To bolo ponižovania pre každého, kto pri nelegálnych migrantoch používal zdravý rozum


Migranti sedia pred krátkodobým migrantským centrom CETI v španielskej severoafrickej enkláve Ceuta 1. augusta 2026.
To bolo rečí a nálepkovania pre každého, kto pri nelegálnych migrantoch prichádzajúcich do Európy používal zdravý rozum a kládol si relevantné otázky, nakoľko môže byť tento typ ľudí pre európsku spoločnosť prínosom.
Politici a médiá hlavného prúdu ich tvrdohlavo častovali výrazmi: xenofóbi, rasisti, populisti, demagógovia, extrémisti, radikáli a fašisti, nacionalisti, šovinisti, islamofóbovia.
Kto sa im teraz ospravedlní? Mýliaci sa politici a ideologicky nastavené médiá zlyhali. Denník Politico dnes priznáva zmenu európskej diskusie o migrácii, pričom skupiny bojujúce za práva migrantov sú nútené prehodnotiť spôsob, akým argumentujú. Udalosti zo Ceuty ukázali, že migrácia prestala rozdeľovať politikov. Od krajnej pravice po ľavicu volajú po silnejších hraniciach a účinnejšom odstrašovaní.
Denník The Times priniesol svedectvo úradníka, ktorý roky posudzoval žiadosti migrantov vo Veľkej Británii.
Azylový systém označil za masívny podvod a nefunkčný aparát.
Podľa anonymného zdroja je len 1% žiadostí oprávnených. Medzi najbizarnejšie požiadavky stovky irackých Kurdov patrila rozprávka o tom, že museli utiecť kvôli milostnému pomeru s dcérou predsedu vlády Kurdistanu.
Stovky Pakistancov sa zase odvolávali na homosexuálnu orientáciu. Ako dôkaz predkladali podporné listy od toho istého muža zo Spojeného kráľovstva. Bangladéšania sa húfne označovali za prenasledovaných disidentov bývalej vládnej strany. Kedy sa nám na Západe stalo, že sme takto zhlúpli a vysmievajú sa nám i nelegálni migranti?
The Telegraph sa pýta, prečo sa voliči od strán establišmentu neodvrátili už dávno.
Kritizuje ideologickú praktiku „kľakania si na koleno“ ako omyl a módny americký import. Rovnako pranieruje tých, ktorí sa chytili do pasce pri definícii, kto je žena, odpoveďou: „Niektoré ženy môžu mať penis.
“ Noviny komentujú nevhodné správanie vybraných politikov v otázke nelegálnych migrantov:
„Vždy, keď sa lietadlo plné zahraničných zločincov bez práva na pobyt v Británii pripravovalo na odlet, nikdy nebola núdza o poslancov a kolegov ochotných podpísať list brániaci práva násilníkov a dílerov drog na život v Británii.
Keď sa odhalil škandál so znásilňovacími gangmi, namiesto toho, aby požadovali kroky proti páchateľom a tým, ktorí kryli alebo dokonca napomáhali znásilňovaniu a mučeniu mladých bielych dievčat, mainstreamoví politici kričali ‚islamofóbia!‘.“
Nielen vo Veľkej Británii a Nemecku sa z vítania nelegálnych migrantov stal masívny problém. Rétorika sa premenila aj u nášho suseda v Rakúsku. Kancelár Christian Stocker v rozhovore pre verejnoprávnu ORF vyhlásil, že nechce, aby jeho deti a vnúčatá vyrastali v „islamskom štáte“.
Nedávny prieskum medzi mladými odhalil, že 46% moslimských respondentov je pripravených bojovať a zomrieť za svoje náboženstvo.
Základné školy vo Viedni navštevuje až 42 percent moslimských detí. Na stredných školách sa číslo blíži k polovici. Zradikalizovaní moslimskí chlapci tu vystupujú ako „samozvaná mravnostná polícia“. Od spolužiačok vyžadujú šatky, zakazujú im nosiť západné oblečenie, baviť sa s opačným pohlavím a zúčastňovať sa na hodinách telocviku a plávania. Rakúsky kancelár oznámil sprísnenie opatrení voči stúpencom radikálneho islamizmu, vrátane úplného zákazu politického islamu.
Kritiku a vlnu nálepkovania si v minulosti vyslúžil každý, kto v súvislosti s migrantmi prichádzajúcimi do Európy používal zdravý rozum a upozorňoval na možné hrozby.
Ideológia v rukách európskych politikov a novinárov spôsobila súčasný stav. Mali by sme byť ochotní a schopní sa z neho poučiť a neopakovať staré chyby. Ako napísal denník Die Welt, katastrofálne volebné výsledky v Sasku – Anhaltsku pre politické a mediálne elity odhalili tiché zúfalstvo. „Posledných desať rokov bolo pomalou politickou samovraždou demokratického stredu. Tí, ktorí varovali a kritizovali systém, boli zosmiešňovaní, rovnako ako tie hlasy v ich vlastných radoch, ktoré poukazovali na to, že veci nemôžu pokračovať tak, ako sú – ani s migráciou, ani s ekonomikou, ani s verejnoprávnym vysielaním, ani s mimovládnymi organizáciami, ani s nedostatkom reforiem.“
Karol Lovaš FB
Pod čiarou
Áno, ide o svedectvo anonymného úradníka Home Office (označeného ako „J“), ktorý roky pracoval ako rozhodovateľ o azyle a posudzoval tisíce žiadostí. Podľa neho je „v najlepšom prípade len 1 %“ žiadostí o azyl skutočných a „takmer žiadny aspekt azylového systému nie je buď masívny podvod, alebo len skutočne nefunkčný. Nič nefunguje, ako by malo.“
Pôvodný článok vyšiel v The Times (David Shipley a Matt Dathan) okolo 6.–7. septembra 2026. Úradník popisuje „package claims“ – opakujúce sa rovnaké scenáre (napr. stovky irackých Kurdov, ktorí tvrdili vzťah s dcérou premiéra kurdského regiónu; stovky pakistanských žiadateľov s rovnakým údajným gay partnerom a falošnými listami podpory). Kritizuje systém interview (krátky screening + neskorší podrobný pohovor, ktorý dáva čas na prípravu falošných dôkazov), zákaz overovania v krajine pôvodu a kultúru, ktorá podľa neho favorizuje schvaľovanie.
Zmienky v zahraničnej tlači (nie slovenskej) – tri príklady s odkazmi:
- LBC (britské spravodajstvo): „Only ‘one in 100 asylum claims are genuine,’ a Home Office whistleblower has claimed.“ – podrobne cituje svedectvo a reakciu Home Office.
LBC - UnHerd: „In a remarkable exclusive, the Times has published the testimony of a Home Office whistleblower who estimates that only 1% of asylum claims in the UK are genuine.“ – analýza problémov s overovaním a deportáciami.
UnHerd - Le Figaro (francúzske): „Au Royaume-Uni, un fonctionnaire met en cause le système d’asile et estime que seules 1% des demandes sont «fondées»“ – sumarizuje svedectvo o identických príbehoch a podvodoch.
Le Figaro
Ďalšie zahraničné zmienky zahŕňajú napr. The Sun, EasternEye, španielsku Gaceta či indický Sunday Guardian Live. Home Office na anonymné svedectvá oficiálne nereaguje konkrétne a odkazuje na klesajúcu mieru schvaľovania (z 77 % v 2022 na 38 % v roku do júna) a „robustné procesy“ na odhaľovanie podvodov.
Pôvodný článok The Times je často za paywallom; existujú archívne verzie (napr. archive.is).
Napísali sme
Mohlo by vás zaujímať
- To bolo ponižovania pre každého, kto pri nelegálnych migrantoch používal zdravý rozum
- The Economist: Ukrajina má v oblasti raketovej obrany už len dve možnosti.
- Lavrov Západnej Európe – „Už 500 rokov vykorisťujete, kolonizujete, zotročujete, okrádate, plienite po celom svete“!
Podporte našu prácu
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.


Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU
Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko
Subscribe to get the latest posts sent to your email.




