Tak sa nám na Slovensku znova protestuje. Jedinci s IQ a pamäťou akváriovej rybičky opäť v uliciach
Blíži sa sedemnásty november, pučisti sa ho už nevedia dočkať
Tak sa nám na Slovensku znova protestuje, tentoraz znova proti Ficovi, ale aj konsolidácii a hlavne zdražovaniu. Hovorí sa, že „pamäť davu“ trvá približne dva týždne a práve na to vsadili organizátori terajších protestov, pretože ľudia už naozaj zabudli, aké zdražovanie nastalo počas vlád bývalej liberárno-progresívnej garnitúry, ktorá občanov Slovenska nazývala dezolátmi, múdrosráčmi, psami, opicami a rôznymi inými pejoratívnymi výrazmi.
Tak sa nám na Slovensku znova protestuje.
Dav občanov skutočne zabudol na to, koľko stáli základné potraviny počas poslednej Ficovej a Pellegriniho vlády. Zabudol napríklad na to, koľko centov stál taký obyčajný rožok a koľko stál po zdražení Matovičovou vládou. Zabudol na obrovské zvýšenie cien potravín, základnej drogérie, hygienických pomôcok, liekov a najmä energií.
Dav občanov zabudol aké reštrikčné opatrenia vydávala Matovičova vláda, aby zabránila občanom protestovať. Zabudol na zákazy zhromažďovania, zabudol na ponižovanie, zabudol na likvidovanie právneho štátu a zadlžovanie štátu aj občanov. Zabudol na bezbrehé rabovanie troch minulých vlád.
Dav zabudol napríklad na to, že vtedajšie vlády Maďarska a Poľska znížili daň na základné potraviny a náš premiér Matovič sa ľuďom iba drzo vysmieval z „plačoviek“ a jeho vláda odmietala rokovať s poľnohospodármi a potravinármi.
Dav však zabudol najmä na to, že každú vojnu niekto musí zaplatiť a to aj tú na Ukrajine, ktorú vtedajšie vlády štedro podporovali až tak, že dnes je nás štát prakticky bez vzdušnej obrany, ale aj bez iných zbraní.
A dnes?
Dnes pôvodcovia tohto štátneho megarabovania zvolávajú protesty proti konsolidácii a zdražovaniu. Môžu si to dovoliť, prečo by aj nie, veď cielený rozklad právneho štátu im zabezpečil beztrestnosť a cítia sa nedotknuteľní. Znova sa spolu so svojimi vernými vyškierajú z médií, ktoré ich podporujú. Znova šíria vražednú nenávisť medzi ľuďmi a poniektorí svojimi vystúpeniami pripomínajú rétoriku fanatických nacistických pohlavárov.
Keby si občania pamätali aspoň niečo, chápali by v akej situácii je náš štát, alebo lepšie povedané to, čo zo štátu ostalo po bývalých vládach Matoviča, Hegera a Ódora.
Keby si občania aspoň trochu niečo pamätali, spomenuli by si, čo chystala terajšia opozícia pre občanov, keby sa dostali po voľbách k moci.
A keby si naozaj niečo z toho všetkého pamätali, spomenuli by si, kto dostal tento štát do súčasných problémov a už nikdy by nedovolili, aby sa ku nim politici, ktorých štedro platia správali ako ku spodine a lúze a beztrestne ich urážali.
Naopak mnohí by pochopili, že kritická situácia s ktorou sa musí vysporiadať súčasná vláda, je v skutočnosti v celej Európe, ale aj v USA a celom západnom svete, ktorý vyprovokoval konflikt na Ukrajine.
Omnoho vážnejšia situácia ako na Slovensku je vo Francúzsku
v ktorom padla vláda a ktoré sa ocitlo pred bankrotom. V samotnom Bruseli prevzali nadvládu rôzne zločinecké gangy a drogové kartely a vláda zvažuje nasadenie armády. Rovnako je na tom Veľká Británia, v Nemecku začína obrovská ekonomická recesia. Všetky západné štáty majú obrovské problémy s migrantmi, ktorí sa odmietajú prispôsobiť prostrediu týchto štátov a podieľajú sa na násilnostiach.
Za každú vojnu, či už konvenčnú, ale aj tie moderne nazývané hybridné vojny sa platí a zaplatia ju vždy tí, ktorí tieto vojny nevyvolali, nevyprovokovali. Zaplatia ich ľudia, v tom lepšom prípade peniazmi a prácou, v tom horšom prípade vlastnými životmi.
Žiaľ, ľudia najviac platia za vojny, ktoré vedú voči nim politici, ktorí im vládnu. A sú to najmä politici, ktorí doteraz neniesli žiadnu zodpovednosť za svoje konanie, lenže ľudia, občania to nechcú vidieť. Stačí im ten povestný „kúsok žvance“, ktorí im denne predhazdujú médiá…
Devana


