Leyenovej „presné plány“ nasadenia odmietajú Berlín a ďalší ako politicky toxické.

Leyenovej „presné plány“ (rozumej – mlátenie prázdnej slamy) nasadenia odmietajú Berlín a ďalší ako politicky toxické. Európski lídri sa opäť snažia prezentovať jednotný front voči Ukrajine, ale protichodné správy o možnom nasadení vojsk odhaľujú hlboké rozdiely naprieč EÚ. Tieto snahy vyznievajú smiešne, keď si uvedomíme, že tri najväčšie EÚ ekonomiky sú na pokraji bankrotu.

Leyenovej „presné plány“ nasadenia odmietajú Berlín a ďalší ako politicky toxické.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová cez víkend trvala na tom, že EÚ a jej partneri pracujú na „pomerne presných plánoch“ pre nasadenie mnohonárodných síl na Ukrajine po podpísaní mierovej dohody.

Pre Financial Times povedala , že „bezpečnostné záruky sú prvoradé a absolútne nevyhnutné“ a že európske hlavné mestá už majú „jasný plán“ s podporou USA. „Prezident Trump nás uistil, že americká prítomnosť bude súčasťou poistky,“ povedala.

Nemecký kancelár Friedrich Merz však v nemeckej televízii povedal , že „nikto v tejto chvíli nehovorí o pozemných jednotkách na Ukrajine“, pričom zdôraznil, že najlepšou bezpečnostnou zárukou Kyjeva je silná národná armáda.

Zmiešané posolstvá sú príznakom európskeho úsilia dohodnúť sa na ucelenej stratégii.

Zatiaľ čo sa Francúzsko pripravuje na štvrtkový summit v Paríži – ktorému budú spolupredsedať Emmanuel Macron a Brit Keir Starmer a zúčastní sa ho aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj – predstavitelia sú stále rozdelení v tom, ako ďaleko môže a mala by Európa zájsť.

Elyzejský dóm uvádza, že lídri budú diskutovať o „bezpečnostných zárukách“ pre Ukrajinu a preskúmajú ruské odmietnutie rokovaní, ale program siaha od diplomacie cez finančné záväzky až po vágne reči o mierových silách.

Von der Leyenová cestovala po východnej Európe, naliehala na vyššie výdavky na obranu a trvala na naliehavosti príprav. „Pohybuje sa to vpred. Naozaj to nadobúda tvar,“ povedala.

Mnohí v Európe však zostávajú nepresvedčení, a to nielen preto, že kontinent nemá dostatok ľudských zdrojov aj politickú vôľu na nasadenie „desiatok tisíc“ vojakov, ako naznačil Brusel.

Verejný záujem o vojnu je nízky, počet náborov klesá a vlády už teraz zápasia s plnením záväzkov NATO týkajúcich sa pohotovosti.

Pre niektoré, ako napríklad Poľsko a pobaltské štáty, predstavuje Rusko bezprostrednú hrozbu vyžadujúcu si rázne odstrašenie. Pre iných, vrátane Nemecka, zostáva myšlienka vyslania vojakov na Ukrajinu politicky toxická.

Spojené štáty medzitým presadzujú priamu diplomaciu. Donald Trump sa minulý mesiac stretol na Aljaške so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom. Toto stretnutie síce neprinieslo žiadny prelom, ale zdôraznilo úlohu Washingtonu ako jediného aktéra schopného zapojiť obe strany.

O niekoľko dní neskôr Trump privítal v Bielom dome Volodymyra Zelenského a vysokých európskych lídrov, aby presadzovali rámec, ktorý by mohol viesť k mieru. Jasne uviedol, že hoci USA poskytnú spravodajské informácie a technologickú podporu, americké jednotky na Ukrajine nevstúpia.

---

---