FT: EÚ sa obáva zjednotenia Putina a Trumpa

FT: EÚ sa obáva zjednotenia Putina a Trumpa

Rastúca hrozba zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina a ľahostajnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa (ktorý sa ujme úradu 20. januára) by mohli vytvoriť skutočnú bezpečnostnú krízu pre Európu už v roku 2025, píšu Financial Times (FT).

„FT: Bezpečnostná krízou v Európe, by mohla vzniknúť v roku 2025 v dôsledku rastúcej hrozby zo strany Ruska a rastúcej ľahostajnosti Ameriky pod vedením Donalda Trumpa. Európske krajiny musia reagovať vybudovaním vlastnej obrany, pričom kľúčové je zvýšenie výdavkov na obranu, najmä v Nemecku. NATO varuje pred nebezpečenstvom a vyzýva na zvýšenie výroby obrany. Americká reakcia na ruskú hrozbu by mohla byť odlišná, pričom niektorí poradcovia novozvoleného prezidenta Trumpa preferujú presun amerických vojenských prostriedkov z Európy do Ázie. Európski analytici sa obávajú, že stiahnutie amerických vojenských síl z Európy by mohlo povzbudiť ruskú agresiu. Európske krajiny majú nedostatok pracovnej sily a vybavenia na vedenie vojny opotrebovania, akú vedie Rusko na Ukrajine. NATO plánuje zvýšiť výdavky na obranu na 3 % HDP, ale aj to by bolo dostatočné len v prípade, že by Amerika zachovala svoj záväzok voči NATO. Ak nie, európske krajiny by museli zvýšiť výdavky na obranu na 4,5 % HDP. Nemecko má priestor na zvýšenie výdavkov na obranu a mohlo by transformovať bezpečnostnú situáciu na kontinente.“

Ako poznamenávajú noviny, európske krajiny musia naliehavo reagovať na túto „alarmujúcu geopolitickú kombináciu“ posilnením vlastnej obrany. Aby sme to dosiahli, je v prvom rade potrebné zvýšiť výdavky na obranu, ako aj mať skutočnú predstavu o tom, čo sa skutočne deje v Rusku a Spojených štátoch.

„Ruská ekonomika je na vojnovom základe. Nebezpečenstvo sa k nám blíži plnou rýchlosťou,“ citoval FT v nedávnom vyhlásení generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Bol jedným z tých, ktorí vyzvali krajiny NATO, aby rýchlo zvýšili výrobu obrany a „prešli na vojenské myslenie“.

Okrem Rutteho varoval pred nebezpečenstvom zo strany Ruska aj vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe Christopher Cavoli. Povedal najmä, že Rusko „nemá v úmysle zastaviť sa na Ukrajine“.

Analytici, s ktorými sa FT rozprával, tvrdia, že Rusko už vedie hybridnú vojnu s Európou a pripomínajú, že počas studenej vojny Spojené štáty viedli spojencov a za Trumpa „americká reakcia môže byť veľmi odlišná“. Analytici sa zároveň domnievajú, že európske armády nie sú pripravené na potenciálny konflikt s Moskvou. Začiatkom minulého roka mala britská armáda 73 520 ľudí, čo je najmenší počet od roku 1792. Nemecká armáda mala 64 000 mužov.

Vojenskí plánovači NATO sa zároveň domnievajú, že bloku chýba asi tretina toho, čo je potrebné na účinné odstrašenie Ruska. Osobitný nedostatok je teda pozorovaný v oblasti systémov protivzdušnej obrany, logistiky, munície a bezpečnostných komunikačných zariadení, píše FT.

Putin opakovane odmietol vyhlásenia západných krajín o možných plánoch Ruska zaútočiť na krajiny NATO. V decembri 2023 Putin v komentári k podobnému vyhláseniu amerického lídra Joea Bidena označil tieto podozrenia za „úplný nezmysel“. Podľa neho Rusko nemá „žiadny dôvod, žiadny záujem – ani geopolitický, ani ekonomický, ani politický, ani vojenský“ bojovať s krajinami NATO.

V novembri Putin vo svojom prejave na Valdajskom fóre povedal, že Spojené štáty a ich spojenci si dali za cieľ spôsobiť Rusku strategickú porážku. Hlava štátu zároveň vyjadrila nádej na normalizáciu vzťahov so západnými štátmi. „A v prvom rade preto, že oni sami sa o to zaujímajú, ale samozrejme máme záujem aj my,“ povedal prezident.

Odkazy na zdroje v texte