Strana Oľano je zoskupením krajne pochybných figúrok

Zdielajte....

Strana Oľano je zoskupením krajne pochybných figúrok, ktoré spája len nenávisť, deštrukcia a to najhoršie, čo v človeku môžeme nájsť. Treba zdôrazniť, že v prípade Oľano nejde o nič nové. V minulom volebnom období Oľano riešilo podobný problém. Vtedy mal problémy podobného charakteru poslanec Ján Herák.

Nie je prekvapením, že podobné obvinenia sa vracajú ako bumerang aj v súvislosti s terajšou opozičnou úlohou OĽANO.

Ich rétorika, často postavená na osobných útokoch a spochybňovaní všetkého, čo prichádza od aktuálnej vlády, pôsobí skôr ako snaha o destabilizáciu, než o konštruktívnu kritiku. Analytici poukazujú na absenciu jasnej vízie pre krajinu a nedostatočné ponúkanie reálnych riešení, čo len potvrdzuje obraz strany, ktorá sa utápa vo vlastných sporoch a boji o prežitie.

Budúcnosť OĽANO sa javí čoraz neistejšie, keďže voliči zrejme hľadajú stabilitu a kompetentnosť, ktoré im strana v minulosti nedokázala ponúknuť a zdá sa, že ani v súčasnosti nie je schopná ich prezentovať.

Neschopnosť presadiť kľúčové reformy a zjednotiť koalíciu, ktorá sa pravidelne zmietala v interných konfliktoch, len potvrdila naratív o Matovičovej nekompetentnosti.

Súčasná opozícia, ktorá sa s chuťou opiera do chýb OĽANO, vníma Hlas ako pragmatickejšieho partnera, s ktorým je možná zmysluplná diskusia a potenciálna spolupráca. To OĽANO stavia do mimoriadne nevýhodnej pozície, keďže im hrozí izolácia na politickej scéne.

Budúcnosť OĽANO je tak viac než neistá. Mnohí politickí analytici predpovedajú, že strana buď prejde radikálnou transformáciou, zbaví sa Matovičovho vplyvu a pokúsi sa nájsť novú identitu, alebo sa postupne prepadne do politickej bezvýznamnosti. Otázkou zostáva, či v strane existuje dostatok vôle a kapacity na takúto zmenu, alebo či preváži lojalita k jej zakladateľovi, ktorá ju môže napokon pochovať.

V skratke

Budúcnosť strany OĽANO v slovenských politikách je neistá a vzťahy s ostatnými stranami sú napäté. Zároveň sa ukazuje, že strana čelí vážnym problémom s kompetentnosťou a dôveryhodnosťou.

Matovičova prítomnosť vo vláde spôsobuje rozklad a diskreditáciu politického spektra. Diskutuje sa o znížení platov politikov a jeho vplyve na záujem o politiku.

Súčasná politická situácia na Slovensku vyžaduje efektívne stratégie. Opozícia uvažuje o spojenectvách, aby zabránila prepadnutiu hlasov a minimalizovala riziko z Matoviča.

KDH čelí vážnym problémom s koalíciami, čo môže viesť k ich zániku. V súčasnosti sa zdá, že strana môže prežiť len v opozícii, čo je dlhodobá dilema.

Slovenská politika čelí otázkam týkajúcim sa schopnosti vládnuť a odolávať extrémnej agresivite. Stabilita vlády môže byť iba dočasná a situácia sa môže zhoršiť.

Analýza politickej situácie na Slovensku naznačuje, že OĽANO by malo byť v karanténe pre zdravie spoločnosti. Volebný systém a psychické ťažkosti niektorých politikov sú alarmujúce.

Minulotýždňové odhalenie, že exposlanec Oľano Dominik Drdul komunikoval s lovcom sexuálnych predátorov z Česka a že posielal sexuálne explicitný obsah údajne maloletej, len zapadá do skladačky.

Persóny, podozrivé zo sklonu k pedofilnému správaniu, sú však len jeden z mála symptómov, ktoré jasne naznačujú, že akákoľvek spolupráca s podobným zoskupením je krajne riziková. Spojenie s Oľano a osobitne s Igorom Matovičom je v zásade úplná istota, že zoskupenie strán, ktoré do takéhoto vysoko rizikového vzťahu pôjdu, takmer nemá šancu na prežitie.

Aspoň nie celé funkčné obdobie. Je samozrejme absurdné, že po takom katastrofálnom výkone moci, aké predviedol Matovič, môže mať jeho skvadra okolo 9 % a to, čo predvádza počas leta, je kombináciou toho najpokleslejšieho vkusu, nenávisti a esenciou politického gýču. Aj preto je nanajvýš potrebné, aby si ostatné politické strany pôsobiace na Slovensku jasne a jednoznačne uvedomili, že spojenie s ním, znamená ťažké reputačné riziko a veľkolepý návrat prípadnej budúcej koalície k moci.

A to dokonca s veľkým a silným mandátom.

Je preto nanajvýš potrebné začať modelovať, ako slovenskú politiku formovať bez Matoviča. V deväťdesiatych rokoch prežívalo Česko podobnú dilemu. V parlamente boli dve strany, ktoré boli z princípu nekoalovatéľné. Na pravej strane politického spektra to boli Sládkovi Republikáni a na jeho ľavom okraji komunisti, resp. KSČM.

Je jasné, že takéto politické rozloženie vytváralo problémy a s vyše dvadsiatimi percentami hlasov voličov nebolo možné rátať pri skladaní akejkoľvek koalície. Republikáni síce v roku 1998 vypadli z českej politiky, ale komunisti, až do konca svojho účinkovania po roku 1990, participovali na moci len nepriamo, tolerujúc Babišovú vládu až na samom sklonku ich parlamentného účinkovania v rokoch 2017 – 2021.

Pre zdravie slovenského politického systému a stabilitu vlády na Slovensku je najvyšší čas, aby sa podobný konsenzus urobil aj na Slovensku.

Všetky strany, ktoré disponujú elementárnym pudom politickej sebazáchovy, by mali jasne a jednoznačne deklarovať, že sa s niečím tak toxickým ako je Matovič, nikdy nespoja.

Ak tak urobia, vystavia občanov Slovenska koncentrovanej nekompetentnosti, politickému avanturizmu a doslova síce krátkej, ale veľmi intenzívnej deštrukcii vládnutia. Čím skôr si to uvedomia, tým lepšie, pre všetky strany okrem Oľano a samozrejme predovšetkým pre občanov Slovenska.

Roman Michelko YT