Eduard Chmelár: MINISTER VAJATAL, PREMIÉR KLAMAL A PREZIDENTKA ZAVÁDZALA
MINISTER VAJATAL, PREMIÉR KLAMAL A PREZIDENTKA ZAVÁDZALA
Ivan Šimko na dnešnej tlačovej konferencii fakticky potvrdil informácie uvedené v mojom statuse, že jeho pád spôsobil jeho nesúhlas s dosadením trestne stíhaného vyšetrovateľa Pavla Ďurku do vedenia policajnej inšpekcie. https://www.facebook.com/photo/?fbid=668791648626394&set=a.475941007911460 Minister vnútra jeho vymenovanie odmietol podpísať. Riaditeľ policajnej inšpekcie však jeho vôľu ignoroval. Napriek tomu ho minister vnútra z funkcie neodvolal, lebo mu chcel dať podľa jeho vlastných slov „druhú šancu“…
Na tomto mieste však treba zároveň povedať, že Ivan Šimko si môže za svoje odvolanie čiastočne sám. Preukázal totiž neuveriteľnú naivitu a slabosť, keď nekonal v rámci svojich kompetencií a nechal za seba konať iných. Skúsený politik by to nenechal zájsť až tak ďaleko. Ak vedel o dlhodobom nesúlade svojich predstáv s postupom vedenia policajného zboru, nič mu nebránilo v tom, aby ho odvolal a nahradil ho inými ľuďmi, ktorých mal (ako sám na tlačovej konferencii tvrdil) pripravených k dispozícii. A keďže on nekonal, jeho mäkkosť zneužila Zuzana Čaputová, ktorej zdôvodnenie odobratia poverenia ministrovi vnútra považujem za absurdné až škandalózne.
Prezidentka vo svojom vyhlásení uviedla, že Šimka obetovala preto, lebo medzi ním a vedením polície došlo „k zásadnému prehĺbeniu nedôvery“ a dva mesiace pred voľbami považuje za nevhodné ohroziť policajný zbor „personálnou nestabilitou“. Tak pardon, ale toto nedáva žiadnu logiku. Stabilitu pred voľbami ohrozuje skôr výmena šéfa rezortu ako jeho podriadeného. Odkedy „host vyhazuje vrchního“, aby sme použili bonmot klasika? Nehovoriac o tom, že pod ministerstvo vnútra nepatria len policajti, ale aj hasiči, predstavitelia štátnej správy a iné zložky, ktoré sú pre chod štátu minimálne rovnako dôležité ako represívne orgány. Snaha hŕstky policajných funkcionárov diktovať vedeniu rezortu svoje predstavy sú rovnako neadekvátne ako úsilie niekoľkých angažovaných hercov donútiť vedenie ministerstva kultúry, aby podriadilo svoje koncepčné zámery ich úzkym záujmom.
Ak Čaputová priznala, že minister v ničom nepochybil, iba „ich predstavy riešenia situácie sa rozišli“, tak by mala vysvetliť, v čom konkrétne. Chce tým povedať, že jej záujem na dosadení trestne stíhaného čurillovca do vedenia policajnej inšpekcie je väčší ako stabilita celého rezortu? Chce tým povedať, že Hamranovo vedenie polície s nespočetnými škandálmi je nenahraditeľné? V čom teda spočívajú tie „pevné zásady“, na ktorých vraj stojí jej vláda?
Toto je kľúčový bod celého sporu. Pri uvedomení si toho, o čo tu ide, sa vôbec nemusíme zaoberať táraninami Igora Matoviča, ktorý si na dnešnej tlačovke navymýšľal, že Šimko sa v statuse priznal, že chcel mať z policajtov svoje bábky. Prepáčte, ale už by sme mali konečne všetci akceptovať, že toto nie sú relevantné politické postoje, ale drísty psychiatrického pacienta. Preto si zopakujme, že Ivan Šimko sa vo svojom statuse nedovolával na nič iné ako na to, čo je jasne uvedené v zákone o policajnom zbore, trikrát novelizovaného aj za vlády OĽaNO, konkrétne v § 1, ods. 2, a síce: že činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda. Okrem toho osobitne treba upozorniť na § 6, ktorý jasne hovorí, že policajný zbor je podriadený ministrovi (ods. 1) a že prezident policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi (ods. 3). Bodka. Nie je o čom.
Napriek tomu som dnes počul po prvýkrát premiéra Ľudovíta Ódora nehanebne klamať, keď tvrdil, že s vymenovaním trestne stíhaného vyšetrovateľa do vedenia policajnej inšpekcie „pán minister nemal žiaden problém a potvrdil, že dôveruje pánovi policajnému prezidentovi. Pán minister sa tak rozhodol napokon sám, že súhlasil s tou situáciou, ktorá je na policajnej inšpekcii“. Ale to je otvorená lož, ktorú na tlačovej konferencii vyvrátil sám minister Šimko, keď jasne zdôraznil, že s postupom riaditeľa inšpekcie nesúhlasil a vymenovanie Pavla Ďurku nepodpísal. Ak svojím konaním aj prezidentka republiky potvrdila, že jeden pochybný čurillovec má pre ňu vyššiu hodnotu ako renomovaný člen “vlády odborníkov“, niečo tu nesedí. Každý hádam pochopí, že energia vložená do toho, aby zopár policajných figúrok zostalo na svojom mieste, je neadekvátna ich politickému významu, a preto vzniká oprávnené podozrenie, že ten, kto sa snaží ovplyvňovať vyšetrovanie dôležitých káuz, nie je minister vnútra, ale prezidentka a premiér, ktorí držia ochrannú ruku nad niektorými policajtmi. A takto právny štát rozhodne nevyzerá.
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
