Klimatickí aktivisti dostali príkaz zaplatiť Lufthanse 1,1 mil. eur

Zdielajte....

Klimatickí aktivisti dostali príkaz zaplatiť Lufthanse 1,1 mil. eur za blokádu letiska. Krajský súd v Hamburgu nariadil desiatim členom klimatickej aktivistickej skupiny Last Generation zaplatiť spoločnosti Lufthansa odškodné vo výške 400 000 eur za zablokovanie letovej prevádzky na letisku v Hamburgu v júli 2023. Súd tiež rozhodol, že aktivisti musia uhradiť súdne trovy vo výške 700 000 eur, čím sa ich celková zodpovednosť zvýšila na 1,1 milióna eur.

Blokáda prerušila desiatky letov

a ovplyvnila 8 500 cestujúcich v spoločnosti Lufthansa a jej pridružených spoločnostiach vrátane spoločností Eurowings, Swiss a Austrian Airlines. Súd rozhodol, že aktivisti konali „úmyselne a nezákonne“ tým, že zasahovali do prevádzky Lufthansy.

Ak obžalovaní nezaplatia, hrozí im až dvojročný trest odňatia slobody a za opakovaný priestupok im hrozí pokuta 200 000 eur. Rozhodnutie ešte nie je právoplatné a je možné sa proti nemu odvolať.

Tento prípad môže vytvoriť precedens, keďže skupina Last Generation už predtým zablokovala cesty, mosty a ďalšie letiská v Nemecku, čo spôsobilo rozsiahle narušenie cestovania.

Klimatickí aktivisti dostali príkaz zaplatiť Lufthanse 1,1 mil. eur za blokádu letiska.

Pod čiarou

Hranice občianskej neposlušnosti: Právne a spoločenské dôsledky rozsudku Krajského súdu v Hamburgu

Nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Hamburgu, ktoré nariadilo desiatim členom klimatickej aktivistickej skupiny „Posledná generácia“ (Last Generation) zaplatiť spoločnosti Lufthansa odškodné v celkovej výške 1,1 milióna eur, predstavuje významný precedens v kontexte environmentálneho aktivizmu a právneho poriadku. Tento verdikt, reagujúci na zablokovanie letovej prevádzky na letisku v Hamburgu v júli 2023, otvára širšiu diskusiu o hraniciach občianskej neposlušnosti a o miere zodpovednosti, ktorú musia niesť jednotlivci za svoje činy, aj keď sú motivované ušľachtilými cieľmi.

Incident z júla 2023, kedy aktivisti narušili chod kľúčovej dopravnej infraštruktúry, spôsobil nielen logistický chaos, ale aj značné finančné straty pre leteckú spoločnosť a nepohodlie pre tisíce cestujúcich. Rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uhradiť 400 000 eur ako priamu náhradu škody a ďalších 700 000 eur na súdne trovy, vysiela jasný signál: právo na protest nie je absolútne a končí tam, kde dochádza k porušovaniu práv iných subjektov a spôsobovaniu materiálnych škôd. Súd týmto rozhodnutím zdôraznil, že ideologická motivácia nemôže slúžiť ako generálny pardon pre protiprávne konanie.

Z právneho hľadiska je tento prípad zaujímavý najmä svojou prísnosťou.

Výška finančného postihu je pre jednotlivcov, často mladých ľudí bez výrazného majetku, likvidačná. Kritici rozsudku môžu argumentovať, že takáto drakonická pokuta má skôr odstrašujúci (exemplárny) charakter než len kompenzačný, a že štát sa snaží potlačiť klimatické hnutie prostredníctvom ekonomického tlaku. Na druhej strane, zástancovia prísneho postupu poukazujú na princíp právneho štátu, v ktorom musí platiť rovnosť pred zákonom. Ak by súd toleroval úmyselné spôsobovanie škôd súkromným spoločnostiam pod rúškom aktivizmu, mohlo by to viesť k nebezpečnej anarchii, kde by si každá záujmová skupina vynucovala pozornosť deštruktívnymi metódami.

Tento prípad tiež reflektuje rastúcu polarizáciu v spoločnosti v otázkach klimatickej zmeny. Zatiaľ čo aktivisti „Poslednej generácie“ vnímajú svoje činy ako nevyhnutný akt zúfalstva v tvárou v tvár klimatickej katastrofe, veľká časť verejnosti a inštitúcií vníma tieto formy protestu ako kontraproduktívne a ohrozujúce verejný poriadok. Rozhodnutie hamburského súdu naznačuje, že trpezlivosť justičného systému s radikálnymi formami protestu sa vyčerpáva. Súdy v Nemecku, a potenciálne aj v iných európskych krajinách, začínajú prehodnocovať váhu, ktorú pripisujú slobode prejavu v porovnaní s ochranou majetku a verejnej bezpečnosti.

Záverom možno konštatovať, že verdikt voči členom „Poslednej generácie“ nie je len finančnou sankciou, ale aj dôležitým spoločenským odkazom.

Potvrdzuje, že v demokratickej spoločnosti existujú legitímne kanály na vyjadrenie nesúhlasu a presadzovanie zmien, avšak blokovanie kritickej infraštruktúry medzi ne nepatrí. Aktivizmus, akokoľvek urgentný je jeho motív, musí rešpektovať právny rámec, inak riskuje, že namiesto získania podpory verejnosti sa dostane do izolácie a čelí devastačným právnym následkom. Tento prípad tak zostane mementom pre budúce protestné hnutia, ktoré budú musieť dôkladnejšie zvažovať pomer medzi efektivitou svojich akcií a rizikom osobnej zodpovednosti.

Napísali sme

Mohlo by vás zaujímať

Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU