Nový minister vnútra Šimko „sklamal“ na celej čiare už v prvý deň. Matúš Šutaj Eštok
Na zlý začiatok, alebo na problémy s pamäťou nového ministra vnútra poukazuje poslanec NR SR, Matúš Šutaj Eštok. Inak sa podľa neho nedá vysvetliť to, čo narozprával v rozhovore pre DenníkN Ivan Šimko, ktorý je aktuálne na čele ministerstva vnútra.
Matúš Šutaj Eštok poukazuje na tvrdenie Ivana Šimka, ministra vnútra, ktorý v rozhovore pre Denník N uviedol, že „…vraj ten, kto vymyslel § 363 nemal o demokracii ani šajnu a nechápe, ako môže existovať niečo, čo nie je preskúmateľné,“ cituje Šutaj Eštok.
„Oprávnenie generálneho prokurátora zrušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní bolo dielom vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý tento paragraf neskôr hromadne využíval v prospech svojich klientov ako obhajca, ale ako špeciálny prokurátor je jeho najväčším kritikom. Toho času poslanec Šimko v parlamente hlasoval ZA nový Trestný poriadok, ktorého súčasťou bolo aj spomínané oprávnenie generálneho prokurátora,“ vysvetľuje Šutaj Eštok.
„Buď po 17 rokoch zmenil názor na tento mimoriadny opravný prostriedok, ktorý bol prijatý aj jeho hlasom a v tom prípade by bolo z jeho strany korektné povedať, že vtedy sa mýlil, alebo pred 17 rokmi ani nevedel, o čom hlasuje čo je ešte horšie,“ dodáva poslanec NR SR, člen strany Hlas – SD.
Opodstatnenosť § 363 podľa Šutaja Eštoka vychádza z toho, že garantom zákonnosti v prípravnom konaní má byť prokurátor, čo opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôraznil Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR.
„To sú inštitúcie, ktorých názory majú byť v otázke spravodlivosti relevantné,“ konštatuje Šutaj Eštok.
Šimko „sklamal“ na celej čiare už v prvý deň
Ak však niekoho naozaj sklamal, tak štváčov, plných demagogickej nenávisti a majiteľov jednej jedinej pravdy. Od hlavy štátu, cez jej poradcov až po služobnícky v predklone moci úslužný mainstream. Ivan Šimko si totiž hneď v prvý deň úradu na čele ministerstva vnútra „dovolil“ aj iný, ako povolený názor. Tak poďme na to!
Ak však niekoho naozaj sklamal, tak štváčov, plných demagogickej nenávisti a majiteľov jednej jedinej pravdy. Od hlavy štátu, cez jej poradcov až po služobnícky v predklone moci úslužný mainstream. Ivan Šimko si totiž hneď v prvý deň úradu na čele ministerstva vnútra „dovolil“ aj iný, ako povolený názor. Tak poďme na to!
Pamätáte sa, ako sa najmä počas politických diskusií nedávneho víkendu strápňovali mnohí pseudodemkrati a im verne slúžiaci rektálni alpinisti v najrôznejších mainstreamových a moderátorských pozíciách? Fica treba zavrieť, Fica treba odstrániť, Fico sa musí ospravedlniť, hanbiť a neviem ešte čo. Možno aj rituálnu samovraždu niekde na terase JOj alebo pri jazierku Markízy vykonať. A princeznej v paláci už len zlatá hviezda na čele chýba. A zrazu je ako zázrakom všetko inak – pretože ktosi si dovolil povedať vlastný názor. A nielen minister vnútra Ivan Šimko. „Nákaza“ totiž chytila aj predsedu vlády. Teda, aby bolo jasné, toho, čo je od včera povereným premiérom.
Takže, ono je to naozaj v demokracii akosi inak
V takej, ktorá je považovaná za slušnú, nie v tej opileckej oplzlej a rozhľadom primitívnej kaviarenskej a diktátorskej. Tej, ktorú nám tu predvádzali bezmocní „mocní“ politici a po moci bažiaci bezmocní a duchom nemocní novinári. Čo si to minister Šimko dovolil? A zjavne bez konzultácií a už vôbec bez akéhokoľvek súhlasu investigatívcov? Nuž toto povedal, výrok je parafrázovaný, citovaný z dennikn.sk: „Nový minister vnútra Ivan Šimko hovorí, že výroky Roberta Fica o Sorosovi a amerických agentoch berie ako súčasť politického zápasu, kde sa hovoria aj nezmysly. Slovensko a aj celý svet sú podľa neho vo vážnej hybridnej vojne a Rusko sa snaží oslabiť protivníka zvnútra. „Treba s tým počítať a usilovať sa to riadne vo voľbách poraziť.““ Toľko citát. Tam to nijako nekomentovali, veď aj prečo. Asi preto, že Šimko sa jasne vysmial všetkým, ktorí žiadali za nehoráznosť kritizovať prezidentku dekapitovať verejne na pranieri Roberta Fica. Ivan Šimko povedal v tom istom citáte aj iný, mimoriadne dôležitý odkaz – oponenta v demokracii porážame v demokratických voľbách. Teda, toto ďalšie už nepovedal, ale usudzujem ja, že nie v paláci trebárs pionierov, alebo v propagandistických centrálach mainstreamu.
Chce to iba krátku pamäť, ale o čosi dlhšiu, ako je priemer u dnešných novinárov
Ivan Šimko bol súčasťou takzvanej „Moravčíkovej“ vlády ako jej podpredseda pre legislatívu. (Vláda Slovenskej republiky od 15. marca 1994 do 13. decembra 1994) Bola to vláda pokoja a slušnosti. To si z fungujúcich novinárov buď nikto nechce pamätať, alebo ju proste nezažil. Nechcem tu však vypisovať ódy na Ivana Šimka. Hoci sme spolužiaci zo školy, vážime sa navzájom, tykáme si a rešpektujeme sa bez výhrad. Aj keď on je kovaný „kádéhák“ a ja zas sociálny demokrat. O tom je totiž slušnosť. Nevnímať inú politickú orientáciu ako akt nepriateľstva, neklamný prejav opíc, dezolátov a konšpirátorov. Rešpektovať sa navzájom, vnímať aj iné názory a hodnoty ako tie výhradne svoje a tak… Lenže slušnosť, to je niečo, čo treba mať v krvi, nie na výplatnej páske. A potom ešte v hlave a v srdci. To sa však dnes už nenosí a ani neželá. Príkladom môžu byť tie tematicky jednovaječné víkendové diskusie. Príkladom je ideologická slepota a propagandistická nadpráca mainstreamu a politická negramotnosť samotných mnohých politikov, vrátane hlavy štátu.
A teraz puknú od jedu, ideme o stupienok vyššie
Nááádherný paradox a zároveň lekcia – opäť na dennikn.sk, toto budú dlho predýchavať najmä tí, ktorých popisom práce je na tlačovkách dávať otázky typu “ a s kým pôjdete“, prípadne „a s kým nepôjdete“, alebo rovno „a budete rokovať s Ficom“? Tie otázky ma ani tak neiritujú, invencia žurnalistického autobusu, posúvajúceho sa od tlačovky k tlačovke a od volieb k voľbám už dávno ani zďaleka nedosahuje intelektuálne schopnosti môjho dunča z útulku. Irituje ma (eufemizmus), že predseda, teda, pre presnosť, poverený predseda vlády Ľudovít Ódor im povie toto a oni nič, ani nepreglgnú: „Ak bude záujem o konštruktívnu diskusiu, apriori v prvom rade nevylučujem nikoho,“ povedal nový premiér.“ Toľko citát a ja dodám iba to, že tým reagoval na otázku, či bude rokovať „aj“ s Ficom.
To je ako dostať mokrým vechťom po hube a oni nič
Oni si naďalej nenávidia, ohovárajú, dezinformujú, fabulujú, vytvárajú si mocenské schémy, budujú tábory prijateľných a neprijateľných a strááášne sa tým strápňujú, no nevedia o tom. Civilizácia je totiž niekde inde, už dávno sa nerežú skalpy nositeľom iných, ako ich názorov a nevešajú sa za opasok. Škoda vysvetľovať. Veď slovo skalp bolo jedným z prvých verejne vyslovených z úst toho trápne odvolaného nového premiéra po voľbách v roku 2020. Pamätáte sa na Kičuru? Tam to zaznelo. A potom sa zjavila bábkoherečka s pexesom. A okamžite aj mainstreamoví snajperi všetkého, čo je opozičné. Proste, duté hlavy.
Ale áno, ide o prezidentkinu vládu
Zdá sa, že už v prvý deň novej poverenej vlády tu na Slovensku zavial veľmi mierny vánok normálnosti. A to práve zo smerov prezidentkino-vládnych. Zo strany jej poradcov však zjavne omylom a tak, ako píše politológ Chmelár aj zjavne protiústavne zloženej vlády. Za to však treba ďakovať politickej verchuške v mainstreame. Teda, presnejšie, politizujúcej verchuške. Ako je to s tým „kto čím zachádza, ten tým aj schádza“? Každá nová vláda by mala dostať sto dní. S výnimkou tejto. Ale aj keby dostala iba desať, potom ten prvý nebol z najhorších. Naznačil, ako hlboko sa „mýlili“ (eufemizmus) majstri demagógie a politickej propagandy. Naznačil to tým, ktorým sa chce rozmýšľať. A tých rozhodne nehľadajte nikdy na strane samozvaných majiteľov pravdy. Nemajú totiž na to „hardvér“.
16 | 05 | 2023 I Ivan Brožík
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
