M. Žilinka-REDAKTOROVI DENNÍKA SME ETIKA NIČ NEHOVORÍ

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Dňa 5.5.2024 bol na portáli sme.sk uverejnený článok s názvom: „Žilinka pred otázkami uteká. Keď odpovedajú jeho podriadení, trestá ich.“, ktorý považujem za učebnicový príklad KONFABULÁCIE novinára.

Redaktor v súvislosti so schôdzou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, na ktorú som bol pozvaný, o. i. napísal:

„Opoziční poslanci sa ho chceli v ústavnoprávnom výbore pýtať, ako zaraďoval prokurátorov po zrušení špeciálnej prokuratúry na nové miesta.

Žilinka sa však vyhol otázkam poslancov aj médií. Koaliční poslanci zasadnutie sabotovali svojou neúčasťou, a tak trvalo len asi minútu.

Namiesto neformálnej diskusie s opozíciou, aká bežne prebieha, ak výbor nie je uznášaniaschopný, Žilinka z parlamentu ihneď odišiel.“

I. SPLNIL SOM SI ZÁKONNÚ POVINNOSŤ a prišiel som na schôdzu ústavnoprávneho výboru.

II. Pred plánovaným termínom schôdze výboru som bol pred rokovacou miestnosťou prítomný desať minút, zástupcovia médií si ma FOTILI a NATÁČALI na kameru, napriek tomu ma SO ŽIADNOU OTÁZKOU NEOSLOVILI.

III. Do rokovacej miestnosti výboru som NEBOL VÔBEC ANI LEN ZAVOLANÝ, napriek vedomosti poslancov, že som prítomný.

IV. Odhliadnuc od faktu, že zákon o rokovacom poriadku Národnej rady SR NEPOZNÁ právny inštitút „neformálnej diskusie s opozíciou“, so zreteľom na zjavný prejav vzťahu poslancov ku generálnemu prokurátorovi SR v podobe nezavolania do rokovacej miestnosti, NEPRICHÁDZAL DO ÚVAHY.

Zhrnúc uvedené, NIE JE PRAVDOU, že by som sa „vyhol otázkam poslancov aj médií“.

Či už redaktor denníka SME tieto skutkové okolnosti vo svojom článku uviesť ZABUDOL, NECHCEL alebo ÚMYSELNE IGNOROVAL, lebo by to nezapadalo do jeho celkom zrejmého konceptu, POSTUPOVAL V ROZPORE S HLAVNÝMI ZÁSADAMI PRÁCE NOVINÁRA, akými sú PRAVDIVOSŤ a OBJEKTIVITA. Inak povedané, POSTUPOVAL NEETICKY.

A už len pre úplnosť, aby si verejnosť mohla urobiť sama názor na spôsob, akým redaktor aplikoval PRINCÍP VYVÁŽENOSTI v práci novinára (zohľadnenie vyjadrenia generálnej prokuratúry) pripájam celé vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR poskytnuté na žiadosť redaktora pred spracovaním článku:

„Generálna prokuratúra SR, rovnako ako v minulosti, nebude riešiť personálne záležitosti v súvislosti s dodržiavaním služobnej disciplíny prokurátorov prostredníctvom médií.

Spôsob informovania verejnosti o činnosti prostredníctvom médií upravuje príkaz generálneho prokurátora SR por. číslo 23/2024, ktorý je záväzný pre všetkých prokurátorov.

Rešpektovanie určených pravidiel informovania o činnosti prokuratúry veľmi úzko súvisí aj s ďalšími základnými zákonnými povinnosťami prokurátora, ktoré vo svojom súhrne predstavujú služobnú disciplínu. Účelom spomínanej internej úpravy je zabezpečenie jednotnej informačnej a komunikačnej politiky prokuratúry, so zreteľom na jej charakter, ako hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Táto interná úprava veľmi jasne stanovuje podmienky poskytovania informácií o činnosti prokuratúry z hľadiska osobného (kto), obsahového (čo), ako aj procesného (ako).

Dôvera verejnosti v orgány prokuratúry, ale aj v právny štát, je totiž navonok podmienená aj spôsobom, ako orgány prokuratúry informujú o svojej činnosti. Ten nemá spochybňovať autoritu a nestrannosť prokuratúry, pretože verejnosť nemá možnosť si sama verifikovať prípadné rozporuplné stanoviská. Názorová polemika zo strany prokurátorov, ktorí nemusia disponovať komplexnými informáciami, a ktorým nikdy nebolo upierané právo na svoj názor a jeho prezentovanie, ale musí mať svoje náležité miesto, formu a spôsob tak, aby neznižovala vážnosť prokuratúry a jej vedúcich predstaviteľov.

Otvorenosť komunikácie prokuratúry nemožno stotožňovať s poskytovaním rozhovorov jej predstaviteľmi, ako jednej z možných foriem informovania verejnosti.

Generálna prokuratúra SR reaguje na dopyty médií vždy jasne, vecne, spôsobom a formou primeranou konkrétnemu prípadu. Len v roku 2023 poskytla prokuratúra médiám takmer 1 400 informácií (prvý štvrťrok 2024 – 382 informácií).“

Maroš Žilinka – generálny prokurátor SR