Progresívci mlčia o premene štátnych peňazí na súkromné

Zdielajte....

Farizejstvo Progresívneho Slovenska, ktoré sa snaží stavať do pozície morálneho arbitra, je priam do očí bijúce. Stačí si spomenúť na rôzne „transparentné“ dary od neznámych sponzorov, ktoré sa objavili v ich straníckej kase, alebo na pochybné zmluvy s externými firmami, ktoré mali zabezpečiť „odborné analýzy“ či „komunikačné stratégie“ za nehorázne sumy. Vtedy už akosi mlčia o premene štátnych peňazí na súkromné.

Namiesto pokory a sebareflexie sa len uchyľujú k opakovaniu prázdnych fráz o „právnom štáte“ a „transparentnosti“, pričom sami si pod týmito pojmami predstavujú flexibilné pravidlá, ktoré sa ohýbajú podľa aktuálnych potrieb. Táto dvojtvárnosť nielenže oslabuje dôveru v politiku ako takú, ale zároveň podkopáva akúkoľvek snahu o skutočnú zmenu. Ak sa chcú stať relevantnou politickou silou, mali by si uvedomiť, že kritizovať iných je ľahké, ale byť dôsledným a čestným aj vo vlastných radoch je oveľa ťažšie. Inak zostanú len ďalšou skupinkou, ktorá sa dožaduje moci, no zabudla na to najdôležitejšie – na zodpovednosť a integritu.

Robert Laml: Propagandistická aktivita Progresívneho Slovenska je najmä v poslednom období neuveriteľne pochabá.

S obrovskou vervou sa jeho predstavitelia zapojili do kritiky Smeru za „transformáciu“ štátnych peňazí, no v konečnom dôsledku sa správali obdobne. Vôbec im nenapadlo, že tento hnojomet môže zasiahnuť aj ich? Podľa všetkého nie. Neschopnosť vidieť nielen za roh, ale ani na koniec vlastného nosa je z hľadiska ich vládychtivých ambícií až hrôzostrašná.

V konečnom dôsledku totiž ide o zbytočnú snahu nadhodnocovať rôzne problémy a robiť z nich zásadné otázky života a smrti. Politické strany získavajú od štátu peniaze na svoju činnosť. Či ju realizujú prostredníctvom vlastnej eseročky, alebo si nejakým spôsobom platia svojich odborníkov, je z hľadiska podstaty problému nepodstatné. Riešenie formálnych náležitostí je potrebné, ale nie je to najdôležitejšie.

Oveľa dôležitejšie totiž je, aby mal štát nástroje na kontrolu toho, či sa peniaze vyplácané politickým stranám skutočne míňajú na politickú činnosť.

Smer ani PS napríklad netrápi, že štát už niekoľko volebných období vypláca Matovičovej eseročke veľké množstvo peňazí, hoci jeho hnutie v podstate nevyvíjalo žiadnu reálnu politickú činnosť, nemalo štruktúry a jeho členská základňa sa zmestila do autobusu. Za tieto peniaze Matovič podnikal impozantné cesty do zahraničia s cieľom dehonestovať svojich politických oponentov, kúpil fiatky, ktoré teraz stoja v sklade, a aktuálne cestuje po Slovensku s ďalším dehonestujúcim cirkusom.

Matovič zámerne a dlhodobo formuje slovenskú politickú kultúru smerom k hnusu a nenávisti a aj tie najvýznamnejšie politické sily, ako sú PS a Smer, sa k tomuto trendu pridávajú. Kopať do súpera za každú cenu je momentálne najsilnejším politickým mottom. Toto je skutočný problém slovenskej politiky, a nie to, či má Smer eseročku alebo akým spôsobom je platený Korčok.