25. júla 2024

Súčasná mládež má k dispozícii mnoho platforiem umožňujúcich prejaviť sa. Tou najväčšou je imaginárny svet počítačov a sociálnych sietí. Nie redbull, ale sociálne siete im dávajú krídla

Zdielajte

EÚ: Mladá generácia bývala predtým trochu iná. Iste, existovali obdobia, kedy sa prejavovali viac, avšak v reáli bola jej progresivita skôr určitým prejavom vzopretia sa konvenciou, než aby tí starší vnímali jej nenávisť k čomukoľvek, čo vybudovali. Najznámejšie je asi hnutie hippies, ktoré v USA prišlo s blížiacim sa koncom agresie USA voči Vietnamu a nieslo so sebou aj ďalšie sprievodné javy. Tým bola hudba, voľná sexualita a užívanie drog a alkoholu. Mnoho ľudí na tú dobu napriek tomu rado spomínalo. Štýl hippies sa preniesol aj do iných svetadielov, avšak v oveľa odlišnejšej podobe a bez vážnejších následkov.

Súčasná mládež má k dispozícii mnoho platforiem umožňujúcich prejaviť sa. Tou najväčšou je imaginárny svet počítačov a sociálnych sietí. Nie redbull, ale sociálne siete im dávajú krídla a…ramená. Vzhľadom na to, že staršia generácia vyrastala bez počítačov a bola nimi oslovená až v neskoršom veku, má mládež určitú výhodu. Zatiaľ čo my sme sa stretávali pri klopadlách kobercov v menšom počte, oni sa „stretávajú“ pri displejoch mobilov, tabletov či notebookov. Zoznamujú sa na Tindru, Tik – toku či Instagrame a vo svojich statusoch sa zaoberajú čímkoľvek, pričom to často nazývajú realitou. My sme museli kupovať tlačené noviny, sledovať správy na ČST, skúšať chytiť Hlas Ameriky (to sme netušili, že to je rovnako klamlivá propagácia ako v socialistickej televízii) a vytvárať vlastný názor tak, aby v prípade jeho rozdielnosti s tým „správnym“ nemal drsný vplyv na našu budúcnosť. A kto sa napriek tomu prejavil, dostal za to väčšinu buď varovania, alebo bol rovno potrestaný.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mládež bola u nás pred rokom 1989 držaná viac na uzde a zároveň prebiehala jej istá výučba. A nie len k socialistickému mysleniu. často tiež k tomu, aby ctila vek, skúsenosti a ovládala svoje správanie. Komunisti bola samozrejme vládnuca kľučka, s ktorej úmyslami polovica národa nesúhlasila, pripomienky mala logicky uvažujúca väčšina, ale ako sa neskôr ukázalo, a to predovšetkým teraz, ani pod ich velením nebolo všetko úplne zle. Po tzv. Zamatovej revolúcii odovzdávali nezadlžený štát síce ľahko zaostalý, ale sebestačný s dostatočným štátnym majetkom, solídne zaopatrenými dôchodcami a priemyslom či poľnohospodárstvom dávajúcim prácu všetkým Čechoslovákom. To vzalo rýchlo za svoje a devastácia pokračovala ďalších 30 rokov. Vtedajší starší ľudia postupne vymizli z riadiacich funkcií, moc prevzali mladí progresívni politici a dotiahli to až k dnešnej dobe.

Výchova mládeže sa zmenila len čiastočne. Vyrastá v prostredí štátom šírenej propagandy a dezinformácií, čo je jediné, čo ju spája s rokmi pred prevratom. Komunistov nahradili liberáli, čo je zmena paradoxne podľa výsledkov hospodárenia k horšiemu. Ostatné aspekty a sprievodné javy moci zostali na nejakú dobu skryté, aby sa za posledných dvoch vlád začali viac prejavovať. A Rakúšan má tendenciu vrátiť staré poriadky v zmysle postihovania ľudí s iným názorom. Inak má ale mládež veľa priestoru na vytváranie prostredia, v ktorom sa môže naplno a zatiaľ úplne beztrestne prejavovať, teda pokiaľ toto čiastočne plní funkciu podobnú bývalej SSM. Tá sa teraz prezliekla z červenej do zelenej a socializmus vo svojej rétorike nahradila agresívnym liberalizmom. Ako je to možné?

Vzdelávanie sa zmenilo. Učňovské odbory sú väčšinou zrušené, hoci práve tie produkovali produktívnu časť obyvateľstva bez politických ambícií. Praktické vysoké školy so zameraním na priemyselnú výrobu, poľnohospodárstvo a stavebníctvo stratili sčasti na obľube, namiesto nich tu máme veľké množstvo humanitných odborov. Na ich absolvovanie väčšinou stačí byť priemerne inteligentný, správne angažovaný a vo finále takéto ústavy vypúšťajú úplne nepoužiteľných a zmanipulovaných jedincov, pre ktorých musí byť vytvárané aspoň nejaké pracovné prostredie, napríklad neziskový sektor, pomocné politické funkcie, možno sa uplatní v kultúrnom sektore, ktorý podľa toho nakoniec vyzerá. Namiesto toho chýbajú ľudia pri remesle av poľnohospodárstve schopní pracovať a nie len filozofovať. A pretože sa absolventi humanitných odborov vcelku nudia a hľadajú realizáciu, vymýšľajú nezmysly. Čo by nevadilo, ak by si nemysleli, že majú väčšie právo na presadzovanie svojich názorov ako starší ľudia, alebo by neboli agresívne voči okoliu.

Mladá generácia však často stavia na silu a agresivitu. nie na skúsenosť a znalosti, ktoré rovnako nemajú a ich význam nechápajú. Namiesto toho jej zástupcovia vyzývajú napríklad k občianskej vojne, vďaka ktorej by sa chceli vysporiadať s dezolátmi a seniormi bez toho, aby im došlo, že ide aj o ich rodičov. Tá neúcta je alarmujúca. Bohužiaľ, pomoc im prichádza od liberálne ladených kolaborantov z najvyšších miest. Už nielen pedagógovia v nich opäť povinne podporujú scestnú ideológiu spojenú s falošnou progresivitou, ale pridávajú sa politici túžiaci po volebných hlasoch tejto skupiny obyvateľstva. Petr Pavel by dal hlasovacie právo šestnásťročným, hoci je všeobecne známe, že ani v 18 rokoch nemá väčšina ľudí v hlave úplne jasno. Sú ovplyvniteľní a tvárni, preto ešte študujú. V podstate ide o zneužitie tohto stavu u mladých potencionálnych voličov, teda o politický marketing. Nie o dobro pre nich či pre štát. Mladá generácia potom získavajú dojem, že je to ona, kto všetko vie najlepšie a stojí na nej budúcnosť. Lenže to je omyl, tú vytvára niekto iný. Tými sme my, teda tí starší. Len by im to mal niekto povedať.

AUTOR: Henrich Kulhavý Preklad JNS


Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe to get the latest posts sent to your email.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *