Ivan Štubňa: Kedy začne NAKA vyšetrovať Toma Nicholsona a Gorily? Americko – britský špión Nicholson je stále aktívny a Gorily tiež…

Iste aj táto práca je potrebná a obetavým pracovníkom starajúcim sa o seniorov patrí moja úcta, ale TN medzi nich nepatrí. Podozrievam ho z objednania vraždy Kuciaka a jeho priateľky Kušnírovej z dôvodov, o ktorých som už písal TU. TN rozvíril Gorilu, mal široké väzby medzi podnikateľmi, policajtmi, tajnými službami, novinármi, politikmi a nebol pre neho problém zasahovať do politiky na objednávku tajných služieb Západu.

Pred deviatimi rokmi sa uskutočnila v Poľsku prepadová akcia jeho auta tajnými službami, ktorá mu ukradla počítač. Aj s mnohými citlivými a kompromitujúcimi informáciami. Za asistencie pracovníka vojenskej spravodajskej služby. Mal to byť signál pre TN, aby hodil spiatočku od kauzy Gorila? Ktovie.

TN sa objavuje napríklad ako novinár na portáli Politico.eu, v ktorom píše o Slovensku. Napísal článok v apríli t. r. o obvinení Kažimíra. Článok je popisný, neprináša nič nové, čo by sme nevedeli a je skôr kompiláciou vybraných slovenských informácií. Spomínam to preto, že ten článok nemá novinársku hodnotu. Profesionálny novinár by si dal na článku trochu viac záležať. V podobnom duchu sú písané i ďalšie články TN. Kde sa podel jeho talent? Kde sa podeli aktéri kauzy Gorila? Prečo vyšetrovací spis Gorila spí, keď Gorily nespia? Prečo je dovolené Gorilám opäť kandidovať v politike? Kto aktivuje slovenské Gorily v politike? A na záver – prečo ešte Gorily nesedia v base?

Daniel Lipšic v januári 2012 hovoril, že akciu Gorila realizovala Slovenská informačná služba. Akcia podľa neho bola legálna a legitímna. „Topky“ napísali, že spravodajská informácia o spise Gorila bola doručená na Úrad vlády a do rúk Mikuláša Dzurindu. Lipšic potvrdil, že Dzurinda o korupcii vedel, ale nekonal. Radičovej úradníci listinný dôkaz našli v archíve Úradu vlády a vtedajšia premiérka ho následne poskytla vyšetrovateľom. Nechce si pán Dzurinda sadnúť na detektor lži a povedať všetko, čo o Gorile vie? Správne, nechce. Je jedna z Goríl a politických zombie, ktorí by mali byť za svoje aktivity vyšetrovaní a nebojím sa povedať, že i odsúdení. Tiež za napomáhanie zločinom NATO, ktorých sa dopustil, povolením preletov vražedných lietadiel do Juhoslávie v roku 1999.

SME v tom istom čase napísalo článok Maďarský ľudoop, v ktorom informuje, že Bugár pre Gorilu žalovať nikoho nebude. Prečo? Preto lebo potrebuje, aby sa na Gorilu čo najskôr zabudlo a tiež, aby sa zabudlo aj na maďarské mláďatá veľkej Gorily.

V knihe Gorila, napísanej TN sa píše že, súbory WikiLeaks obsahujú 1 172 správ odoslaných americkou ambasádou v období medzi januárom 2004 a februárom 2010. Dzurinda, ktorého vznik strany zrejme financoval Washington, chodil bežne skladať účty na oplotenú ambasádu. Dzurinda povedal veľvyslancovi, že musel odvolať vtedajšieho ministra obrany Ivana Šimka, pretože Šimko nechcel spolupracovať na odvolaní šéfa NBÚ Mojžiša. Dzurinda povedal, že musel Šimka odstrániť, aby udržal v strane disciplínu a v koalícii lojalitu, pretože práve on nominoval Šimka do ministerského kresla.“ Viď: „An Updated Snapshot of PM Dzurinda“, časť utajenej správy, ktorá vznikla 24. marca 2004. Problémy medzi Dzurindom a Šimkom sa začali na straníckom kongrese v roku 2002, keď Šimko šokoval Dzurindu tým, že sa rozhodol kandidovať na predsedu SDKÚ,“ napísal americký veľvyslanec na Slovensku Ron Weiser v roku 2004. Dzurinda Šimka odstránil ako svoju osobnú hrozbu.

Pravda TU uverejnila v roku 2014 najväčšie kauzy Dzurindu, ktoré si treba pripomínať aby táto Gorila neškodila Slovensku, ale sa pobrala do klietky:

Financovanie strany  – dlh strany 22 miliónov korún prevzala na seba neznáma eseročka Soul a kúpila od strany priestory v centre Bratislavy. SDKÚ obratom poslala peniaze na účet firmy Allied Wings v Londýne. Na rovnakej adrese sídlila aj firma Destor, ktorej patrilo bývalé logo SDKÚ a ktorej majiteľom bol pokladník SDKÚ Igor Kucej. Firma Destor mala rovnakého riaditeľa a sídlo ako spoločnosť, ktorá získala za Dzurindovej vlády hotel Forum;

Fiktívni darcovia – v roku 2004 polícia preverovala príjmy v hodnote 590-tisíc korún, ktoré SDKÚ vykázala ako dary. Viacerí ľudia zo zoznamu darcov však tvrdili, že strane nič nedali;

Kauza skupinka – v roku 2003 prepukla tzv. kauza skupinka. Dzurinda vtedy informoval, že v krajine operuje skupina ľudí, ktorí škodia jeho vláde a SDKÚ. Stranu opustili Ivan Šimko a Zuzana Martináková s ďalšími poslancami;

Kauza vláčiky – tender na ľahké motorové vlaky. Korupčné správanie štátnych úradníkov v roku 2002 zlomilo krk pokladníkovi strany Gabrielovi Palackovi;

Tunelovanie tunela Branisko – vytunelovanie tunela Branisko sa prevalilo v roku 2003 počas druhej Dzurindovej vlády. Išlo o 230 miliónov Sk, ktoré sa „stratili“ pri jeho dostavbe, údajne skončili vo švajčiarskych bankách;

Kupovanie poslancov – po tom, čo koalíciu opustila časť klubu ANO na čele s Pavlom Ruskom, potreboval Dzurinda na odblokovanie parlamentu dva hlasy. Tie získal podporou poslancov HZDS Eduarda Kolesára a Karola Džupu, ktorí prešli k vládnej koalícii. Koľko to stálo?

Predaj SPP – kurzová strata pri predaji SPP. Pri podpise zmluvy o predaji SPP v roku 2002 vraj Ivan Mikloš zabudol uviesť, že kupujúca strana zaplatí v slovenských korunách takú sumu, aká zodpovedá kurzu platnému v deň podpisu zmluvy. Štát tak prišiel podľa samotného Mikloša o 7,7 miliardy korún;

Kauza Gorila – naznačuje silné korupčné správanie v politike počas druhej Dzurindovej vlády. V údajnom spise Gorila sa hovorí o vplyve finančných skupín na vrcholných predstaviteľov štátu či miliónových províziách pre SDKÚ, ale aj iné politické strany. V kauze boli vedené trestné stíhania v súvislosti s privatizáciou či už bratislavského letiska, či Slovenských elektrární. Pochybné sú aj ďalšie privatizačné procesy či už pri predaji energetických rozvodných závodov, či Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy;

Kolaps daňového systému – šéf daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík podpísal dodatok k zmluve s firmou IBM o zavedení nového systému na výber daní. Systém skolaboval tesne pred termínom na podanie daňových priznaní. Škodu polícia vyčíslila na 8,8 milióna eur a finančná správa sa po kolapse vrátila k starému systému;

Budova daňového úradu – Daňové riaditeľstvo vedené Miroslavom Mikulčíkom, blízkym priateľom ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ), si vybralo firmu funkcionára strany Ondreja Ščurka, ktorý mal blízko k predsedovi SDKÚ Mikulášovi Dzurindovi. Firma získala zákazku bez verejnej súťaže na prenájom priestorov Daňovému úradu v Košiciach. Mikloš odmietol odvolať Mikulčíka, hoci to požadovala premiérka Iveta Radičová.

Strana Socialisti oživuje spomienku na nebezpečnú Gorilu – Dzurindu. Na svojej stránke okrem iného píšu:

Obe Dzurindove vlády masívne rozpredávali štátny majetok, vrátane tzv. zlatých vajec, ktoré do štátnej kasy prinášali zisk. Medzi najväčšie sprivatizované podniky patria Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka, Investičná a rozvojová banka, SPP, Transpetrol, Slovenské elektrárne, ZSE, SSE, VSE, Slovenské telekomunikácie, Reštitučný investičný fond, Slovenská poisťovňa, Slovenská autobusová doprava (SAD), či hotel Forum (dnešný Crown Plaza).

AUTOR: Z MESTA SNP IVAN ŠTUBŇA

AUTOR:  Ivan Štubňa

ZDROJ

Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.