Ako v paródii. Čaputová si vybojovala Tarabu

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Dag Daniš

rezidentka zablokovala Huliaka. Vraj bol neprijateľný. Potom prikývla na Tarabu, ktorý je podľa poučiek progresívcov „fašista“. Politika vie byť pekne ironická.

Na úvod jedna faktická poznámka: Tomáš Taraba nie je a nikdy nebol fašista. Hlási sa k národnej a konzervatívnej politike. „Fašista“ je len nálepka, ktorú proti nemu použili viaceré médiá v lete 2022. Vtedy, keď Sulíkova SaS odišla z koalície a Matovič sa pokúšal zachrániť vládu dohodou s poslancami okolo Tarabu.

Poplach sa zopakoval aj po voľbách 2023, keď v SNS uvažovali, že Taraba by mohol byť ministrom kultúry. Progresívny tábor nasadil tie isté triky a manipulácie. Odsúdil Tarabu ako „fašistu“. Aby ho v predstihu vyradil z hry.

Bola to chyba. Nielen vecná, ale aj politická. Progresívni kazatelia tým trochu strápnili svoju ikonu – Zuzanu Čaputovú. Jej politika pôsobí silne parodicky. Zablokovala „nacionalistu Huliaka“, aby následne prikývla na „fašistu Tarabu“. Absurdné? Z pohľadu progresívnych hláv, ktoré presne takto vyfarbili scénu, určite áno.

Samozrejme, prezidentka nič vysvetľovať nemusí. Nielen v Prezidentskom paláci, ale aj v širšom tábore Čaputovej chápali, že reči o fašistoch sú len bezobsažné reči. Kecy. Hra. Virtuálna realita, ktorá znesie čokoľvek…

Lebo ak by to mysleli vážne, ak by boli naozaj presvedčení o tom, že netárajú a zavetrili skutočnú hrozbu (fašistickú hrozbu), saltá pri blokovaní Huliaka a vymenovaní Tarabu by prezidentku odpísali.

Keďže to až tak vážne nevnímali, nakoniec je z toho len komédia. Komédia, v ktorej hrali hlavnú úlohu „uvedomelí aktivisti“ a ich prezidentka.

Ak dáme nabok predsudky, ktoré skresľovali realitu – v tomto prípade predsudky progresívneho tábora – rýchlo zistíme, že sa nedeje nič dramatické. Konzervatívny poslanec Taraba, ktorý má za sebou takmer 64- tisíc voličov, mieri do vlády. A neznamená to nijakú hrozbu.

Naopak, Taraba mal pri zásadných témach racionálne postoje. Tvrdil, že pandemické lockdowny sú prehnané. Tvrdil, že povinné očkovanie je nezmysel. Tvrdil, že energetické sankcie nezlomia Rusko, ale skôr európsku ekonomiku. Pôvodne boli jeho názory považované za radikálne a kontroverzné (ako to už chodí pri ľuďoch, ktorí nevynikajú v poslušnosti). Nakoniec ich však potvrdzuje skúsenosť.

Ministri, ktorí sa roky mýlili a ktorí stratili verejnú podporu, skončili. A nahradia ich tí, ktorí ich kritizovali a vyhrali voľby.

Výhrady môžu byť len k tomu, že životné prostredie nie je Tarabova parketa. Iste, nie je. Taraba sa bude musieť zorientovať (tak ako pred ním minister za OĽaNO Budaj). V tomto prípade však časť zodpovednosti nesie aj prezidentka a jej trucovanie pri pôvodnej nominácii SNS.

Jednoducho, na ceste Tarabu do vlády nie je nič nehorázne. Aspoň zatiaľ.

Nehorázne boli len kampane progresívneho tábora, ktoré z Tarabu vyrábali démona. Fašistického démona. Boli to hlučné, ale slabé pokusy. Také slabé, že ani Čaputová ich nemohla brať vážne.