Zelenského klike nedarí v diplomacii ani na fronte

Zelenského klike nedarí v diplomacii ani na fronte & Rus môže zomrieť len ako Ukrajinec. Banderovský rasizmus naberá na obrátkach. Najnovšie sa tŕňom v oku Kyjevskej vlády stala situácia v tradične ruskom meste Odessa. Toto mesto, ako je známe bolo založené v 1794 ruskou imperátorkou Katarínou II. Veľkou. Napriek lživým oficiálnym štatistikám banderovských úradov žilo v ňom a dodnes žije drvivej väčšine ruskojazyčné obyvateľstvo. V Odesse sa takmer výlučne na verejnosti hovorí po rusky. No nielen to, -v Odesse bolo v 2014 aj silné hnutie zamerané na to, aby sa Odessa stala hlavným mestom od Kyjeva nezávislej Novoruskej republiky.

Bohužiaľ, toto sa nakoniec nepodarilo.

Vedenie Ruského hnutia banderovci zaživa upálili a postrieľali v odesskom Dome odborov. Do mesta následne vtrhli silne vyzbrojené oddiely fašistického Tretieho sektora a následne aj regulárna armáda. Spontánny odpor miestnych Rusov proti Kyjevu bol potlačený, no nikdy nebol úplne zlikvidovaný.

Zelenskij a spol. to cítia a tak sa snažia nespoľahlivých Odesčanov nejako „umravniť“, zdisciplinovať. Príkladom je najnovšia priam absurdná kampaň zameraná na zákaz používania ruštiny na verejnosti, nielen na úradoch ale aj obchodoch, v parkoch, vo verejných dopravných prostriedkoch…a samozrejme najmä v školách.

V školách sa už 22 rokov nesmie vyučovať po rusky.

Hoci sa deti cez prestávky medzi sebou bavia takmer výlučne po rusky. Učitelia v zborovniach sa samozrejme smú rozprávať iba po ukrajinsky. Školskí inšpektori kontrolujú internú pedagogickú dokumentáciu, osobné poznámky učiteľov v ich zápisníkoch alebo na internete, emaily na mobiloch, výmenu správ medzi rodičmi a učiteľmi…-ak sa zistí, že komunikácia s rodičmi žiakov alebo osobné poznámky učiteľov boli v ruskom jazyku, nasledujú tvrdé disciplinárne postihy-až po zákaz ďalšej pedagogickej práce a v prípade mužov,-odvelenie na front.

Vrcholom ukrainizačnej kampane je, že úrady nútia Odessanov, aby na hroby svojich príbuzných dali mená a nacionálie iba po ukrajinsky. Od majiteľov hrobových miest požadujú, aby do istého termínu na starých hroboch odstránili mená a údaje v ruštine a nahradili ich ukrajinskými. Ak to pozostalí do určeného termínu neurobia, zrušia im dané hrobové miesto, hrob exhumujú, zlikvidujú a využijú ho pre iného nebožtíka, ktorý má dostatočne vlastenecky cítiacich pozostalých.

Jednoducho povedané, Rus nemá na Ukrajine nielenže právo na dorozumievanie sa v materinskom ruskom jazyku ale ani právo zomrieť ako Rus. Ešte ani to rodné meno na kríži mu Zelenskij a spol. nedoprajú…

A my tu v civilizovanej Európe čušíme, tvárime sa, že to nevidíme, zakrývame si oči pred genocídou páchanou na ruskom národe. Sankcie na všetko, len nie na to, čo je skutočne dôležité – na ochranu základných ľudských práv. Kde sú tie reči o demokracii a slobode slova, keď ide o Rusov? Zrazu sú všetci ticho. A tí, čo sa ozvú, sú hneď nálepkovaní ako Putinovi agenti. No, nech si nálepkujú. Pravda si aj tak raz prerazí cestu. Lebo krv nevinných kričí do neba. A tá ukrajinská nenávisť, tá zničujúca vlna rusofóbie, to je niečo, čo už dávno prekročilo všetky medze. Ale hlavne, že posielame zbrane…