa zainteresovaní nehanbia a priznajú, že si pomáhajú umelou inteligenciou.

Nech tak učinia aj v uvedených prípadoch. Výsledkom by bola skutočná služba verejnosti. Veru tak, veď novinár nemusí rozhodnúť spor za občana. Jeho úlohou je vytvoriť také podmienky, aby občan nebol odkázaný iba na dôveru v novinára. Možno práve tu je jeden z najväčších problémov dnešnej žurnalistiky: občanovi často neponúkame dostatok faktov na vytvorenie vlastného názoru, ale hotový názor na fakty. A potom sa čudujeme, že spoločnosť je rozdelená a že ľudia žijú v úplne odlišných „realitách“.

Ako teda dosiahnuť nezaujaté porovnávanie? Nie zákazom názorov. Nie požiadavkou, aby novinári nemali politické alebo hodnotové postoje. To by ani nebolo reálne. Skôr vytvorením a dôsledným dodržiavaním profesionálneho pravidla: Najprv ukáž. Potom overuj. A až napokon interpretuj. Ak sa stretne päť protichodných tvrdení, daj ich na jednu pomyselnú misku váh. Ku každému pridaj dostupné dôkazy, dokumenty, časové súvislosti a overiteľné fakty.

A ak dôkaz neexistuje, povedz jednoducho, že toto tvrdenie sa nepodarilo overiť.

Aj to je novinárska odpoveď. Možno dokonca jedna z najpoctivejších. Pretože úlohou žurnalistiky nie je vychovávať alebo dokonca nútiť občana k tomu, aby veril jednému politikovi namiesto druhého. Úlohou žurnalistiky je naučiť občana rozlišovať medzi tým, čo niekto povedal, čo sa skutočne stalo a čo z toho možno oprávnene vyvodiť. To je oveľa ťažšia práca než napísať komentára naháňať politika, po chodbách parlamentu, s prepáčením, až po WC. Ale práve preto je práca novinára ťažká, ak je slušná a zodpovedná. Nuž, ďalšia horúca téma pre blížiacu sa schôdzu našej Slovenskej asociácie novinárov /SAN/.

Ak človek vychádza z vlastných mediálnych skúseností nadobudnutých za desiatky rokov, jadrom zamyslenia by mohla byť jedna veta, totiž, že novinár nemá občanovi povedať, komu má veriť. Má mu ukázať, čo každý z aktérov povedal, čím to dokladá a kde sa jeho tvrdenie rozchádza s faktami. A ešte ostrejšia formulácia vhodná možno ako záver článku: Keď novinár namiesto váženia tvrdení začne vážiť ľudí, prestáva byť sprostredkovateľom informácií a stáva sa účastníkom sporu. Niekedy aj smiešnym.

A to je tragédia, niekedy aj komédia.

/Prevzaté z webstránky Slovenskej asociácie novinárov /SAN/ z 12. 09. 2026/

Mohlo by vás zaujímať


Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU


Domovská stránka » Z Domova » Katastrofálny stav súčasnej slovenskej žurnalistiky prispieva k rozdeleniu spoločnosti

Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe to get the latest posts sent to your email.