Druckerovo liberalistické vzdelávanie & Tarabove odvolanie

Zdielajte....

Najprv úctivé poďakovanie všetkým, ktorí mi poslali pozdravy k meninám. Na tom, ako sa volám, nemám samozrejme žiadnu zásluhu. Ani pokiaľ ide o krstné meno, ale ani pokiaľ ide o priezvisko. Neviete si navyše predstaviť, aké ohromne povznášajúce, v úvodzovkách, je zdieľať rovnaké krstné meno s takými verejne známymi postavami ako sú Šimečka či Havran. Aj oni včera oslavovali…. Druckerovo liberalistické vzdelávanie & Tarabove odvolanie

Trochu inak je to v prípade skvelého politológa a komentátora Michala Horského.

Ten tu po odchode z tohto sveta dodnes chýba a je podľa mňa navyše jedným z nespočetného radu dôkazov absurdnosti arogantného hesla z čias v reálneho kolektivistického socializmu, že nik nie je nenahraditeľný. Toto stupídne heslo som viac razy kritizoval ako nevkusné a arogantné.

Dobre, a teraz k naozaj relevantným udalostiam včerajšieho dňa.

Možno to niekoho prekvapí, možno nie, ale moje myšlienky sa od včera uberajú predovšetkým smerom k Martinskej nemocnici. Po strašnom incidente v základnej škole v susednom Staškove previezli v kritickom stave hemoragického šoku útlu žiačku ôsmej triedy Nelku. Nedá mi pritom nespomenúť, že vo dvoch dedinách, bezprostredne susediacich so Staškovom, som mal v rokoch 2015 až 2020 viaceré besedy so žiakmi ôsmeho a deviateho ročníka. Boli to obce Olešná a Podvysoká – pozrite si mapu, tie dve dediny, každá z inej strany, susedia bezprostredne so Staškovom.

Dokonca až tak, že tam, kde končí jedna, začína sa okamžite Staškov.

Okrem toho som mal opakovane besedy aj so žiakmi základných škôl v Klokočove a v Makove. Zväčša išlo o besedy o angličtine a slovenskom jazyku. Avšak osobitne rád si spomínam na besedy na tému medziľudských vzťahov a potreby vzájomnej úcty príslušníkov oboch pohlaví už od ranného detstva. Tieto témy patria do občianskej náuky.

V jednej z tých škôl mi vtedajší riaditeľ potom v riaditeľni povedal, že sú natoľko zavalení učivom a byrokraciou, že sa plne sústreďujú najmä na učivo. Zostáva im tak menej času na výchovu. Preto je dobre, ak niekto príde a rozpráva sa so žiakmi aj o výchovných témach. Navyše, ak ide o človeka v dôchodkovom veku s potrebným univerzitným pedagogickým vzdelaním a životnými skúsenosťami.

Pre boha živého, vychovávajme tie deti aj v škole, nie je tu predsa len to Druckerovo liberalistické vzdelávanie, treba mládež aj vychovávať. Inak sa nám to vypomstí a zrúti sa nám to celé na hlavu. Traja ministri vlády tam včera boli, ale ani jeden sa o tom v Staškove nezmienil.

V tomto smere mal premiér Fico včera v Poprade na tlačovke pred nemocnicou svätú pravdu, môžete ho pritom nenávidieť koľko chcete, keď okrem iného povedal, že tu už nepomôžu iba nejaké nové tvrdšie zákony…..treba aj čosi iné. „Čimsi iným “ predovšetkým rozumiem, rovnako ako Robert Fico, poctivú výchovnú prácu nielen v škole ale aj v rodine. Nepodceňujme to! Čo nám to pomôže ak budeme iba vzdelávať, ak nám vyrastie agresívna mládež, ktorá je v extrémnych prípadoch schopná čohokoľvek.

Fico pritom spomenul,

že keď ako dieťa dostal za niečo od učiteľa v škole pokarhanie alebo nejaký trest, tak to bral sakramentsky vážne a doma sa k tomu radšej ani nepriznal a ani o tom nehlesol , lebo by bol schytal ešte aj od rodičov doma. Počúvajme už raz konečne trochu aj toho 62-ročného Fica, nielen štvať donekonečna proti nemu!

Čo sa týka odvolania Tomáša Tarabu z postu ministra v parlamente a vzniknutých dôsledkov a politických implikácií, tomu sa budem venovať v ďalšom článku po dnešnom avizovanom rokovaní vedenia Smeru. Predovšetkým, čo to teraz spôsobilo v našej rozorvanej spoločnosti? Lebo som si všimol, že už sme na Slovensku rozčesnutí ako strom po búrke nielen pozdĺž ostrej deliacej línie medzi prívržencami koalície a opozície. To tu nie je nič nové, ale už sa pustili do seba aj prívrženci a voliči koalície, dokonca aj tí takzvaní skalní „starosmeráci“.

Jedni nadávajú na Tarabu a chápu Danka, iní naopak posielajú Danka nedobro aj s jeho semafórom a Michelkom kadeľahšie. Ja mám v tejto veci ako komentátor jednu obrovskú komparatívnu výhodu. Nie som nijako závislý ani na jedných, ani na druhých, nikdy som nebol a nikdy nebudem.

Mňa žiadna politická strana alebo jej mecenáši a oligarchovia neplatia

– ani skryte cashom, ani otvorene, ani nejakým ministerským úväzkom či dotáciou. Radšej byť chudobný ako kostolná myš, ale s čistým štítom! Nik ma nesubvencuje a nedotuje – dokonca tak, že by som si zo štedrej podpory mohol luxusne platiť aj húf spolupracovníkov…..Všimol som si vyjadrenie Matoviča, s ktorým asi prvý raz súhlasím, keď euforickej opozícii s jej nadšením z víťazstva prizvukuje „nepodceňujte Fica“….. Ale o tom až zajtra.