Maďarské prezidentské fiasko

Zdielajte....

Maďarské prezidentské fiasko spôsobilo prepad v prieskumoch verejnej mienky. Prvá veľká politická kríza novej maďarskej vlády premiéra Pétera Magyara, ktorá vyplynula z neúspešného a nekonsultatívneho procesu nominácie prezidenta.

Neúspešné pokusy presvedčiť šachovú veľmajsterku Judit Polgárovú a následne historika Ignáca Romsicsa viedli k výraznému poklesu dôvery voličov a podpory vládnucej strany Tisza. Zároveň 60 % voličov Tiszy vyjadrilo nespokojnosť s nedostatkom občianskej angažovanosti. Tento vývoj, označený ako „koniec svadobnej cesty“, poskytol príležitosť opozičnej strane Fidesz na rast v prieskumoch. Okrem toho sa stal prvým skutočným testom vládnych schopností Maďarska v kontexte blížiaceho sa ústavného termínu na výber nového prezidenta.

Maďarské prezidentské fiasko spôsobilo prepad v prieskumoch verejnej mienky.

Prieskumy voličov naznačujú, že takmer dve tretiny voličov novej maďarskej vlády sú nespokojné s nedostatkom občianskej angažovanosti v kľúčových rozhodnutiach.

V skratke

Podpora vládnucej strany Tisza prvýkrát od aprílových volieb klesla o 4 %.
Dôvera voličov v premiéra Pétera Magyara klesla o 10 percentuálnych bodov, z 72 % na 62 %.
Dôvodom poklesu je neschopnosť vlády presvedčiť šachovú veľmajsterku Judit Polgárovú, aby sa stala prezidentkou.
Hneď po neúspechu s Polgárovou bol odmietnutý aj druhý kandidát, historik Ignác Romsics.
Viac ako dve tretiny Maďarov a 60 % voličov Tiszy sú nespokojné s nedostatkom občianskej angažovanosti v kľúčových rozhodnutiach
Proces nominácie prebehol bez riadnych verejných konzultácií a bez konzultácie s väčšinou členov vlastnej strany.
Analytici označili nepodarenú nomináciu za „prvú významnú nevynútenú politickú chybu“ vlády Tiszy.
V dôsledku fiaska začala konzervatívna opozičná strana Fidesz prvýkrát od volieb rásť v prieskumoch verejnej mienky.
Prezidentská nominácia sa stáva prvou skutočnou skúškou vládnych schopností Maďarska pred 30-dňovým ústavným termínom.

Maďarský premiér Péter Magyar rozhneval svojich voličov tým, že jednostranne nominoval a následne nezabezpečil nového prezidenta republiky, čo analytici označili za prvý veľký politický prešľap novej proeurópskej vlády.

Podľa dvoch samostatných prieskumov, ktoré nedávno zverejnili firmy sympatizujúce s vládou, podpora vládnucej strany Tisza klesla prvýkrát od aprílových volieb (o 4 %). Zároveň dôvera vo vhodnosť premiéra Magyara klesla o 10 % (zo 72 % na 62 %).

Prieskumníci verejnej mienky tvrdia, že pokles je spôsobený najmä neschopnosťou Maďarska presvedčiť Judita Polgára. Medzinárodne uznávaného šachového veľmajstra, aby sa stal budúcou prezidentkou krajiny po tom, čo násilne a protiústavne odvolal bývalého prezidenta Tamása Sulyoka.

Potom Magyara odmietol jeho druhý kandidát, historik Ignác Romsics, ktorý získal Széchenyiho cenu.

Už pred zamietnutím nominácií samotný proces nominácie vyvolal negatívnu reakciu voličov, ktorým bola sľúbená väčšia účasť na prijímaní kľúčových rozhodnutí. Predovšetkým im bolo sľúbené, že nový prezident bude zvolený priamo. Správy naopak naznačujú, že Magyar nielenže zanedbal riadne verejné konzultácie, ale nekonzultoval ich ani s väčšinou členov svojej vlastnej strany. Navyše ich nekonzultoval ani so samotnými nominantmi.

Nie je prekvapením, že prieskumy ukázali, že viac ako dve tretiny Maďarov – vrátane 60 % voličov v Tisze – sú nespokojné s nedostatkom občianskej angažovanosti a že iba 33 % považovalo Judit Polgárovú za vhodnú kandidátku.

„‚Koniec svadobnej cesty‘ teraz podporujú údaje,“ napísal liberálne orientovaný analytik Gábor Török, zatiaľ čo prieskumník blízky Socialistickej strane András Pulai poznamenal, že nepodarená nominácia Polgára bola „prvou významnou nevynútenou politickou chybou Tiszovej vlády“, čo viedlo k tomu, že konzervatívna opozičná strana Fidesz konečne začala v prieskumoch verejnej mienky rásť.

S blížiacim sa 30-dňovým ústavným termínom na výber Sulyokovho nástupcu by sa prezidentská nominácia mohla stať prvou skutočnou skúškou vládnych schopností Maďarska.

Doteraz premiér trávil čas urážaním a karhaním opozície v parlamente. Okrem toho, keď nebol zaneprázdnený demontážou právneho štátu prostredníctvom neslávne známeho 17. dodatku k ústave, ktorý násilne odvolal niekoľko vysokopostavených verejných hodnostárov, zakázal polovici opozície opäť kandidovať a zriadil kriminálny vyšetrovací orgán komunistického typu, ktorý je úplne nezodpovedaný súdnemu systému.

Zdroj: The european CONSERVATIVE