ĎALŠIE PRESVEDČIVÉ VÍŤAZSTVO KOALÍCIE NAD OPOZÍCIOU 59:41

ĎALŠIE PRESVEDČIVÉ VÍŤAZSTVO KOALÍCIE NAD OPOZÍCIOU 59:41. Nech je v relácii „Král na ťahu“ v štúdiu televízie TA3 za koalíciu a opozíciu ktokoľvek, akákoľvek personálna kombinácia, vždy to v hlasovaní divákov jednoznačne vyhrá koalícii. Včera takisto, dvojica Tibor Gašpar a minister Takáč presvedčivo a s prehľadom proti zástupcom PS v pomere 59% : 41%.

ĎALŠIE PRESVEDČIVÉ VÍŤAZSTVO KOALÍCIE NAD OPOZÍCIOU 59:41

Berme to teda celkom spokojne ako akýsi priebežný relevantný a spoľahlivý prieskum voličských preferencií na týždennej báze na vzorke výrazne vyššej, než je oných štandardných tisíc respondentov. Čo z toho vyplýva? Hneď niekoľko vecí: 1) predovšetkým, vládna koalícia, a v nej najmä zástupcovia strany Smer-SSD, zostáva naďalej hlavnou politickou silou na domácej scéne. Napriek problémom s Huliakovcami a štyrmi poslancami pôvodne za Hlas-SD, má koalícia naďalej parlamentnú väčšinu a predčasné parlamentné voľby sú len opozičnou fatamorgánou, ktorá Slovensku nehrozí 2) Smer-SSD pokračuje na jednoznačne víťaznej vlne napriek tomu, že prakticky všetky médiá takzvaného hlavného prúdu hrajú nemilosrdne proti Robertovi Ficovi a jeho kabinetu 3) Piatkové protivládne demonštrácie sa navzdor intenzívnej propagácii a medializácii nerozrastajú čo do počtu a sily, práve naopak.

Opozícia nimi stráca s veľkou pravdepodobnosťou v očiach segmentu nerozhodnutých voličov 5) Robert Fico sa napriek štvanici zo strany slovenských a českých médií, českej vládnej koalície, ukrajinského prezidenta, časti umeleckej obce a dokonca aj akejsi ad hoc „trestnej výprave“ pomýlenej vzorky hyperaktívnych psychiatrov a psychológov naďalej pomaly ale isto stáva doslova žijúcou legendou s úspešnou vrcholovou trvácnosťou výrazne dlhšou, než je trvácnosť a úspešnosť ktoréhokoľvek iného slovenského alebo českého politika 6) slovenská verejnosť prešla za 35 rokov od prevrate v roku 1989, a najmä počas 32 turbulentných rokov od získania zvrchovanosti a samostatnosti, tvrdou školou s cennými poučeniami z vlastných omylov a chýb a zdarne odoláva koncentrovanému tlaku deštrukčnej progresivistickej filozofie „Sorošizmu“, ktorá nedokázala poraziť zdravý rozum dostatočne veľkej časti slovenských občanov.

Slovenská republika má svojím spôsobom nepochybne šťastie v tom, že si George Soroš vybral na Slovensku napriek svojim nepoctivým miliardám dolárov iba priemernú, resp. podľa mňa intelektuálne dokonca podpriemernú, suitu, ktorá za novej situácie vo svete stráca už aj len teoretické šance na spätný chod dejín v našom štáte. Na Slovensku totiž naozaj existuje životaschopná občianska spoločnosť – no tá je chvalabohu mentálne zdravá a dáva o sebe vedieť spôsobom, ktorý sa Sorošovi a jeho užitočným idiotom v prázdnych oblekoch pod vedením vyslúžilcov ako je Demeš, Weiss, Vášáryová a Rizman nepáči.

Intelektuálna vyprázdnenosť sorošovskej opozície sa čoraz častejšie prejavuje takými kolosálnymi zlyhaniami, aké najnovšie predviedla aktivistka Štasselová a pred ňou pamätne napríklad aj Vášáryová, ktorá sa nezabudnuteľne strápnila tým, že Nórske kráľovstvo prehlásila za republiku a nevedela, že Irán susedí s Tureckom. Ďalšia „progresívna hviezda“ nemala ani šajn kedy vznikla prvá Českoslovenká republika a kto boli jej prví predstavitelia, lebo ona sa nenaučila memorovať, no a korunu všetkému dala „slávna“ Zuzana Čaputová, ktorá ako prezidentka nerozumela vlastnej krajine a za najväčšiu hydroelekráreň prehlásila elekráreň vo Vojanoch, kade nielenže netečie žiadna solídna rieka, ale ani len dedinský potôčik. S takýmto materiálom a „ľudskými zdrojmi“ podradnej kvality sa dnes pán Soroš vyhrávať na Slovensku naozaj nedá, dokonca ani za pomoci armády premotivovaných pseudonovinárov.

Čo bude ďalej uvidíme, ale čas a vývoj na medzinárodnej scéne pracuje proti súčasnej slovenskej opozícii zrýchleným tempom. Je to pre nich určite mrzuté, ale ich úzke stranícke záujmy sú z hľadiska potrieb občanov Slovenska ako celku irelevantné. Ešte sa môže stať aj to, čo som tu nedávno letmo nadhodil ako jednu z budúcich eventualít, že sa Robert Fico jedného dňa v obrodenej Európskej únii stane predsedom zreformovanej Európskej komisie.

Ani sa nenazdáme a gratulovať mu bude aj také veľké eso minulosti, akým bol bývalý taliansky premiér a predseda EK Romano Prodi

Michal Zoldy TG

---

---