Kedysi predával vodku s odporúčaním pijávať ju už na obed – potom sklamal distribútora a odišiel robiť kazateľa.

Kedysi predával vodku s odporúčaním pijávať ju už na obed – potom sklamal distribútora a odišiel robiť kazateľa. Ešte to aj prizná. Kedy mal ale Heger u koho dôveru? Kedysi predával vodku s odporúčaním pijávať ju už na obed – potom sklamal distribútora a odišiel robiť kazateľa. V kariére kazateľa síce charizmaticky odpadával, ale neskôr aj túto komunitu sklamal, keď sa podujal nosiť dúhové vlajky. Potom lízal päty Matovičovi, no keď už sa nevyplatilo byť s ním, opustil ho, takže už ani verný kamarát Igor, ktorý ho vytiahol, mu neverí a nikdy nebude.A on si myslí, že mu po tomto všetkom ešte niekto uverí, že mu ide o Slovensko? Ten človek je politický chameleon, ktorý sa prispôsobí akejkoľvek farbe, len aby sa udržal pri moci.

Kedysi predával vodku s odporúčaním pijávať ju už na obed – potom sklamal distribútora a odišiel robiť kazateľa.

Najskôr tvrdil, že je konzervatívny kresťan, a teraz sa tvári ako liberál. Kto mu môže veriť, že jeho názory nie sú len pretvárka? On nemá žiadnu chrbtovú kosť, len sa ohybá tam, kam fúka vietor. A teraz sa čuduje, že mu nikto neverí. No nech sa nečuduje, lebo si to sám zapríčinil. Jeho jediná dôvera je v to, že sa mu podarí oklamať ešte dosť ľudí, aby ho udržali v koryte. Ale verím, že Slováci už konečne precitli a vidia, aký je to klamár.

A potom vládol ako premiér dlhé mesiace bez dôvery parlamentu aj občanov. A aby mu už neveril vôbec nikto, tak brblal niečo o vybudovaní nemocnice z plánu obnovy, no potom sa ukázalo, že to bolo celé len blábol. A dnes sa z neho smeje aj Sulík či B. Kollár, aký bol klamár (hoci oni nie sú o nič menší luhári).No, a teraz sa tvári, že on nič, on muzikant. Že on len chcel dobre, že on len chcel dať ľuďom nádej. Nádej? Skôr tak nádej, že sa mu podarí ukradnúť ešte pár miliónov bokom predtým, než ho konečne odprášia z tej stoličky. Lebo však on sa nevzdá, on bude bojovať za Slovensko! (Čítaj: za svoje koryto). A tí jeho verní, tí mu tlieskajú a vykrikujú, aký je on spasiteľ. Normálne mi je až zle, keď vidím tie jeho prešľapy a počúvam tie jeho sľuby. A najhoršie je, že on sa na tom ešte aj zabáva, ten cynik jeden!

Takže Heger má pravdu. On veľmi dobre vie, čo je to nemať dôveru. Ale môže si za to sám, že rezignoval na chrbtovú kosť. Lenže namiesto toho, aby sa postavil za svoje presvedčenie, za ľudí, ktorí mu verili, tak radšej zvolil cestu klamstva. A vieme, ako to dopadlo. Nedôvera. Zaslúžená nedôvera. Lebo ak politik nemá chrbtovú kosť, tak čo potom má? Papierový drak, ktorý poletuje podľa toho, ako fúka vietor. A to je v politike recept na katastrofu, a Heger to teraz zažíva na vlastnej koži. Smutné, ale pravdivé.

Marek Kurta TG

---

---